Nová popularizačná kniha rozpráva o tom, aká bola cesta ľudstva k porozumeniu prírodných zákonov kľukatá a ťažká.
Kniha Fyzika v slepých uličkách je voľne dostupná. Zdroj: CVTI SR
Jeden vtipný internetový obrázok nesie nápis, že sekery boli vynájdené v roku 6000 pred naším letopočtom. Pod ním je obrázok filmového Kapitána Ameriku, ktorý sa rukami chystá rozpoliť obrovské poleno s nápisom Ľudia v roku 6001 pred naším letopočtom. Obrázok tak žartovne naznačuje, čo dokáže technologický pokrok.
Z toho, čo sa v škole učíme, by sa mohlo zdať, že pokrok je priamočiary. Zrazu sa objaví myšlienka, ktorá zmení svet. No skutočnosť je celkom opačná a často veľmi kľukatá. Pre zaujímavosť treba doplniť, že na opracovanie dreva ľudia zrejme používali už pästné kliny, ktoré majú milióny rokov. Z nich sa postupne vyvíjali ďalšie nástroje. Prvá známa sekera s rukoväťou má podľa štúdie v časopise Australian Archeology takmer päťdesiattisíc rokov.
Ako takýto občas strastiplný vývoj prebiehal vo fyzike, ukazuje nová vedecká kniha Fyzika v slepých uličkách. Autorom je teoretický fyzik a vysokoškolský pedagóg Juraj Tekel, ktorý pôsobí na Katedre teoretickej fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. Okrem výskumnej práce sa venuje aj popularizácii vedy v rámci projektu Vedátor, organizoval prednášky Vedatour, na youtubovom kanáli fakulty má zas sériu videí Nečakané súvislosti.
Ako sme na to prišli?
„V škole sa toho učíme veľmi veľa a často aj veľmi veľa zaujímavého. Vesmír sa rozpína, ľudia pochádzajú z Afriky, jadro atómu sa skladá z protónov a neutrónov… V prírodných vedách je okrem prirodzenej otázky ‚Ako to je?‘ zaujímavá aj otázka ‚Ako na to ľudia prišli?‘,“ píše v úvode Tekel.
V knihe sa dozviete, ako sa postupne vyvíjala predstava o usporiadaní vesmírnych telies. V staroveku bola stredom všetkého Zem, okolo ktorej po kružniciach obiehali Slnko a planéty. Model, ktorý pohyby telies opisoval, bolo potrebné neustále upravovať, aby sedel s pozorovaniami. Trvalo celé stáročia, kým sa tento geocentrický pohľad podarilo vyvrátiť. Zistíte, prečo si fyzici mysleli, že raz svetlo tvoria častice, potom zas vlny, aby sa nakoniec ukázalo, že obe tvrdenia sú pravdivé. Prečítate si tiež, ako viedla zvláštna trajektória Uránu k výpočtom, vďaka ktorým úplne presne vedci spozorovali Neptún. Rovnaký postup skúsili použiť, aby objavili planétu Vulkán, ktorá zas mala vysvetľovať čudný pohyb Merkúru.
Teraz vieme, že žiadna ďalšia planéta medzi Slnkom a Merkúrom nie je. No práve príbeh hľadania Vulkánu najlepšie ukazuje význam názvu knihy. Občas bádatelia blúdia v slepých uličkách, kým sa dopracujú k vytúženej pravde. Avšak aj tie sú v konečnom dôsledku dôležité.
„Chcel som zdôrazniť to, že tie slepé uličky sú vo vede jednoducho prirodzená a často až užitočná vec. Zistiť, čo určite nie je odpoveď na otázku, je veľmi zaujímavý prínos a dá sa na tom veľa naučiť,“ povedal Tekel pre web Veda na dosah.
Vzbudiť záujem o históriu vedy
Kniha je rozdelená na deväť kapitol, ktoré na seba viac-menej nadväzujú, a vytvárajú tak postupné rozprávanie o tom, ako sa vyvíjalo myslenie o podstate sveta. A to od najmenších stavebných prvkov v rozmeroch, ktoré voľným okom nevidíme, až po tie najväčšie vo vesmíre. Čo viedlo k pokrokom a čo, naopak, do slepých uličiek.
Jednoduchý populárno-náučný štýl dokáže priblížiť aj zložitejšie fyzikálne pojmy, ako sú spektrálne čiary (farby špecifické pre daný chemický prvok, ktoré tvoria „akýsi odtlačok prsta“) či kozmologická konštanta. Aj názorné ilustračné obrázky pomáhajú lepšie si vybaviť opisované fyzikálne javy.
Autor si dal za cieľ predstaviť históriu vedy a vzbudiť o ňu záujem na strane bežného čitateľa. A to sa mu darí, lebo nepredkladá len strohé fakty ako v učebnici, ale vysvetľuje ich v súvislostiach, ktoré sa ľahko predstavia a zapamätajú.
Celú knihu nájdete voľne dostupnú vo formáte PDF na odkaze Publikácia: Fyzika v slepých uličkách.
