Doc. RNDr. Tomáš Blažek, PhD. je vedúcim katedry teoretickej fyziky a didaktiky fyziky, Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1986 ukončil štúdium Matematicko-fyzikálnej fakulty UK v Bratislave ako diplomant profesora Jána Pišúta. V roku 1996 získal titul PhD., na Ohio State University (USA) za prácu „Supersymetrické teórie veľkého zjednotenia a globálny fit nízkoenergetických dát“. Postdoktorandské roky strávil na Indiana University v Bloomingtone a na Northvwerstern University v Evanstone. Od roku 2000 pôsobil štyri roky ako lektor na School of Physics and Astronomy, University of Southampton vo Veľkej Británii. Od začiatku roku 2005 nastúpil na Katedru teoretickej fyziky a didaktiky fyziky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. O dva roky na to sa stál docentom a zároveň vedúcim tejto katedry. Dlhodobo sa venuje fenomenológii časticovej fyziky. V laboratóriu CERN pôsobí od r. 2008, zúčastňuje sa experimentu ATLAS, ktorý sa venuje výskumu nových ťažkých častíc. Je autorom alebo spoluautorom vyše sto vedeckých prác, na ktoré je vyše 500 citácií v renomovaných časopisoch. Na fakulte prednáša kvantovú mechaniku, kozmológiu a fyziku za štandardným modelom. Je každoročne hlavným organizátorom letnej školy z teoretickej fyziky pre študentov 2. a 3. stupňa VŠ štúdia vo Svite pod Tatrami. Počas niekoľkých rokov od návratu na Slovensko traja z jeho šiestich diplomantov na FMFI boli odmenení Cenou rektora UK.
Doc. RNDr. Tomáš Blažek, PhD. v prednáške zhrnul populárnou formou dve témy, ktoré hýbu dnešnou časticovou fyzikou. Ukážeme, nakoľko sa častica nájdená v laboratóriu CERN v r. 2012 podobá na Higgsov bozón a hovoril aj o vlastnostiach tejto častice. Zdôraznil, načo je nám tento objav dobrý z pohľadu teoretickej fyziky a aké má dôsledky pre experimenty na LHC. V druhej časti prednášky sa venoval tmavej hmote vo vesmíre. Vysvetlil, prečo sme presvedčení, že existuje, a to vo forme ťažkých pomalých častíc s tendenciou zhlukovať sa. Zdôraznil význam experimentu AMS na Medzinárodnej vesmírnej stanici a jeho výsledkov zverejnených začiatkom apríla 2013 o zvýšenom počte pozitrónov v kozmickom žiarení. Na záver ukázal, že objav Higgsovho bozónu nás vedie k potrebe novej fyziky, a jej hlavný kandidát, supersymetria, vie prirodzene vysvetliť existenciu tmavej hmoty ako oblakov najľahších, a teda stabilných supersymetrických častíc, ktoré sú vo vesmíre z čias veľkého tresku.
