Papagáje majú podľa vedcov hneď niekoľko metód, ako sa do smetiakov dostať.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Obyvatelia južného Sydney dlhodobo bojujú o odpadky s tamojšou populáciou papagájov rodu kakadu. Zatiaľ čo ľudia chcú odpadky udržať v košoch, hladné papagáje majú záujem ich vyhrabať a zjesť.
Kakadu zlatochocholaté, ktoré sú na danom území udomácnené, majú vyskúšaných už niekoľko metód, ako sa do odpadkových košov dostať. Ľudia preto skúšajú rôzne stratégie, aby im to znemožnili.
Techniky ľudí i papagájov sumarizujú vedci v štúdii, ktorú publikoval časopis Current Biology. „Keď som po prvý raz videla, ako kakadu otvárajú smetiaky, hneď som si pomyslela, že je to také zaujímavé a jedinečné, že sa na to, skrátka, musíme pozrieť,“ povedala hlavná autorka štúdie, behaviorálna ekologička Barvara Klumpová z Max Planckovho inštitútu správania zvierat.
Motiváciou papagájov je podľa odborníčky v prvom rade plytvanie jedlom. „Len čo niekto otvorí smetný kôš, prídu k nemu všetky kakadu v okolí a pokúsia sa z neho ukoristiť niečo na jedenie. Naozaj majú rady chlieb,“ smeje sa Klumpová.
Typická pre tieto vtáky je schopnosť vypáčiť veká nádob so smeťami zobákom. Následne sa pohybujú po ich tenkom okraji a otvoria si ich. Podľa Klumpovej to tak robí celá komunita papagájov. „Mohli by sme dokázať, že ide skutočne o kultúrnu črtu,“ poznamenala vedkyňa. „Kakadu sa učia z pozorovania druhých jedincov svojho rodu, pričom každá skupina papagájov má na otváranie košov vlastnú špeciálnu techniku,“ dodala.
Ľudia majú zároveň veľký problém efektívne smetiaky zaistiť. Automatizované rameno smetiarskeho auta ich totiž musí dokázať otvoriť. Podľa nového prieskumu obyvatelia Sydney skúšajú naozaj všeličo. Pokladajú na veká košov kamene a tehly, pripevňujú na ne fľaše s vodou, napínajú laná, aby papagáje nedokázali veká prevrátiť, používajú palice na blokovanie pántov a len čo papagáje prídu na spôsob, ako si smetiak otvoriť, menia taktiku.
„Nejde len o sociálne učenie sa kakadu, takýmito interakciami sa učí aj človek,“ hovorí Klumpová. „Ľudia sú totiž nútení neustále prichádzať na nové spôsoby, ako ubrániť obsah svojich smetiakov pred papagájmi, aby zostali smeti nedotknuté tam, kde majú. Mnohí od seba dokonca odkukávajú taktiky, ako to dosiahnuť. Inšpirujú sa jeden od druhého, učia sa od susedov i neznámych ľudí na ulici,“ uvádza vedkyňa, ktorá sa spolu so svojím tímom snaží zistiť, ako sa sezónu po sezóne líši i správanie kakadu.
Očakáva zároveň, že sa v budúcnosti staneme svedkami ďalších interakcií s voľne žijúcimi zvieratami. „Dúfam, že dôjde k zlepšeniu porozumenia a tolerancie k zvieratám, s ktorými sa počas našich životov stretávame,“ poznamenala.
Papagáje kakadu nie sú jedinými zvieracími zlodejmi potravy. Medzi ďalšie druhy patria napríklad tiež slony africké, ktoré robia nájazdy na ľuďmi pestované plodiny, alebo dlhochvosté makaky, ktoré ľuďom kradnú predmety, aby ich neskôr vymenili za jedlo.
Inteligentní kakadu
Kakadu zlatochocholaté vydávajú veľmi hlasné, chrapľavé zvuky. Je to výsledok adaptácie na prostredie, v ktorom žijú – najviac rozšírené sú práve v tropických a subtropických pralesoch.
Sú to prirodzene zvedavé a veľmi inteligentné tvory, ktoré sa dokázali veľmi dobre prispôsobiť európskemu osídleniu. V Austrálii žijú i v mnohých mestských oblastiach.
Okrem toho, že sú známe vykrádaním smetných košov, niektoré jedince žijúce v zajatí sa dokázali naučiť spontánne tancovať, respektíve synchronizovať jedinečné pohyby do rytmu hudby.
Pozitívne emócie vyjadrujú kakadu zlatochocholaté pohybom peria na tvári.
Druhy, ktoré si hľadajú potravu na zemi, sú veľmi zraniteľné voči útokom predátorov. Kakadu si preto vyvinuli nasledovnú stratégiu. Keď je na zemi kŕdeľ jedincov hľadajúcich potravu, aspoň jeden z nich zostane sedieť vysoko na neďalekom strome a stráži ich. Táto stratégia kakadu je natoľko známa, že sa dostala aj do austrálskeho slangu. Človeka, ktorý stráži náhle policajné razie na ilegálnych stretnutiach, zvyknú označovať ako kakadu.
Zdroje: EurekAlert!, Current Biology, Plos One, Wikipedia
