Kosce v hľadáčiku vedy: pomôžte vedcom zmapovať výskyt koscov

Zoológ Adrián Purkart v rozhovore o koscoch a projekte občianskej vedy, ktorého cieľom je zmapovať tieto zvláštne nohaté pavúkovce.

Kosce, patriace medzi pavúkovce, sa dostali do hľadáčika prírodovedcov. S cieľom získať viac informácií o ich výskyte rozbehli zoológovia Adrián Purkart a Juraj Litavský z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave v rámci občianskej vedy opäť zaujímavý projekt.

Väčšina ľudí si kosce, ktoré už od nepamäti nachádzame na stenách domov, zamieňa s pavúkmi. V posledných rokoch vedci zaznamenali rozširovanie nového nepôvodného druhu s názvom Opilio canestrinii. Pôvodne osídľoval oblasti severnej Afriky a južnej Európy, otepľujúca sa klíma však spôsobila, že preniká aj do severnejšie položených oblastí Európy.

So zámerom zistiť, ako ďaleko na sever sa mu už podarilo preniknúť, sa odborníci obracajú na verejnosť s prosbou, aby im pomohla s mapovaním výskytu koscov.

Viac o koscoch a o tom, ako sa zapojiť do projektu občianskej vedy, nám v rozhovore priblížil zoológ a popularizátor vedy Adrián Purkart.

Minulý rok sme na portáli VEDA NA DOSAH informovali o projekte občianskej vedy, v rámci ktorého vaša študentka Alica Kubelková skúmala modlivky. Tento rok sa obraciate na verejnosť s prosbou o fotografie koscov. Prečo ste si vybrali práve kosce a čo je cieľom projektu?

Kampaň občianskej vedy venovaná modlivkám sa radí k historicky vôbec najlepším, aká kedy na Slovensku vznikla. Zapojili sa do nej stovky ľudí a vďaka nim sme získali viac ako 2 300 údajov. Ide o takú masu nových poznatkov, že ešte v týchto chvíľach pracujeme na ich vedeckom zhodnotení.

Tentoraz sa naším terčom stali kosce. Ide o pomerne nápadné živočíchy, ktoré každodenne obchádzame, no veľa o nich nevieme. Ukázalo sa, že na Slovensko prenikajú nové druhy, ktoré postupne vytláčajú tie pôvodné. Nateraz nevieme prečo a pomocou akých mechanizmov. Ľudia nám však môžu pomôcť s mapovaním ich výskytu.

Kosce si môžeme zameniť s iným druhom, ľudovo označovaným záchodové pavúky (trasavky), preto ma prekvapilo, že v prípade koscov nejde o pavúky. Kam teda patria a ako ich dokážeme odlíšiť od trasaviek?

Áno, pre neprírodovedcov je určovanie náročnejšie. A keby len pre tých… často si ich mýlia aj naši študenti. V zásade platí, že kosec má telíčko ako kompaktnú guľôčku, kdežto pavúk ho má stopkou rozdelenú na dve väčšie časti.

Viditeľnejším rozdielom je fakt, že pavúky si tkajú pavučinu, čo kosce nedokážu. A napokon kosce nachádzame najmä v exteriéri, kým tieto záchodové pavúky s obľubou osídľujú aj naše príbytky. Rozdielov je veľké množstvo, no tieto možno považovať za také na prvý pohľad najzreteľnejšie.

Kosce nachádzame najmä v exteriéri, kým záchodové pavúky osídľujú aj naše príbytky.

Koľko druhov koscov nájdeme na území Slovenska?

Aktuálne sa na našom území nachádza 35 druhov koscov. Zdá sa však, že niektoré ďalšie druhy k nám prenikajú spoločne s rôznorodým tovarom, no trvalé populácie tu nevytvárajú. Kosce nachádzame od nížin až po vysokohorské oblasti, pričom preferujú hlavne vlhšie biotopy.

Žiadate verejnosť o zábery koscov. Kedy a kde sa môžeme počas dňa s nimi stretnúť?

Kosce sú prevažne nočné živočíchy, čiže najviac by ste ich mohli pozorovať s „čelovkou” po súmraku. Počas dňa väčšinou oddychujú schované v pôde, na kôre stromov, na skalách, ale i na múroch domov. Aj preto ich ľudia najviac poznajú ako zvláštne nohaté pavúkovce, ktoré vysedávajú celé dni na fasáde budovy. Tam sa tiež najlepšie fotia.

