Jedovatá rastlina sa v dávnych dobách používala na hojenie rán a vývar z jej semien odstránil vši z pokožky hlavy a vlasov.
Ostrôžka poľná. Zdroj: iStockphoto.com
Grék Pedanius Dioscorides (*okolo 40 – †90) vo svojom diele De Materia Medica označil pre morfologické odlišnosti medzi rastlinami dve rôzne ostrôžky – Delphinium a Dilphinium alterum. Spomínaný lekár, farmakológ a botanik bol pritom takmer dve tisícročia považovaný za najvýznamnejšieho spisovateľa zaoberajúceho sa rastlinami a využitím rastlinných drog. Dnes má druh ostrôžka poľná vedecký názov Consolida segetum (Lam.) Schur s častým synonymom Delphinium consolida L. a taxonomicky patrí do čeľade Ranunculaceae (iskerníkovité).
V našich podmienkach sú známe predovšetkým modro kvitnúce rastliny, ktoré patria k burinám obilných kultúr. Vyskytujú sa aj na medziach a suchých stráňach v teplejších oblastiach do nadmorskej výšky až 1200 m. V 19. storočí sa rastlina vďaka svojmu rozšíreniu do Severnej Ameriky stáva veľmi populárnou a oživuje okrasné záhrady. Aktuálne sa viaceré veľkokveté kultivary predávajú ako letničky a trvalky vhodné do dekoratívnych záhonov, dokonca sa používajú na aranžovanie kytíc poľných kvetov.
Morfológia rastliny, výskyt a etymológia
Ostrôžka poľná je jednoročná lysá bylina s 0,3 až 0,8 m vysokou rozkonárenou stonkou a striedavými dlaňovito hlboko zastrihovanými listami s prilístkami. Kvety má súmerné, obojpohlavné, päťpočetné, s modrým alebo bielym voľno lístkovým kalichom so zrastenou lupienkovou trojlaločnou modrou korunou v tvare ostrohy. Kvet má množstvo tyčiniek a jeden vrchný holý semenník. Opeľovanie rastliny obstaráva hmyz, najmä čmeliaky, ktoré hľadajú v kvetnej ostrohe medovinu. Prašníky dozrievajú omnoho skôr ako blizny, aby sa zabezpečilo opeľovanie rastlín cudzím peľom. Kvitnutie prebieha počas celého leta. Plodmi sú mechúriky a semená dozrievajú od júna do septembra.
Ostrôžka rastie na rôznych stanovištiach (biotopoch), uprednostňuje suché polia, priekopy, okraje ciest a pustatiny. Je to burina rastúca v obilninách a na kukuričných poliach. Jej výskyt sa v poľnohospodárskych plodinách znížil v dôsledku intenzívnych poľnohospodárskych postupov a používania herbicídov. Rovnako ako v prípade iných divých kvetoch z čeľade Ranunculaceae, aj všetky časti rastliny obsahujú toxické alkaloidy. Ak sa nachádza na pastvinách, predstavuje nebezpečenstvo pre hospodárske zvieratá.
Pochádza zo západnej Ázie, pričom do celej Európy, na Britské ostrovy a do Severnej Ameriky bola zavlečená spolu s obilím. Vedecký názov rodu Consolida je odvodený z latinského consolidare (sl. sceľovať, hojiť) a synonymum Delphinium vychádza zasa z podobnosti nerozvinutých ostrohovitých kvetov rastliny s delfínom. Druhové meno regalis (lat. kráľovský) poukazuje na výzor rastliny, viac sa však pri nej používa prívlastok segetum (lat. rastúca medzi obilím, čo je obľúbené stanovisko byliny).
Anglický bylinkár John Gerard (*1545 – †1612) vo svojej 1484-stranovej encyklopédii s ilustráciami s názvom General History of Plants označil túto bylinu po anglicky larkspur. Názov sa vzťahuje k tvaru rohu kvetu, ktorý pripomína hrebeň škovránka (lark = škovránok, spur = hrebeň).
Zber
Na farmaceutické účely sa zbierajú suché kvety (Consolidae regalis flos alebo Delphinium consolida flos) – donedávna to bolo v niektorých liekopisoch oficiálne odporúčané).
Zbierajú sa v plnom rozkvete (v júni až auguste) počas sucha a bez kalicha. Rastlinný materiál neznáša stláčanie a suší sa v tenkých vrstvách na vzdušnom a tienistom mieste (pokiaľ umelo, tak do teploty 35 stupňov Celzia). Rastliny sa skladujú v zatvorených nádobách na suchom mieste. Ľahko strácajú farbu a plesnivejú. Pomer zosušenia je asi 8 : 1. Droga má medový pach a slizovo horkú chuť.
Ostrôžky sa zbierajú v plnom rozkvete (v júni až auguste). Zdroj: iStockphoto.com
Zriedkavejšie sa zbiera vňať (Consolidae regalis herba alebo Delphinium consolida herba). Zber sa realizuje v období plného kvetu, teda v júni až auguste. Materiál tvoria iba mladšie kvitnúce konáriky. Sušenie sa uskutočňuje podobným spôsobom ako v prípade kvetov, strata zoschnutím je asi 5 : 1. V homeopatii sa príležitostne využíva čerstvá kvitnúca vňať.
