„Matematiku treba vnímať ako obraz. Chvíľu ho obdivujete z diaľky, potom prídete bližšie a nájdete to čaro“
T. V.: Pán Nemoga, počas nášho niekoľkomesačného kontaktu som usúdil, že ste pracovne veľmi zaneprázdnený človek. Chodíte na medzinárodné matematické konferencie, prednášate na vysokej škole, ste riaditeľom Matematického ústavu SAV…. Poznáte vôbec niečo také ako rutinný pracovný deň?
K. NEMOGA: „Pravda je taká, že každý pracovný deň mám úplne iný. V tom spočíva čaro mojej práce, že nepoznám stereotyp. V pondelky prednášam študentom na vysokej škole a vediem aj niekoľko diplomových prác. Samozrejme, že sa musím venovať aj ústavu. Ako riaditeľ som sa však naučil rozlišovať, ktoré povinnosti je nevyhnutné vyriešiť hneď, a ktoré môžu takpovediac chvíľu počkať. Prácu mi našťastie uľahčuje aj to, že v Matematickom ústave sme veľmi dobrý kolektív, ktorý spoločne ťahá za jeden povraz. Navzájom si pomáhame a sme dobrí kolegovia. To, že som riaditeľ sa niekedy prejavuje iba v tom, že podpisujem nejaké papiere. Ale inak sme si všetci rovní.“
T. V.: V Matematickom ústave SAV sa venujete najmä kryptológii. Šifry svojim spôsobom využívame v živote všetci. Či už sú to heslá, PIN kódy a podobne. Vy ako kryptológ ste v tomto smere asi obzvlášť opatrný, však?
K. NEMOGA: „Práve naopak! Ako sa hovorí, pod lampou býva najväčšia tma! Priznám sa, že niekedy som v používaní povinných šifier nedôsledný. Viete, všetky tie PIN kódy, platobné karty, heslá na počítače … Na všetko by sme mali brať ohľad a dôsledne vybrať čo najlepšie zabezpečenie. Najlepšie by bolo keby bolo každé heslo úplne iné. To sa ale veľmi ťažko pamätá. J“
T. V.: Využívali ste tajné kódy a šifry už ako dieťa?
K. NEMOGA: „Pamätám si že, v detstve sme s kamarátmi na základnej škole používali ako šifrovací kód azbuku. V druhej triede ju takmer nikto neovládal, a tak sme si vedeli cez hodiny písať tajné odkazy. Bolo to však veľmi jednoduché šifrovanie, lebo, ako uznáte, azbuku sa môže naučiť každý, a preto nás aj rýchlo odhalili. Doteraz mám na to príjemné spomienky.“
T. V.: Ako ste už spomínali, pravidelne prednášate študentom na vysokej škole, konkrétne na Slovenskej technickej univerzite. Neraz sa však dostanete aj pred podstatne mladšie auditórium, kde sú vašimi poslucháčmi žiaci stredných či základných škôl. Vnímajú podľa vás študenti a žiaci matematiku rozdielne?
K. NEMOGA: „Určite áno. Na vysokej škole mi napríklad vôbec nevadí, keď študent nepríde na prednášku. Je to jeho osobná vec. Na skúške ale musí byť dobre pripravený, aby prešiel. Napriek tomu sa ale snažím podávať učivo takým spôsobom, aby to pre študentov malo zmysel, a aby ich bavilo chodiť na moje prednášky. Na vysokej škole u študentov cítim, že sa učiť chcú. Na základnej škole to je ale ťažšie. Základy musí učiteľ naučiť aj toho žiaka, ktorému sa nechce. Toto učiteľom rozhodne nezávidím. V tomto smere to majú podľa môjho názoru ťažšie.“
T. V.: Počas prednášky ste naznačili, že by ste si vedeli predstaviť povinnú maturitu z matematiky. Prečo?
K. NEMOGA: „Ako som sa pokúsil ukázať počas prednášky, matematika je prítomná naozaj všade. Nevyhne sa jej právnik, umelec a samozrejme ani technik. Práve preto si myslím, že základy z nej by mal mať každý. Treba len správne určiť pomer, presne vymedziť, čo je základ. Takáto maturita z matematiky, ak by raz bola schválená, by mohla byť napríklad dvojstupňová. Ľahší stupeň pre väčšinu študentov a ťažší pre tých, ktorí sa chcú matematike špeciálne venovať.“
T. V.: O matematike hovoríte s neskrývanou vášňou v hlase. Odkiaľ sa berie?
K. NEMOGA: „Neviem presne kde sa to zobralo J. Ja som sa voľakedy na základnej škole venoval skôr fyzike a chémii. Učitelia ma však motivovali, aby som dal šancu aj matematike. Tak som to skúsil. Keď sa do nej ponoril, zistil som, že matematika je vlastne fascinujúca a zároveň zábavná. Je v nej istá história má svoj vývoj. Dovolil by som si ju prirovnať k umeniu. Treba ju vnímať ako obraz. Chvíľu ho obdivovať z diaľky, potom prísť zase bližšie a zrazu nájdete to čaro. Matematike treba dať šancu, aby sa ku vám priblížila.“
T. V.: Aké sú Vaše plány do nasledujúcich rokov? Predpokladám, že „logaritmické pravítko“ asi tak skoro nezavesíte na klinec?
K. NEMOGA: „Matematik má tú výhodu, že pokiaľ mu dobre slúži hlava, môže dlhodobo pracovať. Pokiaľ vás to aj baví, tak máte vyhraté. Mňa matematika, výskum s ňou spojený, ale aj učenie, stále baví. Problém je trošku v silách. Kedysi som bez problémov zvládol aj 5-hodinovú prednášku. Dnes je rozdiel iba v tom, že keď takúto prednášku dokončím, musím si po nej aspoň na pár minút oddýchnuť. J“
Rozhovor pripravil: Tomáš Verníček
Foto: NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: ZVČ