Raz by sme sa ich mohli dočkať aj na Slovensku.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Svet v týchto dňoch obletela správa o biologicky modifikovaných komároch, ktoré plánuje v Kalifornii vypustiť britská spoločnosť Oxitec. Podľa Viktórie Čabanovej z Biomedicínskeho centra SAV ide o neškodný a pre prostredie veľmi šetrný experiment.
Len Aedes aegypti
Vypustené majú byť len geneticky modifikované samce druhu Aedes aegypti. Tie sa budú vo voľnej prírode páriť so samičkami, ktoré sú častými prenášačmi žltej zimnice, vírusu zika, horúčky dengue a chikunguny.
Z vajíčok, ktoré samičky následne nakladú, sa vyliahnu len jedince mužského rodu, vďaka čomu sa postupne eliminuje populácia komárov Aedes aegypti. Bez samičiek sa totiž nebudú môcť ďalej reprodukovať.
Modifikácie sa netreba báť
Verejnosť sa v súvislosti s genetickou modifikáciou komárov obáva viacerých scenárov. Jedným z nich je, že ak sa takto upravené komáre spária so samičkami iných druhov, mohlo by to narušiť rovnováhu lokálneho ekosystému.
Geneticky modifikované komáre sa však budú páriť iba so samičkami svojho druhu. „Mimodruhové párenie sa tam nedeje, množia sa iba medzi sebou,“ uviedla Čabanová.
Vysoký úhyn samičiek druhu Aedes aegypti v dôsledku párenia s geneticky upravenými samčekmi zároveň podľa vedkyne nebude mať dosah ani na ekologický kolobeh v krajine. „Živočíchy, ktoré sa kŕmia komármi, týmto nestratia svoju potravu. Máme totiž ešte kopec druhov komárov, ktoré im radi poslúžia,“ poznamenala biologička. „Pomocou genetickej modifikácie budú eliminované len komáre jedného najproblematickejšieho druhu, ktorý prenáša závažné ochorenia,“ dodala.
Koncept genetického inžinierstva. Vedci v laboratóriu. Zdroj: iStockphoto.comry.
Genetická modifikácia komárích samčekov navyše nie je prvým ani jediným spôsobom, akým sa spoločenstvá inváznych druhov komárov dnes regulujú. „Používajú sa na to aj iné metódy, samčeky nebezpečných druhov komárov sa sterilizujú pomocou baktérií alebo gamaradiáciou. Robí sa to selektívne len na niektoré druhy, ako sú Aedes aegypti či Aedes albopictus,“ priblížila Čabanová.
Do tretice ľudia vidia problém aj v samotnej genetickej modifikácii. Obávajú sa, čo sa stane, ak by prišli s geneticky modifikovaným komárom do kontaktu. Vypustené budú však len geneticky upravené samce a tie krv nesajú. Uvedená obava je teda podľa odborníčky na komáre neopodstatnená.
Prirodzený rešpekt
Genetické modifikácie sú témou, ktorá v spoločnosti dlhodobo rezonuje. Ľudia majú voči nim prirodzený rešpekt, diskusie sa vedú nielen o geneticky modifikovaných zvieratách, ale aj o potravinách. „Pritom geneticky modifikované potraviny, napríklad repku, slnečnicu či sóju, bežne používame a zatiaľ sme nezaznamenali žiadne riziko,“ skonštatovala Čabanová, podľa ktorej sú rovnako bezpečné aj geneticky modifikované komáre.
„V Kalifornii žijúce komáre prenášajú závažné ochorenia, na ktoré ľudia hromadne umierajú. Preto sú omnoho väčším rizikom ako tie geneticky modifikované, ktoré budú teraz v týchto oblastiach vypustené,“ priblížila.
Podľa vedkyne by k popularizácii genetických modifikácií komárov prispela väčšia informovanosť verejnosti. „Ľuďom treba vysvetliť, o čo ide. Treba im ozrejmiť, že nebude geneticky upravený každý druh komára, len jeden. Ten, ktorý je invázny a ani nie je v danej krajine pôvodný, takže je pre nich veľmi žiaduce, aby ho eliminovali. Aj pre prírodu je to prijateľnejšie ako robiť chemické postreky,“ vysvetlila Čabanová.
Prísne regulácie
Experiment spoločnosti Oxitec je navyše dôkladne monitorovaný a podlieha prísnym reguláciám. Parazitologička zároveň zdôraznila, že podobné experimenty trvajú roky. „Všetko je najskôr v experimentálnych podmienkach riadne vyskúšané, skúma sa aj vplyv na rôzne faktory v prostredí, až následne sa pristúpi k vypusteniu komárov,“ povedala.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Experiment spoločnosti Oxitec v tejto chvíli už schválila Americká agentúra pre ochranu životného prostredia. Na to, aby sa z vypúšťania geneticky modifikovaných komárov stala realita, musí mať však Oxitec ešte súhlas amerického Úradu pre pesticídy.
Keď ho spoločnosť dostane, vypustia komáre na rozlohe 120 kilometrov štvorcových v okresoch Fresno, San Bernardino, Stanislaus a Tulare. Na základe dát zozbieraných v Kalifornii chcú potom požiadať o schválenie geneticky modifikovaného komára na komerčné účely.
Komerčné využitie geneticky modifikovaných komárov by podľa Čabanovej mohlo byť celkom prospešné, vedela by si ho podľa vlastných slov časom predstaviť i na Slovensku. „Myslím si, že by to mohla byť cesta, netreba to zatracovať. Invázne druhy komárov sa totiž postupne dostávajú aj k nám a veľmi ťažko sa kontrolujú,“ uviedla.
Momentálne sa v našich končinách spomedzi nich pohybuje druh Aedes japonicus, ktorý môže byť nositeľom vírusov ako čikungunia a dengi, a prenikajú k nám tiež invázne druhy Aedes aegypti a Aedes albopictus. Domáce druhy komárov môžu zasa ľudí infikovať napríklad vírusom usutu či tahyna a prenášajú aj parazitické červy z rodu dirofilaria.
Postreky už nestačia
Postrekmi sa dnes podľa Čabanovej už proti komárom neubránime. „Vznikla nám veľmi vysoká rezistencia komárov na chemické postreky, ktoré boli doteraz používané len preto, aby sme znížili populáciu, aby nás neštípali a my sme mali svoj komfort. Vďaka tomu sme práve prišli do štádia, že už nevieme takýmito postrekmi zakročiť tak efektívne, aby sme sa chránili a chránili si naše zdravie. Tým pádom musíme siahať po alternatívnych formách a genetická modifikácia je jedna z tých, ktorá funguje a je aj pre prostredie veľmi šetrná,“ podčiarkla Čabanová.
Podľa vedkyne sa však netreba spoliehať len na moderné technológie. Boj s komármi je totiž do veľkej miery aj v našich rukách. „Na Slovensku máme práve kontajnerové druhy komárov, ktoré sa množia v sudoch s vodou, v kvetináčoch, ale aj vo vrchnáčiku od plastovej fľaše,“ uviedla Čabanová.
„Je teda na nás, ako sa budeme správať, či naozaj začneme vnímať naše okolie a upratovať si, kontrolovať liahniská komárov a podobne. Je to veľmi jednoduché, stačí si urobiť poriadok na dvore, pozbierať smeti, vyliať vodu z kvetináčov a očistiť odkvapy,“ uzavrela.
