Prof. RNDr. Tibor Hianik, DrSc. (1952, Lučenec) – vedúci oddelenia biofyziky na Katedre jadrovej fyziky a biofyziky, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.
Vysokoškolské štúdium absolvoval na Fyzikálnej fakulte Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova (1977). Na tej istej univerzite získal titul CSc. (1979) a DrSc. (1987) v odbore Biofyzika. V r. 1980 – 1985 pracoval ako odborný asistent na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave, v r. 1985 –1989 ako docent a od r. 1989 je profesorom. V roku 1992 pôsobil v Max Planck Institute of Biohysical Chemistry, Göttingen v Nemecku. V roku 1997 bol hosťujúcim profesorom na New Mexico State University, Las Cruces v USA a taktiež v roku 1999 v Max Planck Institute of Polymer Sciences, Mainz v Nemecku.
Doposiaľ bol zodpovedným riešiteľom 16 projektov podporovaných VEGA a APVV, podieľal sa ako zodpovedný riešiteľ na viac ako 21 medzinárodných projektoch prevažne financovaných EÚ, takých ako Copernicus, Inco-Copernicus, 6 RP, 7 RP, H2020, COST, MNT-ERA Net, Projekt cezhraničnej spolupráce Slovensko-Maďarsko. Od 1. 1. 2016 je koordinátorom projektu v program H2020-MSCA-RISE EU „Innovative technology for the detection of enzyme activity in milk“. Na projekte sa podieľa 10 tímov z EÚ, USA a Kanady.
Výsledky získané v rámci projektov publikoval v 166 prácach, prevažne v popredných zahraničných karentovaných časopisoch. Na tieto práce je známych doposiaľ 1748 citácií. Jedna z prác, v ktorej ako prvý vyvinul elektrochemický aptasenzor na detekciu trombínu, získala diplom vydavateľstva Elsevier za najcitovanejšiu prácu časopisu Bioorganic & Medical Chemistry Letters v období 2005 – 2008. Spolupracuje s vedcami z viacerých krajín sveta. Bol členom vedeckého výboru a tajomníkom (secretary general) The Biolectrochemical Society, členom komisie C6 pre biologickú fyziku IUPAP a predsedom Slovenskej biofyzikálnej spoločnosti. Získal Cenu SAV za výsledky v oblasti nanotechnológií v kategórii spolupráca SAV s vysokými školami. Je členom redakčných rád Bioelectrochemistry (Elsevier), General Physiology and Biophysics (SAV) Bioorganic Chemistry (Moscow).
Prof. RNDr. Tiborovi Hianikovi, DrSc., bolo dňa 10. mája 2016 v Primaciálnom paláci v Bratislave udelené ocenenie Osobnosť roka v programoch EÚ 2015. Pri tejto príležitosti sme ho požiadali o rozhovor.
M. B.: V rámci prestížnej súťaže Vedec roka SR 2015 Vám bolo udelené ocenenie Osobnosť roka v programoch EÚ za významný prínos a výsledky v oblasti vývoja biosenzorov určených na diagnostiku priónových ochorení, na monitorovanie kvality a kontaminácie potravín a znečistenia životného prostredia získaných v programoch EÚ. Čo pre Vás toto ocenenie znamená?
T. HIANIK: „Toto ocenenie si veľmi vážim. Chápem ho ako uznanie mojej doterajšej vedeckej práce a práce na projektoch Európskej únie, do ktorých sa zapájam už viac ako 20 rokov. Je to taktiež uznanie práce kolektívu oddelenia biofyziky, ktorý vediem, mnohým diplomantom, doktorandom a mladým vedcom, s ktorými spoločne riešime vedecké projekty v oblasti biofyziky, biosenzorov a nanotechnológií. Na mnohých projektoch som spolupracoval a pokračujem v spolupráci aj s Ing. Majou Šnejdárkovou, CSc., Ing. Alexandrou Poturnayovou, PhD. a RNDr. Lenkou Bábelovou, PhD., z Ústavu biochémie a genetiky živočíchov Slovenskej akadémie vied. Teda je to ocenenie aj tejto spolupráce.“
M. B.: Ako odborník v oblasti biofyziky pracujete na Katedre jadrovej fyziky a biofyziky. Mohli by ste nás v krátkosti oboznámiť s Vašou pedagogickou a vedeckovýskumnou prácou?
