Strom vysadili pred 160 rokmi na počesť narodenia známej grófky a pestovateľky ruží Márie Henriety Chotekovej.
Sekvojovec mamutí v parku v Dolnej Krupej oslávil 160 rokov. Foto: ekopolis.sk/Wikipedia/fb Kaštieľ Dolná Krupá
Dolná Krupá sa môže pochváliť nielen nádherným kaštieľom, v ktorom sa zdržiaval i velikán klasickej hudby Ludwig van Beethoven, ale aj množstvom krásnych stromov v priľahlom anglickom parku; medzi nimi aj majestátnym sekvojovcom mamutím.
Sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum)
Vek stromu: 160 rokov
Výška stromu: 40 metrov
Kataster obce: Dolná Krupá
Okres: Trnava
Anketa Strom roka 2019 – 3. miesto
Sekvojovec v parku neďaleko kaštieľa sa viaže s menom Márie Henriety Chotekovej, známej pestovateľky ruží. Bol vysadený na počesť jej narodenia v roku 1863, teda presne pred 160 rokmi. Strom dal vysadiť majiteľ kaštieľa a panstva v Dolnej Krupej Rudolf Chotek, milovník prírody a ovocinár, ktorý v miestnom chotári vysadil množstvo stromov, najmä čerešne, jablone a slivky, bol priekopníkom vo výsadbe orechov a pestoval vinič a chmeľ. V roku 2000 sa sekvojovec stal z estetických i vedeckých dôvodov chráneným.
Mohutný strom kužeľovitého tvaru neraz zasiahli blesky. Najsilnejší z nich doň udrel v roku 1978: rozčesol hornú časť sekvojovca na dve časti a ten prišiel o niekoľkometrovú špičku, ktorá mu pomaly dorastá. Pre svoj tvar si strom od domácich vyslúžil prezývku mrkva.
Strom je inšpiráciou pre umelcov a vďačným objektom kamier a fotoaparátov. Jeho jedinečnosť dodnes obdivuje takmer každý návštevník parku.
Sekvojovec v parku v Dolnej Krupej je druhý najvyšší chránený jedinec svojho druhu v Trnavskom kraji s najmohutnejšou korunou.
Národná kultúrna pamiatka
I samotný kaštieľsky park s rozlohou 17 hektárov je dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Prírodno-krajinársky celok v modernom anglickom štýle vybudoval v rokoch 1813 až 1819 belgický záhradný architekt Christian Henrich Nebbien. V parku vytvoril sedem pahorkov, aby symbolizovali večné mesto Rím. O symboly v tomto prostredí nebola núdza.
Námestíčko vytvorené z trojcestia nazvali Delta, ďalšie zasvätili bohyni Minerve. Svoje posedenie si tu našli Múzy, vílam patrí snemovňa a najádam sa ušla dokonca socha. Okrem toho tu trónili ďalší antickí bohovia, Psyché a Tellus. Popri večne živých mýtických bytostiach Chotekovci mysleli aj na príbuzných: po nebohej dcérke Alojzii nazvali Lujzin ostrov, gróf rád chodieval do takzvaného Jozefovho hája, synovi Augustovi patril jeden z pahorkov a synovec Ernest tiež mal v parku vlastné miesto.
Ruže boli jej život
Mária Henrieta sa narodila v čase, keď na tróne sedel František Jozef I. Chotekovci boli na cisárskom dvore ako doma, patrili totiž k vysokej šľachte. Časť roka trávili v kaštieli v Dolnej Krupej, kde sa spolu so súrodencami vzdelávali s domácim učiteľom.
V januári 1883 Máriu Henrietu na dvornom plese vo viedenskom Hofburgu uviedli do spoločnosti a celým menom predstavili cisárovnej Sissi, čím bola oficiálne uznaná za dospelú a mohla sa zúčastňovať na spoločenskom živote. Na vrcholnom podujatí sezóny po prvý raz v histórii svietili elektrickými žiarovkami a orchester pod taktovkou Johanna Straussa hral valčíky, polky a štvorylky.
Mária Henrieta Choteková vybudovala jedno z prvých a najväčších rozárií v Európe. Zdroj: facebook Kaštieľ Dolná Krupá
Mária Henrieta podporovala rôzne spolky, bola členkou dámskych združení a poskytovala svoj viedenský byt na laické vyučovanie náboženstva. V roku 1913 sa dokonca nakrátko zaplietla do politiky, no čoskoro na taký život zanevrela.
Bola hlboko veriaca a kresťanské zásady uplatňovala aj v bežnom živote. Chudobným poskytovala strechu nad hlavou, prispievala im tehlami či drevom na stavbu domu a varila polievky pre chorých. Keď potrebovali odvoz k lekárovi, požičiavala im kone, deťom kupovala knihy a dávala im šiť oblečenie.
Pozrite si
V tom čase sa už naplno venovala svojej vášni – pestovaniu ruží, ktoré vysádzala na neďalekom trojhektárovom pozemku. Postupne sa stala uznávanou, udržiavala kontakty so všetkými významnými európskymi spolkami a rozáriami a písala o ružiach články.
Jej jedinečné rozárium bolo prvé na Slovensku a jedno z prvých a najväčších v Európe. Do Dolnej Krupej pritiahlo mnoho vzácnych návštev a stalo sa inšpiráciou na vznik prvého verejného rozária, ktoré v Sade Janka Kráľa v Bratislave založil Rudolf Limbacher.
Rozárium v parku pri kaštieli v Dolnej Krupej. Zdroj: fb Kaštieľ Dolná Krupá
Počas prvej svetovej vojny grófka svoje ruže opustila a odišla pomáhať do lazaretu v Trnave. Keď sa po vojne vrátila do Dolnej Krupej, našla tam spúšť. Vyhrnula si teda rukávy a pustila sa do práce. Odmietala záhradníka, robotníkov riadila sama.
V čase najväčšieho rozmachu bolo v jej rozáriu 6 000 druhov a 40-tisíc koreňov ruží. V tridsiatych rokoch jej postupne ubúdali sily, a tak rozárium čoskoro zaniklo.
Od roku 2008 sa na pestovateľkinu počesť v kaštieli v Dolnej Krupej vždy v prvý júnový víkend koná Slávnosť ruží. Zahraniční pestovatelia podľa Márie Henriety Chotekovej pomenovali štyri ruže, z toho dve ešte za jej života.
Zdroje:
Pripraviť sa, poklad, štart (brožúra k výstave Kaštieľ Dolná Krupá 2020), kniha stromy, kniha ženy
Kollár, D. a kol.: Stromy a ich príbehy. 1. vyd. Dajama, 2023.
Žačoková, A. K.: SuperŽENY. Slovart, 2019.
