Ústav normálnej a patologickej fyziológie Slovenskej akadémie vied (ÚNPF SAV) v Bratislave je v súčasnosti jediným lekárskym výskumným pracoviskom, ktoré sa zaoberá aj systémovou a orgánovou fyziológiou. Od roku 2007 je riaditeľkou ústavu uznávaná biochemička doc. RNDr. Oľga Pecháňová, DrSc., ktorú sme požiadali o rozhovor.
Oľga Pecháňová pochádza z Bratislavy. Študovala na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. V roku 1995 získala vedeckú hodnosť CSc. na Lekárskej fakulte UK po obhájení práce Včasné odpovede myokardu a cievnej steny na hemodynamické preťaženie. V roku 2006 dosiahla vedeckú hodnosť DrSc. za doktorskú dizertačnú prácu Úloha oxidu dusnatého v experimentálnej hypertenzii v Ústave normálnej a patologickej fyziológie (ÚNPF) SAV. Absolvovala študijné pobyty vo Francúzsku (1994), v Japonsku (1995, 2010), vo Fínsku (1999) a v Nemecku (2001).
V Ústave normálnej a patologickej fyziológie SAV pracuje od roku 1986 a od 1. apríla 2007 na pozícii riaditeľa. K jej najdôležitejších dosiahnutým výsledkom patrí biochemicko-funkčné rozpracovanie nového modelu experimentálnej hypertenzie, tzv. NO-deficitnej a analýza vplyvu niekoľkých nových fyziologicky účinných látok na vývoj a regresiu NO-deficitnej hypertenzie a hypertrofie srdca. Je členkou vedeckých organizácií: International Society for Heart Research, International Society for Hypertension, Česká hypertenziologická společnost, Slovenská lekárska spoločnosť. V roku 2007 získala Cenu literárneho fondu za rok 2006, prémia za vedeckú a odbornú literatúru, kategória biologické a lekárske vedy za Mechanizmy regulácie krvného tlaku a ich poruchy, UK (autori: Mgr. Iveta Bernátová, CSc., RNDr. František Kristek, CSc., Doc. MUDr. Jozef Török, CSc., RNDr. Oľga Pecháňová, DrSc., Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV).
M. B.: Pani riaditeľka, čo všetko skúma Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV?
O. PECHÁŇOVÁ: „V centre záujmu nášho ústavu, prakticky od jeho založenia, je kardiovaskulárna fyziológia a neurofyziológia. Z oblasti kardiovaskulárnej fyziológie ide prevažne o problémy vysokého krvného tlaku a cirkulácie krvi, ktoré sledujeme na funkčnej i molekulovej úrovni a samozrejme na úrovni zmien štruktúry srdca a ciev. Zameriavame sa aj na sledovanie sociálneho stresu a starnutia u modelov rôznych kardiovaskulárnych chorôb a v závislosti od pohlavia. Z oblasti neurofyziológie ide o výskum vzťahu medzi mozgom a správaním. Predmetom štúdia sú mozgové mechanizmy percepcie, pozornosti, pamäti, emócií a ich úloha v duševnom zdraví a pri mentálnych poruchách. Ďalej sledujeme mechanizmy regulácie postoja a pohybu. V poslednom období náš výskum, okrem základného, orientujeme aj do aplikačnej sféry. Pri výskume spolupracujeme s viacerými klinickými pracoviskami v Bratislave, pre ktoré sme navrhli niekoľko unikátnych vyšetrovacích metód pre širšie využitie v klinickej praxi.“
