Podľa vedcov sú mnohé druhy schopné uvedomiť si, že vidia seba, pričom ich reakciu na odraz v zrkadle ovplyvňuje viacero faktorov.
Za ostatné desaťročia vedci nastavili zrkadlo rôznym druhom zvierat. Chceli tak zistiť, či ich myseľ obsahuje nejaký druh reprezentácie seba samých. Mnohé skúmané druhy, zdá sa, veľmi dobre chápu, že to, čo vidia v odraze zrkadla, sú práve ony.
Delfíny, straky, slony ázijské či veľké druhy opíc si zreteľne uvedomujú, že v zrkadle vidia seba, aj podľa vedcov z Veterinárnej fakulty Kalifornskej univerzity. Ovplyvňuje to niekoľko faktorov – inteligencia jedinca, veľkosť oka i jeho predispozícia.
Najviac si to užívajú delfíny
Najviac si pohľad do zrkadla užívajú delfíny, i keď na to, aby si uvedomili, čo vlastne vidia, potrebujú určitý čas. Autorka knihy Delfín v zrkadle Diana Reissová tento čas delí na niekoľko fáz. V prvej fáze sa podľa nej delfín správa ako komik. Začudovane opakuje pred zrkadlom rôzne pohyby, až zistí, že je to on sám. V poslednej fáze sa napokon snaží preskúmať i časti tela, ktoré si za normálnych okolností nevidí.
Vedci v rámci výskumu nakreslili na telá delfínov rôzne značky. Delfín v poslednej fáze si nakreslené značky všimol a so záujmom si ich obzeral. Slony ázijské sa správali podobne. V poslednej fáze dokonca otvárali pred zrkadlom papuľu a obzerali si zuby a jazyk.
Zrkadlový test
Zrkadlový test vytvoril v sedemdesiatych rokoch 20. storočia Gordon Gallup. Test sa zakrátko stal ústredným experimentom na preukázanie sebauvedomenia zvierat. Metóda je pomerne jednoduchá. Zvieratá si najskôr musia na zrkadlo, jeho prítomnosť a odrazivosť zvyknúť.
Testovanému subjektu pod sedatívami umiestnia značku na telo, kde ju priamo nevidí. Keď ju zviera, ktoré si uvedomuje samo seba, v zrkadle uzrie, začne sa správať spôsobom, ktorý dokazuje, že si uvedomuje, že označené je jeho vlastné telo a nie iný jedinec.
I keď test má svoje obmedzenia, patrí k jedným z hŕstky prostriedkov, pomocou ktorých dnes vedci dokážu skúmať myslenie iného tvora.
Test s tučniakmi
Keď vedci pod vedením Prabira Ghosha Dastidara podrobili vo voľnej prírode zrkadlovému testu tučniaky okaté (Pygoscelis adeliae), výsledky boli rozporuplné.
Tučniaky sú vysoko sociálne zvieratá, ktoré sa spoliehajú na svoje kolónie. Vďaka nim dokážu zniesť aj extrémne mrazivé zimy. Preto Dastidar skúmal jednotlivé jedince zvlášť aj v skupinkách. Pracoval s dvanástimi jedincami.
Keď sa pred zrkadlom ocitli všetky tučniaky naraz, na svoje odrazy takmer nereagovali. Pokiaľ však boli zvieratá izolované a vystavené zrkadlu jednotlivo, začali odrazy skúmať. „Robili rýchle pohyby hlavami, plutvami alebo celým telom, niektoré z nich pripomínali gestá,“ uviedol vo svojom článku Dastidar. Mnohé z týchto gest sa priebežne opakovali.
Zarážajúce podľa vedca bolo, že i keď všetky skúmané tučniaky zameriavali po celý čas pri zrkadle pozornosť na svoj odraz, nepokúšali sa s tučniakom oproti sebe nadviazať kontakt ani voči nemu neprejavovali žiadnu agresiu. To podľa Dastidara naznačuje, že na určitej úrovni museli vedieť, že vták v zrkadle nie je priateľ ani nepriateľ a že sú so zrkadlom samy.
V ďalšom teste vedec tučniaky označil červenou farbou a zrazu prišla nová reakcia. Tučniaky zaregistrovali zmenu a značku pozorne skúmali. Vďaka tomu vedci okolo Dastidara experimenty predbežne uzavreli s tvrdením, že tučniaky okaté si samy seba pravdepodobne uvedomujú.
Mnohé druhy by testom neprešli
Mnohé druhy zvierat by podľa odborníkov zrkadlovým testom zrejme neprešli. Menšie opice to napríklad nedokážu, kým neabsolvujú výcvik, ako zrkadlo používať.
Testom by neprešla ani väčšina psov, a to napriek tomu, že sú schopné empatie, ktorá zahŕňa aj vnímanie seba a druhých. Psy majú podľa vedcov sebauvedomenie vyvinuté dostatočne, no nezakladá sa na vizuálnom vneme. Pes primárne používa čuch, preto jeho oči nie sú prispôsobené na detailné videnie.
Nie je to také zlé
V porovnaní s ľuďmi to však stále nie je také zlé. Aj niektoré deti totiž zrkadlovým testom do veku šesť rokov neprejdú. Zrkadlový test síce dokáže naznačiť prítomnosť sebauvedomenia, no nevylučuje nedostatok tejto črty.
Zdroje: Science Alert, Veda na dosah