Od dnes 23. septembra prichádza obdobie dlhších a chladnejších nocí.
Veniec z jesenných listov. Zdroj: iStockphoto.com
Prvý jesenný deň či jesenná rovnodennosť je jedným z najkrajších a najfarebnejších ročných období. Tento rok pripadá na 23. septembra a nastane presne o 8.51. Prichádza obdobie dlhších a chladnejších nocí, ktoré ponúka nielen zmenu klímy, ale aj rozmanitosť v prírode a kultúre.
Spln plný hojnosti
Slovo rovnodennosť je odvodené z dvoch latinských slov aquus (rovnaký) a nox (noc). Žatevný/kukuričný spln (harvest/corn moon) je názov pre spln, ktorý nastáva najbližšie k jesennej rovnodennosti. Názov dostal podľa obdobia zberu úrody, najmä kukurice, na americkom severovýchode. Historicky sa traduje, že jeho svetlo umožnilo farmárom pracovať dlho do noci a pomáhalo im prinášať úrodu z polí. Tento rok sa naň môžeme tešiť 29. septembra.
Jesenná rovnodennosť. Zdroj: iStockphoto.com
Deň rovnaký ako noc
Podľa astronomickej definície ročných období označuje jesenná rovnodennosť i začiatok jesene, ktorá trvá až do zimného slnovratu (21. alebo 22. decembra na severnej pologuli, 20. alebo 21. júna na južnej pologuli). Deň sa vyrovná svojou dĺžkou noci, čiže budú trvať približne 12 hodín.
Rovnodennosť nastáva dvakrát do roka (jar a jeseň), keď zemská os nie je naklonená ani smerom k Slnku, ani odklonená od neho. To znamená, že rovnodennosti sú jediným obdobím, keď severná a južná pologuľa zažíva takmer rovnaké množstvo denného svetla a tmy vo všetkých zemepisných šírkach. Slnko bude počas rovnodennosti priamo nad hlavou na poludnie.
Po jesennej rovnodennosti budú na severnej pologuli skoršie západy slnka a neskoršie východy, teda dni sa budú až do zimnému slnovratu skracovať a skracovať.
Jesenná rovnodennosť. Zdroj: iStockphoto.com
Je pohyblivá
Zatiaľ čo septembrová rovnodennosť zvyčajne nastáva 22. alebo 23. septembra, veľmi zriedkavo môže pripadnúť na 21. alebo 24. septembra. Rovnodennosť nenastala 21. septembra už niekoľko tisícročí. V 21. storočí sa tento jav udeje rovno dvakrát, štyri roky po sebe – v rokoch 2092 a 2096. Posledná rovnodennosť 24. septembra nastala v roku 1931, ďalšia sa uskutoční v roku 2303, tvrdí meteorológ Andrew Kozak z CBS News Philadelphia.
Dátumy rovnodennosti sa líšia v dôsledku rozdielu medzi tým, ako definuje gregoriánsky kalendár rok (365 dní) a časom, za aký dokončí Zem svoju obežnú dráhu okolo Slnka (približne 365 a 1/4 dňa). Preto sa rovnodennosť každoročne posúva o 5 hodín a 49 minút, čo sa priebežne dorovnáva priestupnými rokmi.
Signalizuje stromom, aby opadali
Jedným z najnápadnejších znakov jesene je zmena farby listov na stromoch. Tie pociťujú nástup zimy, keď sa zvyšuje rozdiel medzi dennými a nočnými teplotami a skracuje sa dĺžka dňa. Rovnodennosť tak pomáha signalizovať čas, keď je potrebné zmeniť režim a prepnúť sa do oddychového módu.
Keď stromy vycítia začiatok jesene, začnú sa vypínať a snažia sa reabsorbovať čo najviac energie uloženej v listoch. Energia je skladovaná vo forme cukrov a uhľohydrátov, ktoré stromy produkujú celé leto. Chlorofyl, vďaka ktorému sú listy zelené, začína preto postupne degradovať.
Chemikálie – napríklad flavonoidy, karotenoidy a antokyány – sa stanú v listoch výraznejšími. Môžeme si teda užívať žiarivé jantárové, červené a žlté odtiene. Ako sa stromy snažia udržať si listy čo najdlhšie, produkujú ďalšiu skupinu chemikálií nazývanú antokyány. Tie dodávajú červenú a fialovú farbu, ktorou sa môžu pýšiť hlavne niektoré druhy, ako sú javory a duby.
Javorový list v jesennej farbe. Zdroj: iStockphoto.com
Klíma mení jeseň
Vedci však tvrdia, že zmena klímy ovplyvňuje načasovanie aj intenzitu jesenného lístia. Existuje celkom dobrý dôkaz, že najmä naše otepľujúce sa letá odďaľujú jej nástup.
Klimatické zmeny môžu navyše tlmiť tiež intenzitu sfarbenia jesenného lístia, čo sa stáva predovšetkým po extrémnych suchách alebo po letách, aké sme práve mali, s naozaj extrémnymi dažďami a mokrou nasýtenou pôdou.
Tieto typy klimatických extrémov spôsobujú stromom stres, ktorý môže interferovať s produkciou niektorých chemikálií dodávajúcich listom svoju farbu a môže narúšať celkovú produktivitu a zdravie stromov. V každej krajine sú však rozdiely, ako zmena klímy ovplyvňuje lesy.
V nie ďalekej budúcnosti, možno v najbližších 50 rokoch, by mohla kombinácia dlhších vegetačných období, pretože máme teplejšie letá, a vyššej koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére dokonca zvýšiť produktivitu lesov.
Zdroj: PBS News, CBS, VND, Royal Museum Greenwitch
