Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Cenu za vedu a techniku v kategórii Popularizátor vedy získal PaedDr. Jozef Beňuška, PhD.

VEDA NA DOSAH

PaedDr. Jozef Beňuška, PhD.

Založil Centrum popularizácie fyziky, no nie hocijaké. Žiaci si ho obľúbili najmä vďaka interaktívnym fyzikálnym experimentom a tak náročný predmet, akým isto fyzika je, sa im zrazu zdá pochopiteľnejší, možno aj zábavnejší. PaedDr. Jozef Beňuška, PhD. z Gymnázia Viliama Paulinyho-Tótha získal Cenu za vedu a techniku v kategórii Popularizátor vedy za založenie tohto Centra pri Gymnáziu Viliama Paulinyho-Tótha v Martine a tiež za dlhoročnú popularizačnú činnosť v oblasti prírodných vied medzi mládežou. Pri tejto príležitosti sa s nami podelil o svoje dojmy.

S. CIGÁŇOVÁ: Čo vás viedlo k založeniu Centra popularizácie fyziky pri Gymnáziu Viliama Paulinyho-Tótha v Martine?

J. BEŇUŠKA: Školské reformy, ktoré sa udiali v uplynulých cca. 10 rokoch výrazne zasiahli vyučovanie fyziky na základných a stredných školách. Redukcia počtu hodín fyziky na základných a stredných školách a likvidácia praktických cvičení na gymnáziách výrazne oklieštili možnosti žiakov a študentov stretnúť sa na vyučovacích hodinách s experimentálnou fyzikou a najmä jej „objaviteľskými“ možnosťami pre žiakov. Toto všetko napriek tomu, že práve bádateľské, objaviteľské metódy boli a sú aj dodnes v štátnom vzdelávacom programe určované ako prioritné.

V súčasne aktuálnych učebniciach fyziky sa nachádzajú námety na aktívne osvojovanie vedomostí žiakmi, označené sú názvom aktivity. Je jednoznačné, že aktivity sa nedajú realizovať s 34 žiakmi v triede a pre ich zmysluplnú realizáciu je potrebný menší počet študentov, čo predpokladá prácu s delenou triedou. Pre realizáciu aktivít je potrebné materiálne vybavenie – pomôcky, jednoduchšie meracie prístroje, ale aj počítačom podporované laboratória, ideálne by bolo mať pre aktivity vybavené laboratórium. A odtiaľto je už iba krok k prepojeniu pojmu aktivity a prácou v laboratóriu.

V súčasnosti v metodických materiáloch k zavádzaniu inovovaného ŠVP do praxe, sa okrem iného uvádza: Každý z predmetov fyzika, chémia, biológia, matematika počas celého štúdia na jednej hodine v týždni sa delí na skupiny. Ak to organizácia vyučovania na danej škole dovoľuje, môžu byť tieto hodiny rozvrhnuté aj do dvoch, prípadne viacerých ročníkov. Napríklad fyzika má v rámcovom učebnom pláne za celé štúdium 5 hodín týždenne, pričom jednu z nich bude mať delenú.

Na jednej, zdôrazňujem jednej delenej vyučovacej hodine počas celého povinného kurzu fyziky na gymnáziu, je podľa ŠVP možnosť zmysluplne pracovať so žiakmi tak, aby mohli využívať bádateľské, objaviteľské metódy. A to je strašne málo. Situácia na základných školách je podobná.

Školská reforma výrazne zasiahla v negatívnom zmysle práve do možnosti žiackeho experimentovania, svojim spôsobom ho zlikvidovala. Napriek tomu, že na papieri je deklarované ako prioritné aktívne osvojovanie vedomostí žiakmi a rozvoj zručností žiakov, podmienky pre žiacke experimentovanie sú v súčasnosti nevyhovujúce.

Uvedomujúc si, že experimenty budú žiakom chýbať, sme sa rozhodli ponúknuť školám možnosť „prežiť“ hodinu experimentálnej, zážitkovej fyziky. Idea založiť a vybudovať Centrum popularizácie fyziky vznikla pri spolupráci dvoch učiteľov fyziky Gymnázia Viliama Paulinyho-Tótha v Martine, Ivana Šabu a Jozefa Beňušku v roku 2006, vidiac, kam smeruje prírodovedné vzdelávanie na základných a stredných školách. 

