Iba mizivému zlomku hadov sa podarí svojpomocne uniknúť po zachytení sa do pavučiny.
Pavúk druhu Latrodectus geometricus s uloveným hadom druhu Indotyphlops braminus v Mexiku. Zdroj: Matias Martinez
Zrejme najznámejší spôsob, akým sa pavúky živia, je lov hmyzu do lepkavých sietí. No niektoré druhy občas rozšíria svoj jedálny lístok o prekvapivú korisť – malé hady.
Výskumníci v novej štúdii na základe viac ako tristo pozorovaní nečakaného lovenia prišli na to, že daný fenomén vôbec nie je ojedinelý. Pavúky lovia hady na všetkých kontinentoch s výnimkou Antarktídy, kde nežijú. Najviac záznamov pochádza zo Spojených štátov amerických a Austrálie. Tím výskumníkov veľmi prekvapili zistenia, podľa ktorých to dokáže mnoho druhov pavúkov.
Štúdia v časopise Journal of Arachnology opisuje, ktoré osemnohé živočíchy v tomto spôsobe lovu vynikajú.
Pavúky sa nebáli mnohonásobne väčších hadov
Výskumníci zozbierali dovedna 319 hlásení o pavúkoch, ktoré ulovili hady. Prečítali dostupnú vedeckú literatúru, spravodajské články, magazíny a informácie na sociálnych sieťach. Dozvedeli sa, že je vyše štyridsať druhov pavúkov, ktorých korisť tvorí viac ako deväťdesiat druhov hadov.
„Skutočnosť, že toľko rôznych skupín pavúkov občas žerie hady, je celkom nové zistenie,“ píše v tlačovej správe Bazilejskej univerzity odborník na pavúky a spoluautor štúdie Martin Nyffeler.
Autori štúdie zistili, že priemerná dĺžka tela osemnohých živočíchov schopných uloviť beznohého plaza bola zhruba 1,2 centimetra. Tieto drobné pavúky sa pritom nebáli postaviť hadom, ktoré boli desať- až tridsaťkrát väčšie ako ony samy. Najväčší ulovený had mal takmer meter, najmenší šesť centimetrov, pričom priemerná dĺžka koristi bola 26 centimetrov.
Najúspešnejším druhom pavúka pri love hadov bola snovačka jedovatá, ktorá je tiež ľudovo známa aj ako čierna vdova. Dĺžka tela dospelej samičky sa pohybuje okolo centimetra, samce sú o polovicu menšie. Jedovaté čierne pavúky s výrazným červeným značením v tvare presýpacích hodín tvorili zhruba polovicu všetkých pozorovaní. Vlákno, ktoré tieto osemnohé živočíchy pradú, je veľmi odolné a umožňuje uloviť aj väčšie zvieratá. Pevná sieť, ktorá siaha až po zem buď celá, alebo len časťami, bola celkovo najčastejším spôsobom, ako rôzne druhy pavúkov lovili hady.
Keď sa plaz zachytí, pavúk sa do neho zahryzne a vylúči jed, ktorým ho paralyzuje. Následne hada obalí do vlákna a odtiahne do hniezda. Takáto večera mu vystačí na celé hodiny aj dni.
Had druhu Thamnophis sirtalis sa zachytil v sieti pavúka Latrodectus geometricus. Zdroj: Julia Safer
Občas hadovi pomohol človek
Ulovené hady pritom vôbec nepatria medzi bezbranné živočíchy, až tridsať percent z nich sú veľmi nebezpečné a jedovaté. V Spojených štátoch amerických boli pavúky schopné uloviť štrkáče či korálovce. V Austrálii zas pavúky druhu Latrodectus hasselti, ktorý je tiež známy ako austrálska čierna vdova, dokážu poraziť aj pakobry východné. Tie sa pritom považujú za druhé najjedovatejšie plazy sveta.
Zo všetkých zaznamenaných prípadov až 87 percent hadov nakoniec zomrelo. Iba 1,5 percentu sa podarilo uniknúť svojpomocne, zvyšku nečakane pomohli ľudia.
„Vzhľadom na to, že ľudia väčšinou nemajú radi ani pavúky, ani hady, prekvapilo ma, že sa našli takí, ktorí boli ochotní zachrániť hada,“ povedal pre web National Geographic Nyffeler. Napríklad v Austrálii zaznamenali prípad, keď človek nielenže oslobodil nebezpečnú pakobru, ale ju ešte aj očistil od pavúčích vlákien.
Zdroje: DOI: 10.1636/JoA-S-20-050, Tlačová správa Bazilejskej univerzity, National Geographic
