Ústav experimentálnej fyziky SAV v Košiciach, kde pôsobí, pomáha ukrajinským vedcom.
Peter Skyba. Zdroj: Archív PS
RNDr. Peter Skyba DrSc., je vedúcim pracovníkom Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied (SAV), v. v. i., v Košiciach a laureátom ocenenia Vedec roka SR 2019 v kategórii Vedec roka. Zúčastnil sa aj na tohtoročnom podujatí Vedec roka SR 2021, kde s ním Veda na dosah urobila krátky rozhovor.
Peter Skyba sa vo svojom výskume venuje oblasti fyziky nízkych a veľmi nízkych teplôt a aplikácii fyzikálnych systémov pre modelovanie procesov napríklad v kozmológii, fyzike vysokých energií, ako aj modelovaniu čiernych a bielych dier. V roku 2013 sa Centrum fyziky nízkych teplôt Ústavu experimentálnej fyziky SAV stalo súčasťou konzorcia Európskej mikrokelvinovej platformy (EMP), ktorú tvorí osem špičkových európskych akademických inštitúcií. V roku 2019 konzorcium EMP získalo financovanie projektu s rovnakým názvom EMP v rámci programu Európskej únie – Horizont 2020 o podpore pokročilých európskych výskumných infraštruktúr.
Pred dvomi rokmi ste získali ocenenie Vedec roka 2019. Ako to spätne vnímate? Ako sa cítite na dnešnom podujatí?
Akcia Vedec roka SR je veľmi výnimočná. Podujatie ma veľmi teší, pripomenul som si svoje oceňovanie, čo je obzvlášť príjemný pocit. V tomto ročníku hodnotiaca komisia ocenila vedcov z iných vedných odborov než z odboru, v ktorom pracujem. A to je dobre. Z laureátov síce nikoho osobne nepoznám, ale srdečne každému z nich k oceneniu blahoželám. Po skončení oficiálnej časti som im aj potriasol rukou a zablahoželal.
Aktuálne máte rozbehnuté dva projekty. Jeden z nich je medzinárodný a je súčasťou ôsmeho Rámcového programu Európskej komisie (EK) – Horizont 2020, ktorý má trvať do konca júna 2023 a týka sa Európskej mikrokelvinovej platformy. O čo v ňom ide?
Posledné dva roky sa intenzívne venujem napĺňaniu cieľov projektu Európskej mikrokelvinovej platformy. Ide o veľmi široko koncipovaný projekt, ktorý v podstate reprezentuje pokročilé vedecké infraštruktúry Európy a je ich súčasťou. Projekt je širokospektrálny a pokrýva niekoľko oblastí od základného výskumu, rozvoja unikátnych experimentálnych metodík cez ponúkanie experimentálnej infraštruktúry vonkajším – externým – užívateľom. Neoddeliteľnou súčasťou je aj diseminácia (rozširovanie) a informovanie spoločnosti o nových vedeckých poznatkoch i popularizácia vedy, najmä medzi mladou generáciou.
V rozhovore pre Vedu na dosah ste pred dvoma rokmi povedali, že by ste chceli ešte dokázať detegovanie analógu spontánneho Hawkingovho žiarenia vo vašom modelovom systéme a experimentálne potvrdenie jeho prítomnosti. Podarilo sa?
Je super, že sa na to pýtate, ale nie, nepodarilo sa nám experiment realizovať. Za uplynulé dva „kovidové“ roky sa nám trocha zmenili priority. Tento experiment je momentálne na druhej koľaji, no určite sa k nemu dostaneme. Momentálne sa venujeme kvantovým technológiám, kvantovému počítaniu a rozvoju kvantových komunikačných infraštruktúr. Ide o to, že EK vypísala výzvu na podávanie projektov na rozvoj týchto infraštruktúr na národnej úrovni. Keďže na Slovensku máme národnú platformu pre kvantové technológie a kvantové komunikačné infraštruktúry (QUTE), spolu s partnermi tejto platformy sme takýto „slovenský“ projekt pripravili, napísali a podali. Teraz čakáme na výsledok jeho hodnotenia. Som si však istý, že na vyššie spomínaný experiment v dohľadnej budúcnosti ešte príde vhodný čas.
Európska mikrokelvinová platforma poskytla pomoc ukrajinským vedcom, ktorí sú nútení v dôsledku vojny opustiť svoje pracoviská. Kontaktovali vaše pracovisko nejakí ukrajinskí vedeckí pracovníci?
Áno, práve cez Európsku mikrokelvinovú platformu sa aj k nám na pracovisko dostali kolegovia z Ukrajiny. V Košiciach máme v týchto dňoch jedného Ukrajinca, ktorý pracuje na svojom projekte. Ďalší dvaja by mali prísť v najbližších dňoch, pokiaľ sa, samozrejme, neobjavia iné prekážky. Dokonca konzorcium Európskej mikrokelvinovej platformy ako celok vyvinulo aktivity, aby sme získali ďalších kolegov z Ukrajiny. Snažíme sa vytvoriť vhodné podmienky, aby u nás mohli pracovať a pokračovať vo svojom vedeckom bádaní.
Pokiaľ viem, existuje rozpor vo vedeckej komunite, či čierne diery emitujú informáciu o tom, čo pohlcujú. Čo si myslíte vy?
Čierne diery sú astronomické objekty a jedným z javov, ktorý by nás ľudí mal informovať o ich existencii či prítomnosti, je teoreticky predpovedané Hawkingovo žiarenie. Prenos ľubovoľnej informácie je prenosom energie, a teda i Hawkingovo žiarenie (elektromagnetické žiarenie) je prenosom energie. Tým, že niečo emituje alebo vyžaruje nejakú formu energie, informuje o svojej existencii (v tomto prípade existencii čiernej diery). Alebo tiež podáva informáciu, že sa na danom mieste niečo deje.
Vedcom sa podarilo už dvakrát odfotografovať čiernu dieru. Čo všetko je na to potrebné?
Nikto z nás čiernu dieru, bohužiaľ, neodfotí. Vieme zachytiť len to, čo sa deje v jej okolí. Je to správanie sa objektov v jej okolí, čo potvrdzuje jej prítomnosť. Obrazce, ktoré máme možnosť vidieť, sú len zlomkom informácie o procesoch, ktoré v blízkosti čiernej diery prebiehajú.