S. C.: Vysvetlite, ako Centrum funguje a v čom je jedinečné?

J. BEŇUŠKA: Centrum popularizácie fyziky pri Gymnáziu Viliama Paulinyho-Tótha v Martine ponúka školám popularizačné prednášky, ktoré sú založené na predvádzaní interaktívnych fyzikálnych experimentov realizovaných s jednoduchými, nenáročnými pomôckami a prostriedkami bežne dostupnými v domácnosti. Cieľom je ukázať, opísať a vysvetliť fyzikálne javy, s ktorými sa stretávame v bežnom živote, v prírode, v domácnosti, športe, atď. Žiaci, študenti základných a stredných škôl, ale aj učitelia majú možnosť „prežiť“ dve vyučovacie hodiny experimentálnej – zážitkovej fyziky.

Celoslovenský dosah Centra popularizácie fyziky dokazuje priemerná ročná návštevnosť 3 000 účastníkov od Michaloviec až po Bratislavu. Ak si uvedomíme, že každá jedna exkurzia je za prítomnosti dvoch až troch učiteľov z danej školy, tak je to jedinečná metodická aktivita, pri ktorej kolegovia vidia a zažijú v praxi prácu iného učiteľa.

Pre najmladších poslucháčov – detí predškolského veku sú najzaujímavejšie interaktívne prednášky na tému astronómia. Žiaci 1. stupňa základných škôl objavujú vlastností síl, zákonitosti elektrických obvodov a pod. Veľký záujem zo strany učiteľov a žiakov 2. stupňa základných škôl a stredných škôl je o prednášku Oheň a fyzika. Naša ponuka zamerania stretnutí je však bohatá. Návštevníci si môžu zvoliť výber najzaujímavejších experimentov, experimenty z elektriny, magnetizmu, optiky a iné.

Jedinečnosť Centra popularizácie fyziky je v tom, že podobné zariadenie nenájdete na žiadnej základnej či strednej škole na Slovensku, ale ani v Čechách. Je to náš úspešný projekt. Možno iba okrajovo spomeniem, že 10 rokov robím túto aktivitu pri plnom úväzku učiteľa. Reakcie našich návštevníkov v kronike (p. z. redakcie: nájdete v článku o Centre popularizácie fyziky).

Dosah Centra popularizácie fyziky prekročil hranice Slovenskej republiky. Svedčia o tom opakované návštevy učiteľov fyziky z Čiech v rámci európskych projektov a projektu Heuréka MFF UK v Prahe a ich reakcie sú napríklad… Jedinečné didaktické centrum pro výuku fyziky umístěné na střední škole nemá v České republice obdoby. Učitelé fyziky si mohou aktivně vyzkoušet neskutečné množství experimentů s jednoduchými pomůckami a získají tak inspiraci pro jejich každodenní učitelskou praxi. /Seminář v Centru popularizácie fyziky/

Jedenásť rokov činnosti Centra popularizácie fyziky nám prinieslo mnoho stretnutí s tisíckami žiakov a stovkami učiteľov fyziky. Všetky stretnutia boli veľmi podnetné. Otázkami, ktoré nám pri experimentoch kladú naši poslucháči, sa učíme aj my. Práve tieto zvedavé otázky sú pre nás inšpiráciou pre rozširovanie experimentov, ich obohatenie a skvalitnenie. 

Našim cieľom je zapojiť poslucháčov do predvádzania experimentov. Je zaujímavé pozorovať, ako sa zdanlivo jednoduché činnosti dajú „pokaziť“, ak ich človek robí prvýkrát. Zručnostiam sa však dá naučiť. Je na to potrebná trpezlivosť, ale keď sa experiment podarí, radosť je veľká. 

Teší nás, že o naše experimenty prejavujú záujem aj organizátori podujatí pre učiteľov fyziky, ako sú napríklad Šoltésove dni v Bratislave, Veľtrh nápadov učiteľov fyziky v Čechách a podobne. Našou snahou je ukázať takú „fyziku“, ktorá žiakov baví. Kto by sa však mal postarať o to, aby sa pútavé experimentovanie dostalo do všetkých škôl, do všetkých tried a ku všetkým žiakom?

