Minikôrovec zaliaty živicou pred 100 miliónmi rokov zapĺňa biele miesta v skladačke o evolúcii krabov a ich putovaní z morského prostredia.
Najnovšia štúdia, zverejnená v časopise Science Advances, prispieva k objasneniu evolúcie krabov. Vedci skúmali fosíliu nového druhu kraba z éry dinosaurov uväznenú v jantári.
Nález sladkovodného kraba z obdobia kriedy (pred 145 až 66 miliónmi rokov – pozn. red.) v jantári, ktorý pochádza z Mjanmarska v juhovýchodnej Ázii, je podľa vedcov unikátny hneď z niekoľkých dôvodov. Organizmy uväznené v jantári predstavujú skvelú príležitosť na skúmanie anatómie, biológie aj ekológie vyhynutých organizmov, čo by inak nebolo možné. Fosílie vodných živočíchov v jantári sú zriedkavé, a tento nález je preto veľmi vzácny.
Extrémne dobre zachovaná fosília nového sladkovodného druhu kraba s názvom Cretapsara athanata z obdobia spred 100 až 99 miliónov rokov predstavuje najstarší dôkaz o vyšších moderne vyzerajúcich kraboch zo skupiny Eubrachyura.
Autori štúdie vysvetľujú pre Science Advances, že názov kraba odvodili od označenia pre posledné obdobie druhohôr, kriedu. Ďalej sa inšpirovali ázijskou mytológiou, v ktorej pomenovanie Apsara označuje ducha mrakov a vôd. Druhové meno vyplýva z gréckeho slova pre nesmrteľnosť.
O evolúcii krabov: Minifosília má oči aj chĺpky
„Nová fosília má zachované veľké zložité oči, jemné ústne ústroje, dokonca aj žiabre,“ uvádza tím vedcov pre Science Advances. Okrem toho rozoznali aj ďalšie detaily – tykadlá a drobné chĺpky v okolí ústnych ústrojov. Ide teda o najlepšie zachovanú fosíliu kraba, aká bola doposiaľ nájdená. Odborníci si nie sú istí, či reprezentuje dospelého alebo nedospelého jedinca. Krab je skutočne drobný, má len približne 5 mm.
Javier Luque, výskumník z Harvardskej univerzity, ktorý nález skúmal, predpokladá, že nájdený krab bol uväznený v jantári niekde v sladkovodnej alebo brakickej lokalite (brakické lokality sa vyskytujú hlavne v subtropických a tropických oblastiach, kde sa sladká voda mieša zo slanou morskou vodou na pobrežiach morí a oceánov (brakická voda) – pozn. red.)).
V minulosti si vedci mysleli, že kraby nadobudli súčasnú podobu niekedy v období pred 50 miliónmi rokov, no súčasný nález posúva túto hranicu ešte viac do minulosti, a to do éry dinosaurov. Luque pre portál Albertskej univerzity konštatuje: „Nie je to predok súčasných krabov, ale skôr ich vzdialený bratranec.“
Vedci pre Science Advances tvrdia, že nový nález zapadá do tejto medzery v datovaní. V minulosti vedci na základe skúmania DNA a RNA predpokladali, že sa sladkovodné kraby odčlenili od svojich morských príbuzných niekedy v období pred 125 miliónmi rokov. Avšak, fosílne nálezy sladkovodných krabov, ktoré boli doposiaľ nájdené, pochádzajú z obdobia spred 75 až 50 miliónov rokov. Nachádza sa tu teda biele miesto medzi predpokladaným molekulárnym datovaním a fosílnymi nálezmi.
O evolúcii krabov: Mohol sa adaptovať až dvanásťkrát
Vedci predpokladajú, že kraby sa počas procesu evolúcie adaptovali na život v suchozemskom i sladkovodnom prostredí a v brakických vodách už asi 12-krát. Samotný proces adaptácie organizmu na nové prostredie nie je jednoduchý. Organizmus sa musí prispôsobiť novému prostrediu (napr. morská voda, súš a sladkovodné prostredie), adaptovať si systém dýchania a v neposlednom rade si vytvoriť obranné mechanizmy voči novým predátorom. Kraby tak predstavujú veľmi prispôsobivú a rôznorodú skupinu živočíchov. Kraby z tropických a subtropických oblastí mangrovových lesov (ide o lesy, ktoré sa vyskytujú v brakických vodách) dokonca žijú v korunách stromov.
Nájdená fosília drobného kraba predstavuje dôležitý článok v skladačke krabej evolúcie, no určite nie je posledným podobným nálezom.
Zdroje: DOI: 10.1126/sciadv.abj5689, Science Advances, University of Alberta