T. HIANIK: „V oblasti pedagogiky som garantom magisterského štúdia v programe Biofyzika a chemická fyzika a garantom doktorandského štúdia v odbore Biofyzika. Prednášam Základy biofyziky, Molekulárnu biofyziku, Biosenzory a nanotechnológie, som vedúcim bakalárskych a diplomových prác. V doktorandskom štúdiu teraz vediem 5 doktorandov. Moja vedeckovýskumná práca je zameraná najmä na využitie nových biopolymérov – DNA aptamérov ako receptorov v molekulárnom rozpoznávaní. Tieto receptory používame na vývoj biosenzorov pre lekársku diagnostiku a monitorovanie bezpečnosti potravín. V súčasnosti je jednou z našich priorít vývoj novej metódy pre včasnú diagnostiku onkologických ochorení. V tejto oblasti riešime projekt podporený Agentúrou pre podporu výskumu a vývoja (APVV). Na tomto projekte spolupracujeme s Ústavom biochémie a genetiky živočíchov a s Biomedicínskym centrom Slovenskej akadémie vied. Dobrú spoluprácu máme aj s Fyzikálnym ústavom Slovenskej akadémie vied. Ďalšou prioritou je štúdium mechanizmov cieleného prenosu liečiv do buniek pomocou nanočastíc a DNA aptamérov. V tejto oblasti výskumu úzko spolupracujeme s Nórskou univerzitou vedy a technológie (NTNU) v Trondheime, s ktorou sme nedávno úspešne ukončili riešenie projektu v rámci štipendijného programu EHP – Slovensko.“
M. B.: Čo považujete za svoj najväčší pracovný úspech?
T. HIANIK: „Mojim povolaním je vedecký výskum a pedagogická práca. Kvalitný výskum si vyžaduje predovšetkým výborných vedcov, ktorí sa zanietene venujú vedeckej práci. Som rád, že počas môjho pôsobenia na Univerzite Komenského v Bratislave sa mi podarilo vychovať viacero kvalitných vedcov a pedagógov, z ktorých mnohí pôsobia na Slovensku i v zahraničí. Dokonca i všetci moji mladší kolegovia z oddelenia biofyziky sú moji bývalí doktorandi. Výsledky, ktoré som dosiahol v oblasti vedeckej výchovy, považujem za jeden z mojich najvýznamnejších pracovných úspechov.“
M. B.: Doteraz ste boli zodpovedným riešiteľom 16 domácich a 21 medzinárodných projektov. Spolupracovali ste s vedcami z USA, Kanady, Maďarska, Grécka, Talianska, Anglicka, Francúzska, Poľska, Ruskej federácie, Írska i Rakúska. Ako hodnotíte spoluprácu s vedcami zo zahraničia?
T. HIANIK: „Spoluprácu s vedcami zo zahraničia hodnotím veľmi pozitívne. Mám medzi nimi veľa priateľov. Medzinárodnú vedeckú spoluprácu považujem za mimoriadne dôležitú. Je kľúčová najmä pri riešení interdisciplinárnych projektov, kedy je potrebná súhra odborníkov z rôznych vedných odborov. Je známe, že veda nepozná hraníc. Jedným z poslaní vedeckej práce je, aby dosiahnuté výsledky boli prístupné pre širokú vedeckú komunitu. Mali by však byť zrozumiteľne vysvetlené aj širokej verejnosti. Okrem publikovania výsledkov toto umožňuje aj medzinárodná spolupráca, ktorá spravidla vedie k rýchlejšiemu a efektívnejšiemu riešeniu problémov, obohacuje nás o nové poznatky a metódy. V súčasnosti tak Európske výskumné programy, ale aj projekty medzinárodnej bilaterálnej spolupráce podporované APVV, poskytujú veľké možnosti zapojenia sa do medzinárodnej spolupráce.“
M. B.: V súčasnosti ste koordinátorom ďalšieho medzinárodného projektu v programe Horizont 2020. Môžete nám tento projekt priblížiť?
T. HIANIK: „V minulom roku sme boli úspešní s návrhom projektu FORMILK v programe Európskej únie Horizont 2020. Projekt sme začali riešiť od januára tohto roku. Do projektu je zapojených 10 tímov z výskumu a praxe. Sedem tímov je z troch európskych krajín – Maďarska, Írska a Slovenska, dva tímy sú z USA a jeden z Kanady. Projekt je zameraný na nájdenie nových metód určenia aktivity mliečnych enzýmov, takých ako plazmín a laktáza. Je to dôležité napríklad pre výrobu syrov a mliečnych výrobkov bez laktózy. Predpokladáme, že výsledky riešenia projektu budú užitočné najmä pre farmárov a mliekarenský priemysel a prispejú k skvalitneniu mliečnych výrobkov. Okrem vedeckého výskumu je projekt zameraný aj na pracovné pobyty doktorandov a vedeckých pracovníkov v spolupracujúcich laboratóriách, organizovanie pracovných stretnutí a letných škôl. Prvé pracovné stretnutie organizujeme v júni v Bratislave. Bude zamerané na štúdium afinitných interakcií na povrchoch pomocou akustických a elektrochemických metód. Účasť prisľúbilo viacero významných vedcov zo zahraničia.“
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor. V mene redakcie blahoželáme k oceneniu.
Rozhovor pripravila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Ján Michálik, NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: ZVČ
Rozhovor s oceneným v kategórii Mladá osobnosť vedy prinesieme ešte dnes…