M. B.: Kam smeruje aplikovaný výskum Vášho ústavu a ako sa vám darí zapájať sa do národných a medzinárodných projektov?
O. PECHÁŇOVÁ: „Aplikovaný výskum sme zacielili najmä do oblasti nanomedicíny, biokompatibility a biokybernetiky. V týchto oblastiach sme už riešili alebo riešime medzinárodné a národné projekty, napríklad rámcový program EÚ: SENSACTION, štrukturálne fondy: CEKOMAT I a CEKOMAT II, APVV: NANOALIS, HYPERSTRES, NANOSIMKA. Projekt APVV: NANOALIS bol napríklad zameraný na využitie polymérnych nanočastíc na cielenú liečbu antihypertenzívnym liečivom – aliskirénom. Pre úspešné pokračovanie tohto výskumu je skutočne dôležitá medzinárodná spolupráca. Aj v tejto oblasti dosiahol náš ústav významné výsledky. V rámci trilaterálnej spolupráce s Ústavom materiálov a mechaniky strojov SAV a Tureckom v súčasnosti prebieha projekt medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce SAV: Horčíkové nanokompozity pre biodegradovateľné medicínske implantáty. Projekt je zameraný na výskum biodegradovateľných medicínskych implantátov, hlavne na sledovanie stability horčíkových nanokompozitov vo fyziologických roztokoch, bunkových kultúrach a in vivo.“
M. B.: Nedávno boli medializované informácie o výsledkoch jedného z vašich výskumov, zameraného na vplyv červeného vína na organizmus. Môžete nás bližšie oboznámiť s týmto výskumom?
O. PECHÁŇOVÁ: „V podstate išlo o pomerne jednoduchý experiment, pri ktorom sme použili potkaní model metabolického syndrómu, ktorý zahŕňa vysoký krvný tlak, obezitu, zvýšené „zlé“ lipidy a hladinu glukózy v krvi. Jedna časť potkanov dostávala čistú pitnú vodu a druhej sme do vody primiešavali nealkoholický koncentrát zo slovenského červeného vína Alibernet. Potkany na jeden kilogram hmotnosti prijali denne 24 mg prospešných polyfenolických látok, ktoré koncentrát obsahuje. Podávanie dealkoholizovaného koncentrátu počas troch týždňov významne znížilo tlak krvi a hladinu glukózy v krvi potkanov s metabolickým syndrómom. Zároveň sa znížil nárast prozápalových markerov v aorte aj v srdci. Tento účinok môže predstavovať jeden z ochranných mechanizmov prírodných polyfenolických látok na kardiovaskulárny systém.“
M. B.: Obezita je považovaná za jeden z najvýraznejších faktorov metabolického syndrómu, ktorým, podľa zistení, trpí viac ako tretina populácie. Akým spôsobom by mohlo červené víno, resp. jeho nealkoholický koncentrát, pomôcť pri liečbe obezity?
O. PECHÁŇOVÁ: „Metabolický syndróm je komplexný pojem a obezita, rovnako ako hypertenzia, dislipidémia, zvýšená hladina glukózy, či inzulínová rezistencia predstavujú závažné faktory tohto syndrómu. My sa môžeme vyjadriť len k účinku dealkoholizovaného koncentrátu, ktorý mal 10-násobne zvýšený obsah polyfenolických látok než samotné červené víno a samozrejme neobsahoval žiadny alkohol, ktorý môže interferovať s účinkom uvedených látok. Takýto koncentrát, ako to naznačili naše experimenty, by mohol mať pozitívny vplyv na niektoré z faktorov metabolického syndrómu, ale liečba obezity vyžaduje komplexný prístup vrátane úpravy stravy, zvýšeného pohybu a celkového životného štýlu.“
M. B.: Niektorí sa možno aj potešili, že namiesto liekov budú môcť „užívať“ červené víno. Lenže, ako sa hovorí, aj dobrého veľa škodí. Ako je to s jeho „dávkovaním“?
O. PECHÁŇOVÁ: „Pri účinnej dávke polyfenolických látok v červenom víne by alkohol určite zohrával negatívnu úlohu. Dávka vína v „rozumnom množstve“, bohužiaľ, nepostačuje na dostatočný príjem týchto prospešných látok.“
M. B.: Kedy bude koncentrát červeného vína zbavený alkoholu k dispozícii aj pre pacientov?
O. PECHÁŇOVÁ: „Uvedený polyfenolický koncentrát by mohol byť vyrábaný ako potravinový doplnok a tak komerčne dostupný. Budeme v tomto smere kontaktovať Výskumný ústav potravinársky. Predtým je však dôležitá humánna štúdia v rámci klinického pracoviska.“
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.
Uznávaná slovenská vedkyňa doc. RNDr. Oľga Pecháňová, DrSc., bola v novembri 2014 hosťom vedeckej kaviarne Veda v CENTRE, kde prezentovala tému Výbušnina ako liek alebo ako (o)chrániť srdce.
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: z archívu doc. O. Pecháňovej