Keďže nejde o pavúky, nemusíme sa týchto dlhonohých tvorov obávať?

Kosce nemajú vyvinuté jedové žľazy a vďaka predným končatinám ledva ulovia drobný hmyz, napríklad rôzne mušky. Človeku naše druhy nedokážu ublížiť, takže ich môžete voľne chytať aj do rúk. Ak má niekto arachnofóbiu, je to ideálny pomocník na jej prekonávanie.

Čítala som, že podobne ako modlivky, tak aj kosce sú užitočné.

Každý organizmus má v našej prírode svoje miesto, vďaka čomu je užitočný. Kosce nie sú výnimka. Požierajú uhynuté časti rastlín, mŕtvy hmyz, peľ a semená. Výnimočne lovia i drobné pôdne organizmy a iné menšie tvory. V životnom prostredí majú teda hlavne sanitárnu funkciu.

Kosce majú schopnosť autotómie, čiže si dokážu oddeliť časť tela, v tomto prípade nohu, keď sa cítia ohrozené. Vraj dokážu fungovať len so štyrmi z ôsmich nôh. Zídu vám na um aj iné zaujímavosti zo života týchto tvorov?

Autotómia končatín je veľmi užitočná vlastnosť, ktorá umožňuje koscom uniknúť zo zovretia votrelca. V laboratórnych pokusoch sa ukázalo, že strata polovice nôh ich takmer vôbec neobmedzuje. Raz som dokonca pozoroval, ako sa trojnohý kosec snažil spáriť so samicou a dokonca sa mu to aj podarilo. Vo svete koscov teda nie je nič nemožné.

Jednu z najväčších bizarností však spozorovali moji kolegovia profesor Pavol Prokop, doktorka Zuzana Provazník a doktor Juraj Litavský z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Samce koscov majú teleskopický penis, ktorý počas párenia vysúvajú popod telo samice. Ak sa však samica odmieta páriť, samec sa začne voči nej správať agresívne. Aby sa ubránila, využíva svoje chelicery (hryzadlá) na stimuláciu jeho penisu, čo mu zjavne stačí na to, aby agresia nenastala. Článok vyššie uvedených vedcov vyšiel v prestížnom vedeckom časopise Scientific Reports.

Existujú už na Slovensku aj invázne druhy koscov, ktoré by mohli ohroziť miestne druhy?

To s istotou nevieme. V súčasnosti intenzívne skúmame nepôvodný druh kosca Opilio canestrinii. Je obrovský a dospelé jedince majú rozpätie končatín vyše 10 centimetrov. Zdá sa, že v prostredí, ktoré tento druh naplno obsadí, začnú pôvodné druhy z nejakého dôvodu trpieť. Náš aktuálny výskumný projekt sa pokúša zistiť, či medzi nimi prebiehajú priame konflikty alebo konkurencia prebieha na úrovni zdrojov potravy.

Projekty občianskej vedy sú na Slovensku čoraz populárnejšie. V prípade výskumu týkajúceho sa modliviek ste dostali 2300 údajov. Máte aj prehľad o tom, či sa zapájajú napríklad školy v rámci výučby prírodovedy alebo biológie?

Takéto dáta v skutočnosti nemáme. Vieme však, že hoci sú sociálne siete veľmi obľúbené, majorita dát nám i tak príde vďaka marketingu v konvenčných médiách typu tlač, online spravodajstvo a podobne. V kampani najčastejšie cielime na záhradkárov a chatárov, prípadne na turistov v našej prírode. Tí majú prirodzený vzťah k pozorovaniu sveta vôkol, a tak si nezvyčajné organizmy zväčša všimnú ako prví.

Kam môžu ľudia posielať zábery koscov?

Najlepšie je, ak nám ľudia posielajú svoje fotografie a dáta na novovytvorenú e-mailovú adresu hladamekosce@gmail.com. Netreba zabudnúť priložiť i údaje o mieste nálezu a dátum vyhotovenia fotografie. Netreba sa báť, ak neviete kosce identifikovať. Potešíme sa každému jednému pozorovaniu a vašej snahe podporiť slovenských prírodovedcov.

(zh)