Týchto päť vecí vás svojou hladinou rádioaktivity prekvapí, jedným dychom však treba dodať, že nie sú nebezpečné.
Mnoho predmetov a potravín sa vyznačuje rádioaktivitou, ale našťastie v množstve, ktoré nepredstavuje riziko. Zdroj: iStockphoto.com
Každý deň sme vystavení rádioaktívnemu žiareniu zo zdrojov, o ktorých ani netušíme, že v sebe ukrývajú tento potenciál. Ide o potraviny, ktoré jeme, a produkty, ktoré používame. Niektoré z týchto predmetov môžu predstavovať zdravotné riziko, no väčšina z nich je neškodnou súčasťou nášho každodenného života. Omnoho vyšším dávkam sa vystavíme, keď cestujeme napríklad lietadlom alebo si dáme urobiť röntgen zubov. Prečítajte si viac o piatich predmetoch, ktoré vás svojou rádioaktivitou možno prekvapia.
1. Para orechy
Para orechom sa niekedy hovorí brazílske orechy. Sú známe predovšetkým skutočne vysokým obsahom selénu. Sú pravdepodobne najrádioaktívnejšou potravinou, ktorú môžete zjesť. Vyžarujú približne 5 600 pCi/kg (pikocurie na kilogram) rádioaktívneho draslíka-40 a ohromných 1 000 – 7 000 pCi/kg rádia-226. Hoci rádium telo nezadrží veľmi dlho, para orechy sú približne tisíckrát rádioaktívnejšie ako iné potraviny.
Orechy sú plodmi veľkého stromu Bertholletia excelsa, ktorý rastie v Južnej Amerike v Brazílii. Stromy majú rozsiahle koreňové systémy, ktoré sú zodpovedné za vstrebávanie rádia, ako aj bária. Štúdie uskutočnené v šesťdesiatych rokoch minulého storočia zistili, že väčšina rádia v para orechoch sa v tele nezadržiava, ale bezpečne prechádza tráviacim traktom.
Para orechy sú výživnou pochúťkou. Zdroj: iStockphoto.com
2. Podstielka do mačacieho záchoda
Podstielka pre mačky je dostatočne rádioaktívna na to, aby vyvolala na hraničných kontrolách na letisku poplach. V skutočnosti to nie je celá podstielka pre mačky, ktorá vyžaruje žiarenie, ale hlina a bentonit (ílovitá hornina), z ktorej je vyrobená.
Rádioaktívne izotopy sa prirodzene vyskytujú v íle v množstve asi 4 pCi/g pre izotopy uránu, 3 pCi/g pre izotopy tória a 8 pCi/g draslíka-40. Výskumník z Oak Ridge Associate Universities raz vypočítal, že ľudia každý rok kúpia 22-tisíc kíl uránu a 55-tisíc kíl tória vo forme podstielky pre mačky. Pre ľudí ani ich domácich maznáčikov však obsiahnuté množstvá nepredstavujú nebezpečenstvo.
Nevyhnutná súčasť mačacieho záchoda nijako neohrozuje ľudí ani zvieratá. Zdroj: iStockphoto.com
3. Detektory dymu
Asi 80 percent štandardných detektorov dymu obsahuje malé množstvo rádioaktívneho izotopu amerícium-241, ktorý vyžaruje alfa častice a beta žiarenie. Amerícium-242 má polčas rozpadu 432 rokov, takže sa tak skoro nevyparí.
Izotop je uzavretý v detektore a nepredstavuje pre nás skutočné riziko, pokiaľ ho nerozbijeme a nezjeme alebo nevdýchneme rádioaktívny zdroj. Omnoho vážnejším problémom je ich likvidácia, pretože amerícium sa postupne hromadí na skládkach alebo všade tam, kde svoju púť končia vyradené detektory dymu.
4. Drahé kamene
Niektoré drahokamy, ako napríklad zirkón, sú prirodzene rádioaktívne. Okrem toho sa niektoré drahokamy ožarujú neutrónmi, aby sa zvýraznila ich farba. Takýmto príkladom drahokamov, ktoré môžu byť farebne umocnené, sú beryl, turmalín a topás. Ožarovanie sa vo všeobecnosti uskutočňuje pomocou elektrónového alebo gama žiarenia.
Medzi ožiarené drahokamy patria aj ametysty, žlté zafíry a zelené diamanty a ich distribúcia je regulovaná Americkou jadrovou dozornou komisiou (NRC). NRC vyžaduje, aby sa kamene pred uvedením na trh na niekoľko mesiacov odložili a až po čase začali predávať.
Niektoré umelé diamanty sú vyrobené z oxidov kovov. Príkladom je oxid ytria, stabilizovaný rádioaktívnym oxidom tória. Zatiaľ čo väčšina zložiek v tomto zozname nie je nebezpečná, pokiaľ ide o expozíciu, niektoré drahokamy môžu vyžarovať 0,2 miliröntgena za hodinu.
Ametyst. Zdroj: iStockphoto.com
5. Keramika
Keramiku používame v kuchyni, v reštauráciách a v práci každý deň. Aj keď nepoužívame starú rádioaktívnu kameninu, existuje veľká pravdepodobnosť, že vo svojom okolí predsa len máme nejakú rádioaktívnu keramiku. Keramické materiály (dlaždice, keramika) totiž často obsahujú zvýšené hladiny prirodzene sa vyskytujúceho uránu, tória alebo draslíka. V mnohých prípadoch sa nachádzajú na vrchnej vrstve – čiže v glazúre. Niekedy výrobcovia zafarbia porcelán oxidmi kovov obsahujúcimi urán, vďaka čomu sú belšie a žiarivejšie.
Odborníci zistili, že napríklad mnohé dlaždice a žulové dosky sú mierne rádioaktívne. Rovnako aj betón. Betónové pivnice zvlášť, pretože z betónu sa uvoľňuje radón a zachytáva sa rádioaktívny plyn, ktorý je ťažší ako vzduch a môže sa hromadiť.
Zdroj: Thoughtco, Energy, ORAU
