Objavy troch laureátov sa venujú skúmaniu sveta elektrónov vnútri atómov a molekúl.
Pierre Agostini, Ferenc Krausz a Anne L’Huillierová. Ilustrácia: Niklas Elmehed. Zdroj: © Nobel Prize Outreach
Švédsky Karolínsky inštitút oznámil dnes 3. októbra 2023 o 11.45 hod. nositeľov Nobelovej ceny za fyziku. Tromi laureátmi za rok 2023 sa stali francúzsky profesor Pierre Agostini pôsobiaci na Ohio State University, maďarský profesor Ferenc Krausz z Inštitútu Maxa Plancka a profesorka Anne L’Huillierová, ktorá pôsobí na univerzite vo švédskom Lunde. Ocenenie si prevzali za experimentálne metódy, ktoré ľudstvu poskytli nové nástroje na výskum sveta elektrónov vnútri atómov a molekúl.
Dynamika elektrónov
Experimenty tohtoročných laureátov dali ľudstvu nové nástroje na skúmanie sveta elektrónov vnútri atómov a molekúl. Pierre Agostini, Ferenc Krausz a Anne L’Huillierová demonštrovali, ako vytvoriť extrémne krátke pulzy svetla (merané v attosekundách), ktoré možno použiť na meranie dynamiky elektrónov, konkrétne ich pohybu a zmeny energie.
Vedci prispeli k tomu, že pohyb na úrovni elementárnych častíc je možné sledovať akoby v spomalenom zábere. Pohyb elektrónov vedia pritom merať v attosekundách. Jedna attosekunda predstavuje jednu trilióntinu sekundy, matematicky vyjadrené 10-18 sekundy. Tieto pulzy možno využiť na získanie obrazu procesov vnútri atómov a molekúl.
V minulom roku získali ocenenia v tejto kategórii Francúz Alain Aspect, Američan John Clauser a Rakúšan Anton Zeilinger za experimenty s previazanými fotónmi.
Ilustračný obrázok atómu. Zdroj: iStockphoto.com
Veda spája výskumy navzájom
Ich výskum sa datuje do minulého storočia, keď v roku 1987 Anne L’Huillierová zistila, že pri prechode infračerveného laserového svetla vzácnymi plynmi vzniká mnoho rôznych svetelných vĺn. Laserom generované svetlo interaguje s atómami v plyne, a dodáva tak niektorým elektrónom dodatočnú energiu, ktorá je následne vyžarovaná ako svetlo.
Na tento výskum potom mohli nadviazať ďalší fyzici. V roku 2001 sa Pierrovi Agostinimu podarilo vyrobiť a preskúmať sériu po sebe idúcich svetelných pulzov, keď každý pulz trval iba 250 attosekúnd. V rovnakom čase pracoval Ferenc Krausz na inom type experimentu, ktorý umožnil izolovať jediný svetelný pulz trvajúci 650 attosekúnd.
Ich výskum má podľa odborníkov mnohé praktické využitia. Napríklad v elektronike je dôležité pochopiť a riadiť správanie elektrónov v materiáli. Attosekundové pulzy možno tiež použiť na identifikáciu rôznych molekúl, napríklad v lekárskej diagnostike.
Ocenenie, ktoré je tento rok dotované 11 miliónmi švédskych korún, bude tento týždeň poznať svojich laureátov ešte za chémiu, literatúru a mier. Na záver, teda budúci týždeň v pondelok, sa dozvieme aj meno laureáta za ekonómiu.
História Nobelovej ceny
Nobelova cena vznikla z poslednej vôle švédskeho vedca Alfreda Nobela (1833 – 1896), technického génia, vynálezcu dynamitu a priemyselníka. V nej väčšinu svojho bohatstva určil na ustanovenie ceny, aby tí, ktorí v predchádzajúcom roku priniesli ľudstvu najväčší úžitok, mohli pokračovať vo svojom úsilí. Jeho rodina bola proti, takže po prvýkrát bola Nobelova cena udelená až päť rokov po smrti Alfreda Nobela, t. j. v roku 1901.
Mená laureátov Nobelovej ceny každoročne vyhlasuje Karolínsky inštitút v Štokholme.
Nobelova cena sa udeľuje v piatich kategóriách, a to za fyziku, chémiu, medicínu alebo fyziológiu, literatúru a mier. Od roku 1968 spolu s týmito cenami udeľuje Švédska ríšska banka cenu za ekonómiu pod názvom Cena za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Aj keď sa nevypláca z Nobelovho fondu, v roku 1968 bolo rozhodnuté, že už nebudú zavedené žiadne ďalšie ceny „na pamiatku Alfreda Nobela“. Nobelova cena sa považuje za najhodnotnejšie ocenenie ľudskej práce, talentu či mierového úsilia na svete.
Zdroj: Nobelprize, VND
(JM)