Neoddeliteľnou súčasťou aktivít v Centre popularizácie fyziky je seminár s názvom Vanovičove dni. Je to jedinečná aktivita pre učiteľov fyziky na Slovensku, ktorej vznik iniciovali učitelia fyziky strednej školy. Seminár  sa prvýkrát konal v roku 1967 pri príležitosti osláv 100. výročia založenia Gymnázia v Martine a iniciátormi boli vtedajší učitelia fyziky Ivan Šabo, Mária Barbierová a Ditmar Barbier. Ústredná téma prvého seminára bola „Praktické cvičenia a laboratórne práce z fyziky na SVŠ“. Seminár sa postupne konal v rôznych mestách a školách po celom Slovensku a vždy po piatich rokoch je na zakladajúcej škole – na Gymnáziu Viliama Paulinyho-Tótha v Martine. V duchu tradícií sa aj dnes snažíme, aby ústrednou témou seminára boli najmä experimentálne aktivity, prezentácia zaujímavých experimentov, inovatívnych vyučovacích metód a postupov, ktoré u žiakov a študentov stimulujú záujem o fyziku. Súčasťou Vanovičových dní sú i odborné prednášky pre učiteľov fyziky zamerané na aplikovanie fyzikálnych poznatkov v praxi a vzájomná výmena skúseností s realizáciou školských vzdelávacích programov pre fyziku pre gymnáziá, stredné školy a základné školy. Zároveň sú účastníci Vanovičových dní v kontakte s vysokoškolskými učiteľmi, didaktikmi fyziky, čo je veľmi dobré.

Ja osobne som sa po prvýkrát zúčastnil tohto seminára v roku 1992 v Martine. Vďaka nemu som spoznal množstvo úžasných ľudí, vždy som z týchto stretnutí odchádzal inšpirovaný do ďalšej práce a nabudený pozitívnou energiou.

Je zaujímavé, že napriek tomu, že Vanovičove dni nedajú učiteľom fyziky žiadne kredity, záujem o ne je nepretržitý. Každoročne sa v auguste stretáva približne 50 učiteľov z celého Slovenska, aby sa povzbudili, vzájomne obohatili, motivovali, ale aj zabavili. V tomto roku sme mali jubilejný 50. ročník Vanovičových dní.

ukážka z publikácie Experiment je zážitok

S. C.: Ako sa podľa vás dá tak náročný predmet, ako je fyzika, podať žiakom populárnym spôsobom?

J. BEŇUŠKA: Nepamätám sa, že by fyzika patrila medzi populárne predmety pre žiakov a to pôsobím v školstve už 34 rokov. Možno by bolo vhodné položiť si otázku, kedy a kde sa formuje vzťah detí k fyzike. Počas prvého stupňa základnej školy majú žiaci prírodovedu a vtedy ich ešte náuka o prírode baví. Na druhom stupni základnej školy je to už horšie. Mňa osobne by zaujímalo, koľko percent fyziky sa na základných školách vyučuje odborne. Mám osobné skúsenosti, mnohokrát mi moji žiaci v prvom ročníku gymnázia povedali, že fyziku na základnej škole ich učil dejepisár a to tak, že si na hodine čítali učebnice. Takto sa vzťah k predmetu vybudovať nedá. Fyzika je experimentálna veda a jedine týmto sa žiaci dajú motivovať. Avšak učiteľ si musí každý experiment sám pripraviť, vyskúšať, overiť, nájsť jeho slabé a silné stránky a až potom s ním môže predstúpiť pred žiakov. To chce čas a nie málo času. A toto dejepisár robiť nebude. Najmä ak má jednu – dve hodiny fyziky týždenne na doplnenie úväzku. Toto neodborné vyučovanie fyziky na základnej škole súvisí aj s hodinovou dotáciou pre fyziku.  Menšie základné školy nemajú úväzok ani pre jedného učiteľa fyziky.

Na druhej strane je treba povedať aj to, že fyzika nie je „ľahký“ predmet. Ak sa má žiak učiť chápať prírodu, musí to robiť v súvislostiach. To chce systematickú prípravu žiaka na každú jednu vyučovaciu hodinu. Koľko máme žiakov, ktorí sa systematicky na vyučovanie pripravujú? Som si vedomý, že tento problém systematickej prípravy sa netýka iba fyziky, ale práve vo fyzike je vynechanie niektorých poznatkov tak závažné, že sa logické súvislosti stratia aak sa aj snaživý žiak iba memoruje poznatky, to už je zlé. Fyzika sa stáva neobľúbeným predmetom.

