Je toho veľa, čo o týchto úžasných živočíchoch zrejme neviete. Vybrali sme preto pre vás niekoľko zaujímavostí.
Živočíchy radu Caridea, po našom krevety, obývajú moria i sladké vody po celom svete. Od tropických oblastí až po Antarktický oceán žije asi 2000 samostatných druhov kreviet, ľuďom je však dostupné len malé percento z nich.
Hoci majú krevety veľmi malé mozgy, sú to celkom zložité organizmy. Výborne plávajú a dýchajú fylobranchiátnymi žiabrami. Prvé dva páry z desiatich kráčavých končatín majú spravidla modifikované na klepetá, filtračné vejáriky alebo kefky a ich telo chráni valcovitý pancier.
Cez deň sa obvykle skrývajú, v noci vychádzajú z úkrytov a pomocou dlhých tykadiel si hľadajú potravu. Ak pocítia nebezpečenstvo, unikajú smerom vzad, pričom si pomáhajú údermi chvostovej plutvičky.
Určite je toho mnoho, čo ste dosiaľ o týchto úžasných živočíchoch nevedeli. Prečítajte si o nich niekoľko zaujímavostí.
Špeciálna choreografia na uvítanie sa s hostiteľom
Krevety sa obyčajne kŕmia odumretými šupinami a parazitmi z kože živých rýb. Fascinujúcejšie ako ich jedlo je však to, ako to robia. Na nalákanie rýb, na ktorých by sa mohli hostiť, totiž predvádzajú špeciálnu choreografiu. Svojich hostiteľov vítajú tak, že sa pohnú smerom k nim, začnú sa kývať zo strany na stranu a mávajú na nich bielymi anténkami. Tento pohyb naznačuje, že sú pripravené na čistenie. Keďže ryby reagujú na pohybujúce sa veci citlivejšie, krevety sú pre ne vďaka tancu omnoho viditeľnejšie.
Vo veľkom počte sídlia v malých štrbinách a jaskyniach na austrálskych pobrežných útesoch, kde sú doslova vychýrenými čistiacimi stanicami. Do oblasti totiž prichádzajú rôzne druhy rýb dokonca zámerne – aby sa očistili od parazitov spôsobujúcich rôzne choroby. Krevety im s týmto veľmi rady pomáhajú.
Bohaté na selén
Krevety obsahujú veľké množstvo selénu, antioxidantu stimulujúceho enzýmy na boj proti voľným radikálom, ktoré spôsobujú rakovinu a inhibujú rast nádorov. Ak teda zahrniete malého kôrovca do svojej stravy, môžete významne znížiť riziko rakoviny.
Dokážu vydávať silný zvuk a sú rôznych farieb
Niektoré druhy kreviet dokážu vyludzovať zvuky silnejšie ako ktorékoľvek iné morské druhy. Sú silné ako výstrely. Keď sú vo vode prítomné krevety, môže v nej byť teda dosť hlučno. Je známy fakt, že vojenské ponorky sa zvykli skrývať v oblasti, kde mali svoje ložiská praskajúce krevety, aby sa vyhli radarom. Špeciálny zvuk im podľa vedcov slúži na interakciu s inými krevetami alebo na omráčenie koristi.
Krevety môžu byť ozdobené širokou škálou farieb a vzorov. Niektoré druhy dokážu dokonca svoju farbu krátkodobo alebo aj dlhodobo meniť. Robia to predovšetkým preto, aby splynuli s okolitým prostredím a vyhli sa predátorom. Krevety žijúce v tropickom a subtropickom pásme sú krásne žiarivé, v bahnitých riečnych korytách nájdete, naopak, krevety nenápadnej zelenej a hnedej farby.
Zdatní plavci
Krevety sú veľmi zdatnými plavcami. Uvedený poznatok môže byť vzhľadom na to, že nemajú plutvy ako ryby, celkom prekvapujúci. Rýchly pohon im však zabezpečuje ohýbanie svalov brucha a chvosta. Jedinečná stavba tela im ale umožňuje plávať len dozadu.
Pestrá strava
V závislosti od štádia svojho vývoja sa živia širokým spektrom potravín. Obvykle sa nakŕmia hocičím prírodného pôvodu, čo sa im zmestí do úst, pretože patria k mrchožrútom.
V larválnom štádiu sú extrémne malé a plávajú na hladine vody. Keďže majú obmedzenú pohyblivosť, často skončia ako potrava iných malých organizmov, predovšetkým rias a planktónu. Krevety sú tak významnou súčasťou potravinového reťazca.
Dospelé krevety sa pohybujú po dne morí a oceánov, prelievajú vodu okolo seba a konzumujú drobné rastlinné a živočíšne pozostatky – zvyšky rastlín, mušlí, mŕtve kraby, ryby, slimáky, červy a ďalší organický odpad. Niektoré druhy dokážu zachytiť a zjesť i malé živé rybky.
Rôzne veľkosti
Okrem farieb sa krevety líšia aj svojou veľkosťou. Malé krevety majú zvyčajne okolo 12 palcov. Tigrie krevety, nachádzajúce sa v Perzskom zálive, sú však dlhé ako polovica predlaktia dospelého človeka a na chvoste majú viac mäsa ako dospelý homár. Najväčšou známou krevetou na svete je tigria kreveta jumbo. Meria 13 palcov a na chvoste sa jej striedajú svetlé a tmavé pruhy.
Srdce v hlave
Srdce krevety sa nachádza v jej hlave. Anatomicky správne by sme mohli povedať, že jej bije v hrudníku vedľa hlavy. No keďže má kreveta hlavu a hrudník uzavreté jedným exoskeletom, často sa hrudník považuje za súčasť jej hlavy.
Zvláštna symbióza s rybou zvanou býčko
Niektoré krevety žijú s rybami dokonca v zvláštnej symbióze. Príkladom pekného spolužitia je napríklad spolupráca krevety rodu Alpheus a býčka, ryby z čeľade býčkovitých (Gobiidae).
Kreveta vyhrabáva na morskom dne tunely. Ani cez deň však pri svojej práci nemôže zbadať nepriateľa, pretože je takmer slepá. To jej ale neprekáža v šikovnom love rýb. Extrémne rýchlo strihá klepetami, čím vyráža silný prúd vody, ktorý korisť usmrtí.
Jednému druhu však dôveruje. Býčko nepretržite čupí pred vchodom do krevetieho tunela. Občas chmatne po planktóne, no predovšetkým stráži okolie. Keď chce kreveta z tunela vyjsť, ohlási to rybe svojimi tykadlami a tá jej signalizuje dvíhaním alebo klesaním chvosta, či hrozí nebezpečenstvo. Keď sa k nim priblíži dravec, ukryjú sa spolu v tuneli. To je jediná výhoda, ktorú býčko zo spolupráce s krevetou má. Ochranný tunel by si však sám vyhrabať nedokázal.
Zdroje: New World Encyclopedia, AZ Animals, Oyster house
Köthe, R.: Skrytá tvár prírody. Záhady živočíšnej i rastlinnej ríše, Readers Digest Výber, 2015.