Časť nábrežia rieky Nitra, nachádzajúce sa v blízkosti významného obytného súboru Chrenová I, navrhnuté architektom M. M. Scheerom, je riešeným územím projektu Nábrežie Mládeže v Nitre. Tvorcovia projektu uvádzajú, že sídlisko Chrenová I. vzniklo zoskupením atypických tvarov obytných panelových budov – okrem osemposchodových pásových budov, paralelných s hlavnou triedou tu sú aj štvorpodlažné domy pôdorysne komponované v tvare buniek včelích plástov.
„Objavuje sa rozvoľnená skladba atypických tvarov budov so striedaním výškových úrovní v dobovom duchu neskorého funkcionalizmu. Namiesto uniformity sídlisk je tu rozmanitosť, namiesto pravouhlých riešení sa nachádzajú ostré a tupé uhly skladieb krídel budov, je vytvorená priestorová skladby v samotnom súbore i vo vzťahu k centru mesta a jeho dominantám. Cez záujmové územie nábrežia rieky Nitra prechádzajú významné líniové dopravné prvky ako cyklistický chodník, ktorý je aktívne využívaný obyvateľmi Nitry či frekventovaná hlavná cesta. Medzi cyklistickým chodníkom a hlavnou cestou je situovaná plocha zelene, ktorá je tvorená prevažne skupinami vzrastných stromov a trávnatou plochou. Zo severnej časti je plocha ohraničená chodníkom nadväzujúcim na peších a dopravný most smerujúci do centra mesta,“ hovoria autori projektu, ktorými sú študenti: Bc. Denis Bechera, Bc. Ján Koľ, Bc. Melánia Kováčová, Bc. Veronika Mitošinková, Bc. Magdaléna Piečová, Bc. Zuzana Sitárová, Bc. Zuzana Šarinová, Bc. Natália Toroková, Bc. Tomáš Zsadány, Bc. Marian Novotný a Bc. Patrícia Jenčová; II. ročník, inžiniersky stupeň štúdia, Krajinná a záhradná architektúra; študujúci na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Vyučujúcim bol Ing. Zoltán Balko.
Autori projektu pokračujú, že v riešenom území sa nachádza mobiliár v zanedbanom stave. Využitie existujúcej zelene na tomto území je podľa nich nedostatočné vzhľadom na jeho možnosti. „Vegetácia je v tomto type urbanistického útvaru veľmi dôležitým prvkom, cieľom je vytvoriť funkčný priestor plný zelene, akým by nábrežie rieky ako jedna z najfrekventovanejších častí mesta, malo byť. Návrhy sú zamerané na využitie už existujúcej drevinovej vegetácie a siete komunikácií, ale aj na pohľadové využitie vodnej hladiny rieky Nitra. Priestor je veľmi intenzívne využívaný obyvateľmi pre šport a rekreáciu, preto návrhy riešia doplnenie prvkov mobiliáru, herných prvkov či prvkov pre šport tak, aby priestor poskytoval možnosti pasívneho aj aktívneho využitia pre všetky vekové kategórie,“ konštatoval kolektív študentov.
*********************************************
Práca je súčasťou katalógu „Ateliérová tvorba – krajinná a záhradná architektúra“, kde boli publikované ateliérové práce študentov Katedry záhradnej a krajinnej architektúry Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Práce v katalógu „Ateliérová tvorba – krajinná a záhradná architektúra“ vznikli počas troch rokov v rámci ateliérových prác z oblasti tvorby zelene a verejných priestorov, v mestách či na vidieku, pod vedením pedagógov KZKA – Márie Bihuňovej, Attilu Tótha, Ivana Čitáryho, Martiny Verešovej, Romana Flóriša, Denisy Halajovej, Sone Bellérovej, ako aj externých spolupracovníkov Zoltána Balka a Štefana Lančariča. Katalóg je nielen predstavením výsledkov ateliérovej tvorby na katedre, autori dúfajú, že bude slúžiť aj ako inšpirácia pre študentov a verejnosť pri tvorbe zelene.
Ako sa uvádza v katalógu, Katedra záhradnej a krajinnej architektúry zabezpečuje výučbu študentov v študijnom programe Krajinná a záhradná architektúra vo všetkých troch stupňoch štúdia. Študenti sa po ukončení štúdia uplatňujú v rôznych oblastiach spojených s plánovaním, tvorbou, správou a údržbou zelene, rastlinným dizajnom či produkciou okrasných rastlín. Pracujú s rôznymi mierkami zelene, od krajinárskych úprav, cez veľké parkové úpravy miest a obcí, až po súkromné záhrady či zeleň interiérov.
„Štúdium krajinnej a záhradnej architektúry si vyžaduje nesmierne široké znalosti tak živých, ako aj neživých zložiek krajinárskych úprav, podmienok pre rast rastlín a možností ich pestovania, rovnako ako aj kompozičných princípov tvorby zelene a projektovania krajinárskych úprav. Kým v nižších ročníkoch štúdia sa študenti postupne v rámci rôznych predmetov zoznamujú s jednotlivými zložkami krajinárskych úprav, tvorivými metódami a kompozičnými princípmi, vo vyšších ročníkoch sa v rámci rôzne zameraných ateliérových predmetov venujú už samotnej tvorbe plôch zelene,“ poznamenala Ing. Denisa Halajová, PhD. a spoluautori v úvode katalógu.
Informácie a ilustrácie poskytla: Ing. Denisa Halajová, PhD., Katedra záhradnej a krajinnej architektúry, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