Deň, keď sa na severnej pologuli začína astronomická jar, je symbolom jari. Po dlhých zimných nociach bude deň opäť dlhší ako noc.
Dnes sa začína jar. Zdroj: iStockphoto.com
Kým meteorologická jar sa podľa meteorológov kvôli mimoriadne teplému počasiu začala už 1. marca, dnes 20. marca sa oficiálne začala jar astronomická. Ráno o 4.06 hod. stredoeurópskeho času (SEČ) nastala jarná rovnodennosť (lat. aequinoctium). Slnko sa vracia na severnú pologuľu a deň sa bude predlžovať až do letného slnovratu, keď deň bude dvakrát dlhší ako noc.
V čase rovnodennosti, ktorá nastáva dva razy v roku (na jar a na jeseň), poloha Zeme spôsobuje, že na severnú aj južnú pologuľu dopadajú slnečné lúče rovnako. Deň aj noc sú tak na celej zemeguli – s výnimkou južného a severného pólu – približne rovnako dlhé.
Rovnaká dĺžka dňa aj noci
Jav rovnodennosti je spôsobený sklonom zemskej osi k rovine ekliptiky a obehom Zeme okolo Slnka. Slnečné lúče počas rovnodennosti dopadajú kolmo na zemskú os a Slnko svieti súčasne na oba zemské póly, kde sa strieda polárny deň s polárnou nocou – na severnom póle slnko vychádza, na južnom zapadá.
Okamih, v ktorom Slnko pri svojom zdanlivom pohybe po ekliptike (priesečnici, v ktorej rovina dráhy Zeme okolo Slnka pretína nebeskú sféru) prechádza priesečníkom svetového rovníka, nazývame rovnodennosť. Slnko svieti nad obzorom na všetkých miestach zemegule rovnako dlho, približne 12 hodín.
Ako informuje portál iMeteo.sk, v Bratislave slnko vyšlo 20. marca o 5.53 hod. SEČ a zapadne o 18.04 hod. V Žiline vyšlo o 5.47 hod. a zapadať bude o 17.58 hod. V Košiciach vyšlo slnko o 5.37 hod. a zapadne o 17.48 hod. Zodpovedá to dĺžke dňa, zaokrúhlene 12 hodín a 11 minút.
Na rovnakú dĺžku dňa aj noci odkazuje latinský názov tohto javu: aequinoctium. Slovo vzniklo spojením dvoch latinských výrazov aequus (rovný) a nox (noc) a v doslovnom preklade znamená rovnaká noc.
Pozrite si
Termín astronomickej jari
Jarná rovnodennosť nenastáva každý rok v rovnakom čase. Príčinou je rozdielna dĺžka astronomického a občianskeho roka a vkladanie prestupného dňa – 29. februára – každý štvrtý rok.
Astronomická jar nastáva obyčajne 20. alebo 21. marca a vzácne dokonca 19. marca. Na počiatku 20. storočia začínala výhradne 21. marca. V roku 1920 sa po prvý raz začala 20. marca, potom sa tento dátum začal vyskytovať čoraz častejšie. V tomto storočí bol naposledy prvý jarný deň 21. marca v roku 2011. V roku 2048 bude prvý jarný deň už 19. marca a na konci storočia sa 19. a 20. marec budú vyskytovať rovnako často.
Príchod jari v staroveku
Jarná rovnodennosť a jar sú symbolmi znovuzrodenia, nových začiatkov. Veľký význam prikladali jarnej rovnodennosti staroveké národy. Začiatok jari slávili Kelti, Germáni, starovekí Gréci aj Rimania. Starovekí Sumeri a Babylončania v 3. a 2. tisícročí pred n. l. začínali rok práve jarnou rovnodennosťou.
Oslavy jarnej rovnodennosti sa spájajú s tajomnou mayskou kultúrou. Dodnes sa v Mexiku v zrúcaninách starobylého mayského mesta Chichén Itzá schádzajú davy ľudí. Počas osláv sledujú divadlo tieňov, ktoré vznikajú dopadom lúčov popoludňajšieho slnka. Tie majú pripomínať hada pohybujúceho sa po schodoch 79-metrovej Kukulkánovej pyramídy, nazývanej aj El Castillo, až kým sa tieň nespojí s veľkou sochou hadej hlavy pri úpätí stavby.
Zvyky na Slovensku
Na Slovensku sa oslavy najkrajšieho ročného obdobia začínali vyháňaním zimy, ktorú symbolizuje Morena. Ide o archaický zvyk, ktorý má korene ešte v predkresťanskom období a uchoval sa dodnes ako súčasť ľudového folklóru. Dva týždne pred Veľkou nocou sa Morena, stvárňovaná ako slamená figurína v ženských šatách, symbolicky upáli alebo utopí.
Pálenie Moreny súviselo s vyháňaním zimy a s príchodom jari. Zdroj: Wikimedia Commons
Sestrou Moreny je podľa mytológie Vesna, bohyňa jari, ktorú sa ľudia snažili prilákať po odohnaní Moreny. Oslavy Vesny a príchodu jari súviseli so zdobením príbytkov konárikmi brezy, ktorá symbolizovala dobrú energiu. Počas osláv jarnej rovnodennosti sa podávalo brezové víno a metlou z brezových konárov sa vymetali domy.
Dnes sa oslavám jarnej rovnodennosti neprikladá až taký význam ako kedysi. Do popredia sa dostali kresťanské oslavy Veľkej noci. Tá sa slávi vždy po prvom jarnom splne, ktorý nastane tento rok v pondelok 25. marca.
Zdroj: iMeteo.sk, ČT24, Slovakia Travel, History.com
(zh)
