V auguste minulého roka ju pri pobreží Papuy-Novej Guiney nakrútil potápač Dorian Borcherds. Podľa odborníkov zrejme ide o úplne nový druh.
Potápač Dorian Borcherds zaznamenal minulý rok v auguste pri pobreží Papuy-Novej Guiney obrovskú plávajúcu medúzu. Veľkosťou pripomínala futbalovú loptu a pohybovala sa celkom rýchlo. Mala priesvitné telo ozdobené farebnými krúžkami v rôznej veľkosti, červenú dutinu s orgánmi vnútri tela a štyri skupiny pruhovaných chápadiel. Video s medúzou potápač zverejnil na svojom facebookovom profile.
Ako uvádza český denník.cz, Chirodectes maculatus je mimoriadne nezvyčajný a vzácny druh medúzy, ktorý sa vyskytuje pri pobreží Queenslandu v Austrálii. Dosiaľ existoval iba jediný videozáznam daného jedinca. Niektorí vedci dokonca tvrdia, že sa na ten prvý len ponáša a že Borcherds zrejme objavil celkom neznámy druh medúzy.
Chirodectes maculatus po prvý raz opísal v roku 2005 tím austrálskych vedcov pod vedením Paula Cornelia. Exemplár chytili v roku 1997 a uchovali ho. V príspevku píšu, že sa medúzu zdráhali pitvať, takže urobili iba vonkajšie pozorovania. Pôvodne tento druh pomenovali Chiropsalmus. O rok neskôr vedkyňa Lisa-Ann Gershwinová pôvabnú medúzu oficiálne presunula do rodu Chirodectes.
Jedny z najkrajších
- Medúzy patria k najstarším živým organizmom na Zemi.
- Prežili v moriach dodnes, hoci nemajú mozog, ich telu chýba akákoľvek opora a slabé svaly im nestačia na prekonanie morských prúdov.
- V nezmenenej podobe obývajú svetové moria už 650 miliónov rokov.
- Až 95 percent tela medúzy tvorí voda.
- Medúzy nemajú srdce ani pľúca, sú to veľmi jednoduché organizmy, ktorých telá sa skladajú len z troch vrstiev – vonkajšej epidermy, želatínovej strednej vrstvy zvanej mezoglea a vnútornej gastrodermy.
- Mnohé medúzy žijú veľmi krátko, niektoré dokonca len zopár hodín. Väčšie druhy sa môžu dožiť niekoľko rokov.
- Najväčší druh medúzy, medúza levia hriva, dorastá až do dvoch metrov a chápadlá môže mať dlhé až 36 metrov.
Medúzy patria k najkrajším morským tvorom. Kontakt s nimi však môže byť pre človeka nebezpečný, v niektorých prípadoch dokonca smrteľný. Toho sa však Borcherds zjavne nebojí. Pri pobreží Papuy-Novej Guiney sa potápa už viac ako dvadsať rokov.
Medúza, ktorú pred necelým rokom stretol, ho prekvapila nielen vzhľadom, ale aj zdanlivo ráznym spôsobom, ako sa vo vode pohybovala. V prvej chvíli mu vraj nebolo jasné, čo to vlastne videl. Požiadal preto o pomoc svoju dcéru, ktorá žije v Južnej Afrike. Keď jej poslal zábery záhadného tvora, nahrala ich do aplikácie Jellyfish, ktorej spoluautorkou je doktorka Gershwinová.
Doktorka Gershwinová sa spočiatku domnievala, že ide o rovnakú medúzu, ktorú ulovili pri Veľkej koralovej bariére asi 43 kilometrov od pobrežia severovýchodného Queenslandu, a v máji 1997 sa stala obrovskou senzáciou. Názov Chirodectes maculatus dostala pre svoje škvrny, jej organizmus sa však nepodarilo poriadne preskúmať.
Podľa Naturalist’s Guide mala vzorka z roku 1997 dĺžku 1,2 metra a telo široké asi 16 centimetrov. Vedci, ktorí túto medúzu po prvý raz opísali, špekulovali, že ju do danej oblasti mohol premiestniť cyklón Justin.
Vzor sa medzi medúzami líšil
Zoológ Allen Collins si zakrátko všimol, že farebný vzor medúzy na videu sa od toho, ktorý opísali vedci pri tvorovi z roku 1997, líšil. Prvá medúza mala škvrny, aktuálna má krúžky.
Podľa vedca existuje možnosť, že novoobjavený exemplár je príbuzný druhu Chirodectes maculatus a možno je to jedinec práve spomínaného druhu. Záležitosť označil za prinajmenšom pozoruhodnú.
Zapojilo sa aj Queenslandské múzeum
Gershwinová sa napokon po preskúmaní Borcherdsových záberov obrátila na Queenslandské múzeum v Brisbane, kde bol uložený pôvodný exemplár jedinečnej medúzy, a požiadala ho o spoluprácu. Podklady od múzea si dôkladne prešla, obe medúzy porovnala a napokon došla k záveru, že skutočne ide o celkom nový, dosiaľ neobjavený druh.
Správa o medúze obletela svet. Keďže Gershwinovej výskum naďalej pokračuje, nový druh zatiaľ nemôžu zaznamenať. „Kým nie je formálne pomenovaný a klasifikovaný, technicky nie je objavený,“ uviedla vedkyňa.
Zdroje: deník.cz, Naturalist’s Guide, ABC Net, Vice, Marine conservation society