Nová štúdia analyzovala, ktoré cicavce odolávajú meniacim sa podmienkam najlepšie.
Slon a myš. Zdroj: iStockphoto.com
Extrémne prejavy počasia, ako sú dlhotrvajúce sucho a výdatné zrážky, sa stávajú čoraz bežnejšími udalosťami. Súvisia s tým, že celosvetová priemerná teplota na Zemi stúpa. Odborníci varujú, že v nasledujúcich desaťročiach sa situácia bude len zhoršovať. Ako na ňu zareagujú ekosystémy našej planéty?
Rovnakú otázku kladie aj biológ John Jackson, ktorý spolu so svojimi kolegami Christie Le Coeur z Univerzity v Osle a Owenom Jonesom z Univerzity v južnom Dánsku publikoval novú štúdiu v časopise eLife. Tá skúma, ako rôzne cicavce reagujú na zmenu klímy.
Rôzne stratégie živočíchov
Klimatické zmeny sú jednou z najväčších výziev, ktorým v dvadsiatom prvom storočí čelíme. Za vyhynutie rastlinných a živočíšnych druhov v súčasnosti sú najviac zodpovedné strata biotopov a ich priame využívanie. Klimatické zmeny menia aj obývateľnosť jednotlivých území, pretože menia silu a frekvenciu poveternostných podmienok a extrémnych udalostí. Predpokladá sa, že v nasledujúcich desaťročiach spôsobia rozsiahly pokles globálnej biodiverzity.
Zvieratá, ktoré žijú dlho alebo majú menej, ale zato kvalitnejších potomkov, sa označujú K stratégovia. R stratégia je úplným opakom, vyznačuje sa nadpočetnou produkciou potomstva bez nejakej dlhšej zvláštnej starostlivosti o jeho prežitie. K stratégom je napríklad slon alebo primát, R stratégom väčšina hmyzu a myší.
Nie všetky druhy sú rovnako citlivé na zmeny klímy. Líšia sa prostredím, v ktorom žijú a svojimi behaviorálnymi, fyziologickými a demografickými reakciami na jeho zmenu. Vedci preto očakávajú, že v rámci tejto krízy budú existovať klimatickí „víťazi“ i „porazení“.
Lama, slon a netopier sú vyvolení
Vedcov zaujímalo, ako reagujú populácie suchozemských cicavcov naprieč svetovými ekosystémami na teplotné a zrážkové anomálie (odchýlky počasia od priemerných podmienok) v priebehu roka.
Odborníci analyzovali údaje o populačných fluktuáciách 157 druhov cicavcov z celého sveta a porovnali ich s údajmi o počasí a klíme zo štúdií, ktoré pozorovali daný živočíšny druh viac ako desať rokov (priemer bol 15 rokov).
Ich analýza im poskytla pohľad na to, ako sa populácie živočíšnych druhov vyrovnali s počasím v extrémnych časoch. Kľúčové bolo zistiť, či sa daný druh rozrastal v počte jedincov a mal viac alebo menej potomkov.
„Videli sme jasný vzorec. Zvieratá, ktoré žijú dlho a majú málo potomstva, sú menej zraniteľné, keď ich zasiahne extrémne počasie, ako zvieratá, ktoré žijú krátko a majú veľa potomkov,“ hovorí jeden z autorov štúdie Owen Jones. „Naše výsledky ukazujú, že zvýšenie extrémnych/anomálnych poveternostných udalostí má väčší vplyv (pozitívny alebo negatívny) na početnosť krátko žijúcich cicavcov s vyšším reprodukčným výkonom,“ dopĺňa.
K druhom, ktoré boli menej ovplyvnené extrémnym počasím patrí slon africký, tiger sibírsky, šimpanz, podkovár väčší (netopier), lama vikuňa, nosorožec biely, medveď grizly, zubor americký a netopier Schreibersov. Naopak, najviac ovplyvnenými boli myš Akodon azarae, myš olivová, vačica tupochvostá, Lemmus trimucronatus, hraboš severský, líška polárna, piskor obyčajný a syseľ Parryov.
Lamy na vrcholoch v Peru. Zdroj: iStockphoto.com
Rýchly pád, ale aj rýchly vzostup
Veľké a dlhoveké zvieratá sa lepšie vyrovnávajú s podmienkami, ako je dlhodobé sucho. Ich schopnosť prežiť, rozmnožovať sa a vychovávať svoje potomstvo nie je ovplyvnená do takej miery ako v prípade malých zvierat s krátkym životom. Môžu napríklad investovať svoju energiu do jedného potomka alebo jednoducho čakať na lepšie časy, keď nebudú podmienky také náročné.
Na druhej strane malé hlodavce vykazujú vo svojej populácii za kratší čas extrémnejšie zmeny. V prípade dlhotrvajúceho sucha im mizne veľká časť ich potravinového spektra, teda hmyz, kvety a ovocie. Takéto jedince potom hladujú a navyše majú aj obmedzené tukové zásoby, čo im v prežití nepomáha.
Keď sa podmienky zlepšia, vedia však malé cicavce rýchlo dohnať straty, pretože na rozdiel od veľkých cicavcov produkujú veľa potomkov za rýchlejší čas.
„Malé cicavce reagujú rýchlo na extrémne počasie, a to oboma smermi – pozitívnym aj negatívnym. Ich zraniteľnosť voči extrémnemu počasiu by sa preto nemala porovnávať s rizikom vyhynutia,“ tvrdí prvý autor štúdie John Jackson.
Jackson tiež pripomína, že schopnosť živočíšneho druhu odolávať klimatickým zmenám nesmie byť jediným kritériom pri posudzovaní náchylnosti na jeho vyhynutie. Ničenie biotopov, pytliactvo, znečistenie a invázne druhy sú faktory, ktoré ohrozujú živočíšne druhy, v mnohých prípadoch dokonca viac ako klimatické zmeny.
Potkanokengura Gaimardova. Zdroj: iStockphoto.com
Zvieratá, o ktorých toho veľa nevieme
Štúdia vedcov poskytuje nielen pohľad na to, ako nimi sledovaných 157 druhov cicavcov reaguje na klimatické zmeny tu a teraz. Zároveň chce prispieť k lepšiemu všeobecnému pochopeniu toho, ako budú zvieratá na planéte reagovať na prebiehajúce klimatické zmeny v budúcnosti.
„Očakávame, že zmena klímy prinesie len extrémnejšie počasie. Zvieratá sa budú musieť s náročnými podmienkami nejakým spôsobom vyrovnať. Naša analýza teda pomáha predpovedať, ako môžu rôzne živočíšne druhy s ohľadom na svoje špecifické charakteristiky na zmeny reagovať,“ hovorí Owen Jones.
Ako príklad uviedli Potkanokenguru Gaimardovu, vzácneho austrálskeho vačkovca. Biológovia o ňom síce veľa nevedia, ale keďže má podobný spôsob života ako myši – je malý, žije krátko a rýchlo sa rozmnožuje – dá sa predpovedať, že bude reagovať na extrémne počasie podobne.
„Existuje veľa živočíšnych druhov, o ktorých toho veľa nevieme, ale ich reakciu teraz vieme rovnakým spôsobom predvídať,“ vysvetľuje Jackson. Klíma mení podmienky biotopov, tým pádom tiež ich obývateľnosť. Niektoré budú nútené presťahovať sa do nových oblastí, pretože staré sa stanú nehostinnými. Jednotlivé presuny závisia od životných stratégií druhov a môžu mať veľký vplyv na samotnú funkciu ekosystému.
Zdroj: DOI: 10.7554/eLife.74161, Science daily, Scienceworld