Výnimočne sa získavajú semená počas ich voskovej zrelosti. Zbierame ich na odrezaných stonkách, ktoré viažeme do zväzkov, a tie sušíme. Suché rastlinné suroviny (drogy) skladujte v látkových alebo papierových vreckách. Mimochodom, ich trvanlivosť je až 2 roky.
Účinné látky
Všetky časti rastlín okrem kvetov sú vo veľkých dávkach jedovaté, najmä semená, ktoré obsahujú až 1,4 percenta alkaloidov. Chemizmus rastliny sa skúmal detailne len v ostatných rokoch.
Vo všeobecnosti obsahuje rastlina flavonoidy, organické kyseliny, pigmenty, alkaloidy, delfinín, stopové prvky, makroprvky, mastný olej a kyselinu akonitovú. Po hydrodestilácii semien sa plynovou chromatografiou určili ich hlavné zložky: kyselina oktadecénová (77,79 percenta) a kyselina hexadekánová (8,34 percenta).
Viaceré literárne zdroje jednotne uvádzajú obsah diterpenoidného alkaloidu a kyanidového glykozidu (delfinínu). Je to hlavná obsahová látka v semenách druhu stračonôžka spp. (Delphinium staphisagria). Rastlina je silne jedovatá, od staroveku sa používala ako prostriedok na ničenie hmyzu a parazitov. Zo semien sa úspešne vyrábali extrakty a pomády na vši.
V dôsledku skorého objavu tejto prírodnej látky a jej izolácie v kryštalickej forme bolo v 19. storočí realizované rozsiahle štúdium jej farmakologických vlastností. Na pokusných zvieratách sa dokázala i kardiovaskulárna toxicita rastliny.
Toxicita a nepriaznivé účinky
Všetky časti rastliny sú pri konzumácii jedovaté, pričom najvyššia koncentrácia toxínov je v semenách a klíčiacich rastlinách. Požitie kvetov má v porovnaní s ostatnými časťami veľmi nízky obsah alkaloidov. V niektorých prípadoch ju možno vďaka nádhernej farbe nájsť ako okrasnú drogu najmä v čajoch priaznivo pôsobiacich na močový mechúr a obličky.
Liečebné využitie a recepty
Vo všeobecnosti majú kvety ostrôžky protizápalové vlastnosti, listy sú močopudné a semená sa používajú proti škodlivému hmyzu (hlavne na odvšivenie). V prípade metabolických porúch môžeme použiť 3 polievkové lyžice suchých kvetov, ktoré dáme do pohára vriacej vody a necháme dve hodiny odstáť. Pol šálky výluhu pijeme 4-krát denne.
Na liečenie žltačky sa robí odvar. Polievkovú lyžicu kvetnej suroviny povaríme 10 minút vo vriacej vode. Liek pijeme po 1 lyžici 3-krát denne pred jedlom.
Pri zápale močových orgánov namočíme drogu ostrôžky v pomere 1 : 10 do alkoholu a dáme na niekoľko dní na tmavé miesto. 5 kvapiek alkoholového výluhu následne pijeme 4-krát denne.
Zápalové ochorenie postihujúce očnú spojivku – takzvanú konjuktivitídu – liečime záparom. Pripravíme ho z jednej polievkovej lyžice rastliny, ktorú zalejeme dvoma šálkami vriacej vody. Po 20 minútach navlhčíme vatový tampón a prikladáme ho na zatvorené oči.
V homeopatii sa pripravované alkoholické výťažky z čerstvej kvitnúcej rastliny používajú proti vnútorným parazitom, majú preháňacie (laxatívne) a močopudné účinky.
Použitá literatúra
Alekseev, I.S. 2013: Polnyj atlas lekarstvennych rastenij. Doneck OOO „Glorija trejd“, 400 s.
Duke, J.A., Bogenschutz-Godwin, M.J., duCellier, J., Duke, P.A. 2002: Handbook of medicinal Herbs. 2nd eds., CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 pp.
Gondolová, M., Hadrabová, V. 2008: Herbár. Nestorprint, s.r.o.: Bratislava. 535 s.
Kresánek, J., Krejča, J. 1982: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 2. vyd., Vydavateľstvo Osveta, n.p.: Martin, 767 s.
Ottov sprievodca prírodou – liečivé rastliny (preklad: Jindrova, J., Malovcová, M.). 2010: Ottovo nakladateľstvo: Praha, 485 s.
Yin, T., Cai, A., Ding, Z. 2020. An overview of the Chemical Constituents from the Genus Delphinium Reported in the Last Four Decades. In: RSC Advances, 10, 58, p. 13669–13686
Yin, T., Cai, A., Ding, Z. 2020. A systematic review on the chemical constituents of the genus Consolida (Ranunculaceae) and their biological activities. In: RSC Advances, 10, 58, p. 35072–35089
(af)
