Preto samčeky v súbojoch často vydávajú nižšie položené spevy, než by zodpovedali ich veľkosti.
Slávik modrák je jeden z najkrajších spevavcov. Zdroj: iStockphoto.com
Hĺbka, respektíve frekvencia spevu rôznych vtákov primárne súvisí s veľkosťou tela konkrétneho druhu. No zdá sa, že v prípade niektorých skupín vtákov, predovšetkým tých, kde samce medzi sebou súťažia o prístup k samiciam, súperi vydávajú nižšie položené spevy, než by zodpovedali ich veľkosti.
Majú na to pádny dôvod. Hlboký hlas je totiž pre samicu atraktívnejší. Z toho odvodzuje, či je samec dostatočne veľký na to, aby súboj vyhral.
Niektoré druhy vtákov si podľa behaviorálneho ekológa Petra Mikulu vyvinuli špeciálne vokálne aparáty, napríklad vaky pôsobiace ako rezonátory, pomocou ktorých dokážu vydávať vábne hlboké spevy aj napriek drobnej stavbe tela. Extrémnym príkladom podľa vedca je juhoamerická vranuša faraón (Cephalopterus penduliger).
Vranuša faraón (Cephalopterus penduliger). Zdroj: eBird
Samce tohto druhu vydávajú jeden z najhlbšie položených spevov. Výška ich spevu (< 260 hertzov) sa prekrýva s normálnym rozsahom ľudskej reči (100 až 300 hertzov), pričom ich telo je aspoň stokrát menšie než ľudské.
Slúži nielen na vábenie
Spev vtákom slúži nielen na vábenie. Ohlasujú si ním potenciálne nebezpečenstvo a čerstvo vyliahnuté vtáky spevom volajú rodičov. Každý druh a dokonca jedinec spieva inak.
Od 20 do 30 000 hertzov
Bežne sa dolná hranica rozsahu vtáčieho spevu pohybuje od 20 a horná do 30 000 hertzov. Horná hranica je pre človeka už nerozoznateľná. Zároveň aj naša schopnosť počuť niektoré, najmä vysoko položené zvuky sa vekom stráca. Preto vedci pre čo najpresnejšiu analýzu prepisujú zvuky vtákov do takzvaných sonogramov.
Príklad sonogramov vtáčieho spevu. Vľavo je veľmi jednoduchý a nízko položený spev vranuše faraón (Cephalopterus penduliger), vpravo je úryvok z podstatne komplexnejšieho a vyššie položeného spevu slávika obyčajného (Luscinia megarhynchos).
V mestách svoj spev prispôsobujú hluku
Vedci sa podľa Mikulu dlho domnievali, že výška vtáčieho spevu závisí od prostredia, predovšetkým od biotopu, v ktorom žijú. „Ak sa vyskytujú v husto zarastenom lese, spev s vysokou frekvenciou bude prostredím degradovaný viac než spev s nízkou frekvenciou, ktorý sa týmto prostredím šíri na väčšiu vzdialenosť,“ vysvetlil.
Preto by sme podľa neho mohli očakávať, že lesné vtáky budú produkovať hlbšie položené spevy než vtáky otvorenej krajiny. Analýza prirodzeného prostredia spevavcov a ich spevu však nevykázala vo svetovom meradle takýto trend. „Dáta ukazujú skôr na silný vzťah k veľkosti tela, a tým nepriamo k veľkosti hlasového ústrojenstva,“ podotkol Mikula.
Vplyv spevu na zdravie
Dnes je už dobre známe a vedecky niekoľko ráz potvrdené, že vtáčí spev má pozitívny vplyv na naše zdravie a duševnú rovnováhu. Melodický flautový spev drozda či pinky potláča búšenie srdca a arytmiu, švitorenie stehlíka, lastovičky a čížika odstraňuje nervozitu a na bolesť hlavy a nespavosť najlepšie zaberá spev červienky, škovránka či slávika.
Možno aj preto sa v roku 1983 ornitológovia v anglickom Birminghame rozhodli založiť tradíciu pod názvom Dawn Chorus Day. Vtedy im napadlo privítať vtáčím spevom prichádzajúcu jar každú prvú nedeľu v máji. V roku 2023 ho slávime práve dnes.
Škriekavec bieločelý je jeden z najväčších spevavcov. Zdroj: iStockphoto.com
Započúvajte sa v tento deň do vtáčieho spevu aj vy. Zájdite si do prírody alebo si pustite aspoň nahrávku.
Databázy vtáčích spevov sú spolu s ďalšími zvukmi divej prírody dnes už voľne dostupné na internete. Jednou z obľúbených, na ktorej sa podieľajú laici a vedci z celého sveta, je napríklad xeno-canto.org.
Zdroje: The Wildlife Trusts, xeno-canto, Blog Petra Mikulu (Denník N), Poľovníctvo a rybárstvo
