Na bočnej stene budovy ústavu je namaľovaná Heyrovského-Ilkovičova rovnica, ktorá opisuje polarografickú vlnu.
Heyrovského-Ilkovičova rovnica na budove Ústavu fyzikálnej chémie J. Heyrovského Akadémie vied Českej republiky. Zdroj: AV ČR
Na bočnej stene budovy Ústavu fyzikálnej chémie J. Heyrovského Akadémie vied Českej republiky (AV ČR) je namaľovaná Heyrovského-Ilkovičova rovnica. Ústav sa tak zaradil k ďalším dvom holandským mestám Leiden a Utrecht, kde vznikla myšlienka propagácie vedy pomocou rovníc na verejných budovách. Táto aktivita zameraná na komunikáciu vedy je súčasťou projektu ONEM (Optical Near-Field Electron Microscopy).
Pripomienka krásy matematiky, fyziky či chémie
Obyvatelia sídliska pri stanici metra Ládví sa prekvapene zastavovali pri budove v areáli Akadémie vied ČR a fotili si ju. Na bočnej stene sa v roku 2022 objavil veľký nápis s Heyrovského-Ilkovičovou rovnicou.
Ústav fyzikálnej chémie J. Heyrovského sa tak v rámci projektu ONEM pripojil k holandským mestám Leiden, kde steny zdobí už osem rovníc, a Utrecht. Cieľom je ukazovať verejnosti krásu matematického vyjadrenia fyzikálnych či chemických javov, pripomínať dôležité vedecké objavy a osobnosti, ktoré v danom meste pôsobili.
Ústav AV ČR sa stará o odkaz nositeľa Nobelovej ceny
Heyrovského-Ilkovičova rovnica opisuje polarografickú vlnu. Polarografiu objavil v roku 1922 Jaroslav Heyrovský a v roku 1959 za ňu získal Nobelovu cenu. Metóda polarografie slúži na určovanie výskytu a koncentrácie neznámych látok v roztoku. V priemysle sa používa na zistenie zloženia surovín alebo produktov, v medicíne napríklad pri rozbore krvi, v potravinárstve na stanovenie zložiek v potravinách.
„Heyrovského-Ilkovičova rovnica opisuje základný vzťah medzi elektrickým prúdom pretekajúcim ortuťovou kvapkovou elektródou a potenciálom,“ vysvetľuje Zdeněk Samec, ktorý rovnicu na stenu ústavu vybral. V roku 1934 túto rovnicu odvodil Dionýz Ilkovič, žiak profesora Heyrovského.
Ústav fyzikálnej chémie J. Heyrovského je nositeľom odkazu prvého českého nobelistu. Keď sa vďaka iniciatíve Mariany Amaro zapojil ústav do projektu ONEM, privítal aj akciu zameranú na propagáciu vedeckých objavov na stenách. Praha sa teda stala tretím európskym mestom, kde je na verejnom mieste pripomínaný významný vedecký objav formou maľby na stenu.
„Vidieť, ako projekt rovníc na stenách ožíva a prináša vedecké objavy do pražských ulíc, je veľmi vzrušujúce. Je to jeden z najkreatívnejších projektov v oblasti komunikácie vedy, na ktorom som sa kedy podieľala a ktorý v priebehu pár dní vzbudil zvedavosť mnohých ľudí. Som rada, že nástenné maľby rovníc podnecujú myšlienky a rozhovory o vede a že majú skutočný význam pre prepojenie vedy a spoločnosti,“ hovorí Mariana Amaro.
Jaroslav Heyrovský. Zdroj: ČT24/Wikipedia
O Jaroslavovi Heyrovskom
Polarografia je elektrochemická analytická metóda, ktorá slúži na určovanie prítomnosti (kvality) a koncentrácie (kvantity) redukovateľných alebo oxidovateľných neznámych látok v roztoku.
„Keď človek na niečo príde, je to, ako keď nájdete v piesku hrudku zlata. Hovoríte si: ‚pozor, to by mohlo byť nálezisko’ a ryjete v tom piesku ďalej. A tak z toho bola nakoniec polarografia,“ komentoval Heyrovský vznik svojej metódy.
Jaroslav Heyrovský, ktorý pomáhal profesorovi fyziky Bohumilovi Kučerovi s pokusmi s povrchovým napätím ortuti, urobil svoj objav už začiatkom 20. rokov. Na metódu, ako zistiť zloženie roztoku, prišiel vo februári 1922 pri experimentoch s roztokom chloridu sodného.
Základom polarografie je ortuťová kapilára, ktorá je ponorená do elektrolyzovaného roztoku spolu s porovnávacou elektródou. Meria sa závislosť elektrického prúdu od napätia, podľa ktorej sa určí látka, ako aj jej koncentrácia v roztoku.
Zdroj: Ústav fyzikálnej chémie J. Heyrovského, ČT24
(JM)
