História kúpeľníctva na území Slovenska má už viac ako 900-ročnú tradíciu. Najstaršia zachovaná písomná zmienka je z roku 1113 v listine kráľa Kolomana o bojnických termách. Poznatky z rokov 1242 – 1281 popisujú liečivé vlastnosti vody ako dar zo zeme. Sú to Trenčianske Teplice, Sliač, Bardejovské kúpele a Turčianske Teplice. Skupinu najstarších poznatkov dopĺňajú ešte od XVI. storočia: Rajecké Teplice, Piešťany a Vyšné Ružbachy. Osobný lekár troch rakúskych cisárov Johan Crato de Kraftheim v diele Päť kníh lekárskych rád (1571) uvádza popis liečby v Piešťanoch, aplikáciu bahna a ako používať termálnu vodu.
O rozvoj kúpeľníctva sa zaslúžila Mária Terézia, ktorá v roku 1763 vydala nariadenie o vykonaní súpisu a analýze všetkých minerálnych vôd na území Rakúsko-Uhorska. Veľa lekárov sa okrem klasických liečebných postupov začalo venovať balneoterapii a naše kúpele získavali postupne slávu aj za hranicami Uhorska. Súpis kúpeľov a minerálnych vôd v Rakúsko-Uhorskej monarchii popisuje 128 lokalít minerálnych vôd na Slovensku. Rozvoj prírodných vied v osvieteneckom období zvyšuje záujem o využitie minerálnych vôd. Spresňujú sa indikácie a kontraindikácie pre kúpeľnú liečbu.
Slovensko je krajina bohatá na minerálne pramene. Podľa toho aké horninové prostredie prevláda, také je výsledné chemické zloženie minerálnej vody. S hĺbkou obehu vody sa mení prostredie mineralizácie. Prírodná minerálna voda sa odlišuje od obyčajnej podzemnej vody chemickým zložením, obsahom stopových prvkov, plynov a teplotou. Minerálna voda sa tvorí v hydrogeologickej štruktúre a trvá od niekoľkých rokov až po desaťtisíce rokov. Aj preto je v súčasnosti určené maximálne množstvo podzemnej vody, ktoré možno odoberať z daného vodného systému.
Vplyv na množstvo minerálnych prameňov na Slovensku majú priaznivé prírodné podmienky v Západných Karpatoch. Podľa pôvodu vodnej zložky delíme minerálne vody na: vodu atmosférického pôvodu, morského pôvodu a juvenilného pôvodu. Fázy tvorby minerálnej vody sú: infiltračná – transportno-akumulačná a výverová.
Vody sa rozdeľujú podľa rôznych kritérií: celkovej mineralizácie, prevládajúceho katiónu, teploty, osmotického tlaku a pod. Každá minerálna voda je iná. Podľa mineralizácie sa delia na: jednoduché (1 g/l), slabo mineralizované (1 – 5 g/l), stredne mineralizované (5 – 15 g/l), silne mineralizované (nad 15 g/l). Podľa prirodzenej teploty pri prameni sa vody s teplotou vyššou ako 25 °C označujú ako termálne a podľa osmotického tlaku sú hypotonické, izotonické a hypertonické.
O prírodnej minerálnej vode hovoríme vtedy, ak 1 liter obsahuje aspoň 1 gram tuhých rozpustných látok. Vo väčšine obsahujú katióny lítia, sodíka, draslíka, vápnika a z aniónov najmä fluór, chlór, bróm, jód. Podľa prevládajúceho katiónu ich delíme na minerálne vody sodné, horečnaté, vápenaté a s iným katiónom. Podľa prevládajúceho aniónu ich delíme na hydro-uhličitanové, uhličitanové, síranové, chloridové a vody s iným aniónom.
Podľa účelu využívania poznáme minerálne vody geotermálne (energetické využívanie), liečivé, pitné účely, rekreačné účely a pod. Prírodné minerálne vody môže mať liečivé účinky. Liečivé vody delíme na: sírne, jódové, železnaté, so zvýšeným obsahom arzénu, so zvýšeným obsahom jednotlivých iónov.
Na Slovensku je v súčasnosti evidovaných zhruba 1 782 zdrojov minerálnych vôd. Pri niektorých minerálnych prameňoch vznikli kúpele. Na začiatku 20. storočia pôsobilo na Slovensku asi 80 kúpeľov.
Minerálne vody, ktoré majú rôzne balneologické účinky, sú základom kúpeľníctva. Súčasťou kúpeľníctva je ochrana všetkých uznaných zdrojov a legislatívne zabezpečenie tohto nerastného bohatstva štátu.
Na Ministerstve zdravotníctva SR je zriadený Inšpektorát kúpeľov a žriediel, ktorý vykonáva úlohy podľa rozhodnutí Štátnej kúpeľnej komisie a dozor na diaľku. Základnou právnou úpravou na úseku pôsobnosti Inšpektorátu kúpeľov a žriediel a Štátnej kúpeľnej komisie je zákon č. 538/2005 Z. z. Tento zákon upravuje uznávanie prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd, využívanie a ochranu prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov, uznávanie klimatických podmienok vhodných na liečenie a ich ochranu, podmienky na povolenie na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, podmienky na uznávanie kúpeľných miest, ochranu kúpeľného územia a požiadavky na kúpeľné prostredie, práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri uznávaní prírodných liečivých vôd, prírodných minerálnych vôd a klimatických podmienok vhodných na liečenie a pri ich využívaní, pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí a zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.
Liečivé účinky minerálnych vôd potvrdzujú nielen stáročné skúsenosti lekárov, ale aj priaznivé výsledky vedeckých výskumov, zameraných na objektivizáciu liečebného efektu kúpeľnej liečby. Minerálnu vodu možno uznať za prírodnú liečivú vodu, ak sú počas najmenej piatichrokov preukázané jej liečivé účinky v balneologickej praxi a spĺňa požiadavky ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom. Za prírodnú minerálnu vodu možno uznať len vodu zo zdroja, ktorá bola najmenej tri roky sledovaná, preukázala stálosť kvalitatívnych ukazovateľov.
Zoznam kúpeľných miest na Slovensku: Bardejov, Bojnice, Brusno, Číž, Dudince, Korytnica, Kováčová, Kunerad, Liptovský Ján, Lučivná, Lúčky, Nimnica, Piešťany, Rajecké Teplice, Sklené Teplice, Sliač, Smrdáky, Štós, Trenčianske Teplice, Vysoké Tatry (Horný Smokovec, Nový Smokovec, Dolný Smokovec, Štrbské Pleso, Tatranská Kotlina, Tatranská Polianka, Tatranské Matliare) a Vyšné Ružbachy.
O minerálnych vodách a otázkach súvisiacich s kúpeľníctvom vo vedeckej kaviarni Veda v CENTRE dňa 26. 5. 2016 v CVTI SR hovorili: doc. Ing. Jarmila Božíková, PhD., z Katedry zdravotného a environmentálneho inžinierstva Stavebnej fakulty STU v Bratislave a riaditeľka Inšpektorátu kúpeľov a žriedel na Ministerstve zdravotníctva SR a RNDr. Dušan Bodiš, CSc., významný slovenský hydrogeochemik a environmentálny geológ zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra v Bratislave.
Pozrite si videozáznam z prednášky
Spracovala: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Fotogaléria: Marián Zelenák, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj obrázkov: prezentácia D. Bodiša a J. Božíkovej