Objav gravitačných vĺn ohlásený pred pár dňami tímom vedcov okolo detektorov LIGO vyvolal obrovské nadšenie odbornej aj laickej verejnosti. K objavu došlo 14. septembra 2015, keď detektory laserového experimentu LIGO umiestnené v USA zachytili signál, ktorý bol po niekoľkých mesiacoch analýz interpretovaný ako gravitačné vlnenie pochádzajúce zo splynutia dvoch veľmi hmotných vesmírnych objektov, tzv. čiernych dier.
Gravitačné vlny predpovedal Albert Einstein už pred 100 rokmi a v posledných desaťročiach došlo niekoľkokrát k oznámeniu ich pozorovania, vždy však s následným dementovaním a nájdením chyby v experimente alebo analýze údajov. Ak sa vlny potvrdia, pôjde o chýbajúci článok v potvrdení našich predstáv o procese rýchleho rozpínania vesmíru zlomky sekúnd po Veľkom tresku. Objav gravitačných vĺn by bol aj ďalším dôkazom Einsteinovej všeobecnej teórie relativity. Gravitačné vlny vznikajú pri procesoch na veľmi hmotných objektoch ako sú čierne diery, výbuchy supernov či zrážky galaxií.
Súčasne zaznamenaný jav patrí k najmohutnejším procesom vo Vesmíre. Neskôr so zvýšením citlivosti detektorov by mohli byť zaznamenané aj menej mohutné javy a procesy. Pozorovanie gravitačných vĺn by mohlo vniesť viac svetla aj do otázky, čo je hypotetická tmavá hmota, ktorá sa prejavuje len gravitačným pôsobením a podľa súčasne platných hypotéz ňou vysvetľujeme rýchlosť pohybu hviezd. Bez tejto tmavej hmoty, ktorej je vo vesmíre až 23 percent, nevieme len za pomoci Keplerových zákonov pohyby hviezd v galaxiách vysvetliť.
Objav gravitačných vĺn nám otvorí ďalšie okno do vesmíru. My teraz môžeme pozorovať vesmírne objekty pomocou elektromagnetických vĺn napr. v rámci viditeľného svetla, infračerveného žiarenia, rádiového a ultrafialového žiarenia a gravitačné vlny sú vlastne ďalší taký svet, cez ktorý budeme môcť vnímať veľmi hmotné objekty vo vesmíre.
A na záver malé vysvetlenie, prečo je v nadpise tejto informácie otáznik. Po skúsenostiach, ktoré máme s chybne ohlásenými objavmi treba byť maximálne opatrný. Aj keď to k oslave veľmi nepasuje, treba si uvedomiť, že pracujeme s javmi na hranici detekcie použitými experimentálnymi zariadeniami a ich interpretácia je mimoriadne ťažká. Považujme preto objav gravitačných vĺn detektormi LIGO za veľmi dobrú hypotézu. Na jej potvrdenie si musíme počkať, kým podobné chvenie priestoru zaznamená nezávisle iný tím vedcov na nezávislom zariadení. Našťastie sa na tom už pracuje.
Autor: doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc., Astronomický ústav SAV, Tatranská Lomnica
Foto: NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: www.pixabay.com
Redigovala: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: ZVČ
O autorovi:
Doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc., študoval astronómiu a geofyziku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení štúdia začal pracovať v Astronomickom ústave SAV v Tatranskej Lomnici, kde pracuje dodnes. Venuje sa výskumu medziplanetárnej hmoty. V rokoch 2001 − 2009 bol riaditeľom Astronomického ústavu SAV. V roku 2001 pomenovala Medzinárodná astronomická únia Asteroid 1999 TE6 menom Svoreň.