Vedci pomocou dobre známych sluchových ilúzií skúmali, ako prežívajú ľudia ticho.
Zdroj: iStockphoto.com
Ticho na konci hudobného vystúpenia. Pauza v dramatickom prejave. Pocit ticha vo vzduchu, ktorý môžeme krájať. Čo je to, čo počujeme, keď nepočujeme vôbec nič? Ako chápe náš mozog ticho? Je to nejaký typ zvuku alebo len nič nepočujeme a túto absenciu interpretujeme ako ticho?
V štúdii publikovanej v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences vedci pomocou dobre známych sluchových ilúzií skúmali, ako prežívajú ľudia ticho. Zatiaľ čo štúdia neponúka žiadny pohľad na to, ako spracováva náš mozog ticho, jej výsledky naznačujú, že ho vnímame rovnako ako iný typ zvuku, nielen ako chýbajúcu medzeru medzi zvukmi.
Psychoakustika
Psychoakustika je vedný odbor zaoberajúci sa spôsobmi, akými vnímame zvuk, a našimi psychologickými reakciami naň.
Umlčaný muž s páskou na ústach. Zdroj: iStockphoto.com
Ako otestovať, či je ticho zvuk?
Skupina interdisciplinárnych výskumníkov z Johns Hopkins University uskutočnila experiment, ktorý ukazuje, že náš mozog aktívne vníma ticho rovnakým spôsobom, akým počuje zvuk.
Vedci upravili sériu sluchových ilúzií, ktoré používajú experimentálni psychológovia, aby zistili, či skutočne počujeme ticho. Celkovo sa na štúdii zúčastnilo 1000 ľudí a použitím ilúzií ticha podstúpilo sedem experimentov.
V prvom teste púšťali ľuďom zvuky – jeden dlhší a dva kratšie, ktoré mali dokopy svojou dĺžkou rovnaký čas trvania ako jeden kontinuálny zvuk. Ľuďom sa však jeden súvislý zvuk zdal dlhší ako dva prerušené.
Vyplýva to z procesu vnímania nazývaného segmentácia udalostí, v ktorom myseľ spracováva zvuky rozdelením nepretržitého vstupu na jednotlivé udalosti. To môže viesť k percepčným ilúziám.
Žena obklopená izbovými rastlinami oddychuje doma. Zdroj: iStockphoto.com
V ďalšom teste využili známu zvukovú ilúziu, pri ktorej sa jedno pípnutie zdá dlhšie ako dve kratšie pípnutia, hoci sú obe sekvencie rovnako dlhé. Miesto pípnutia však použili ticho. Ľuďom prehrávali zvuky ruchu z reštaurácie alebo vlakovej stanice, ktoré boli prerušené krátkymi sekvenciami ticha. Účastníci štúdie uviedli, že jediná tichá pauza bola dlhšia ako dve prerušované.
Po uskutočnení viacerých typov testov zvukových ilúzií dospeli vedci k záveru, že všetky tiché ilúzie mali na človeka rovnaký efekt ako zvukové verzie. Odborníci si preto myslia, že ticho „počujeme“ rovnako ako obyčajný zvuk. Inými slovami, ľudia reagujú na ticho takisto, ako reagujú na zvuky, hoci nepočujú vôbec nič.
Ak máte chuť vyskúšať si zvukové testy tiež, môžete sa otestovať na tomto odkaze: https://www.perceptionresearch.org/silence/.
Aj nič je niečo
Zvuky sú vlny, ktoré ovplyvňujú bunky v našom uchu. Ticho takýto efekt nevytvára. To však neznamená, že ho nedokážeme rozpoznať.
Druhy ticha, ktoré štúdia testovala, sa nazývajú relatívne alebo kontrastné a do určitej miery sa prekrývajú so štúdiom dier. Filozofi sa totižto zamýšľajú, či môžeme skutočne vidieť dieru. Alebo je vidno len to, čo je okolo diery? „Diery vyžadujú nejakého hostiteľa (niečo, do čoho sú zasadené),“ hovorí Firestone. „S tichom je to rovnako,“ dopĺňa. Diery v strede sladkých šišiek vyžadujú šišku. Druhy ticha, ktoré študujeme, si vyžadujú zvukovú stopu.
Ticho nie je len oknom do povahy fyzickej reality, ale prehlbuje tiež naše chápanie a náš spôsob poznania. „Schopnosť spájať sa s absenciou niečoho je v psychológii veľmi zaujímavý koncept,“ hovorí Orlandi. „Nadviazať vzťah k veciam, ktoré tam nie sú, je u ľudí skutočne fascinujúca,“ dopĺňa.
Zdroj: NYTimes, ScientificAmerican, Wikipedia
(JM)