Žiaľ, dnes sa aj medzi „odborníkmi“ na školstvo nájde mnoho takých, čo tvrdia, že načo sa žiaci majú učiť nejaké poznatky, veď si veľmi ľahko môžu všetko vyhľadať na internete. Veľakrát argumentujú tým, že nechajme žiaka, nech si poznatky vyhľadá, pripraví prezentáciu, odprezentuje ich a pochváľme ho, aký bol úžasne aktívny, ako veľa pre seba urobil. Toto môže urobiť dejepisár na fyzike. Žiak získa pocit, že je v predmete dobrý, ale je to falošný pocit úspechu.

Stáva sa mi, že ak chce žiak lepšiu známku, príde za mnou s otázkou, či si môže pripraviť prezentáciu. S pocitom, že z prezentácie nemôže dostať horšiu známku ako jednotku.

V prírodných vedách platí: Ak chcem chápať súvislosti, musím mať veľké množstvo poznatkov. A toto je problém. Chceme učiť v súvislostiach, ale žiaci, mnohokrát podporovaní inými učiteľmi a rodičmi, nechcú budovať súvislosti na poznatkoch. Falošné tvrdenie, načo sa učiť poznatky, veď všetko je na internete, vzbudzuje u žiakov pocit, že v hlave toho nemusí veľa ostať. A súvislosti niet na čom budovať. Potom pri akejkoľvek otázke týkajúcej sa logického pohľadu na problém sa zdá fyzika ako ťažký a nepopulárny predmet.

Čítal som vyjadrenia istej riaditeľky základnej školy. Tvrdila, že na škole nemajú fyzikálne laboratórium, kde by žiaci mohli experimentovať, ale v každej triede majú interaktívnu tabuľu a tam si žiaci môžu experimenty robiť virtuálne. Takýto prístup k prírodovednému vzdelávaniu je veľmi nebezpečný a neprijateľný. Toto v žiadnom prípade nie je cesta k pritiahnutiu žiakov k prírodným vedám. Experiment na vyučovaciu hodinu fyziky patrí, mal by byť jej nevyhnutnou súčasťou. Ale experiment reálny, ktorý prejde rukami žiakov. Iba taký v nich môže zanechať dlhodobejšie spomienky a poznatky.

Po rokoch skúseností si dovoľujem tvrdiť, že ak učiteľ chce predstúpiť pred žiakov s experimentom, mal by mať zvládnuté najmenej tri veci:

  • stanovený cieľ, čo vlastne chce experimentom žiakom povedať,
  • získanú vlastnú zručnosť potrebnú pre predvedenie experimentu,
  • osvojenú teóriu, nielen základnú, školskú, ale navyše „pridanú hodnotu“, ktorou žiakov zaujme.

V tomto roku sme v publikácii Experiment je zážitok opísali niekoľko experimentov tak, ako ich predvádzame žiakom. Ak však hovoríme experiment, skrýva sa za ním vlastne súbor viacerých experimentov, ktoré na seba logicky nadväzujú a postupne potvrdzujú prezentovanú fyzikálnu teóriu.

Zárukou udržania pozornosti a záujmu žiakov je nielen logická nadväznosť experimentov, ale aj majstrovstvo učiteľa v kladení otázok, v odpovediach na žiacke reakcie, herecký výkon učiteľa, jeho zanietenosť a pod.
Dobre predvedený experiment je zážitok pre obe strany, žiaka i učiteľa.

S. C.: V tomto roku ste sa stali najlepším európskym učiteľom fyziky, získali ste aj Cenu za vedu a techniku… Ako ste zareagovali na takéto významné ohodnotenia?  

J. BEŇUŠKA: Ocenenia, ktoré som dostal, ma pohladili na duši. Ale zároveň si uvedomujem zodpovednosť, s ktorou naďalej musím pristupovať k svojej práci. Moja práca ma baví, takže verím, že to pôjde.

PaedDr. Jozef Beňuška, PhD. počas príhovoru po prebratí ocenenia

*********************************************

PaedDr. Jozef Beňuška, PhD., sa venuje využívaniu informačných a komunikačných technológií vo vyučovacom procese a popularizácii experimentálnej činnosti v prírodných vedách na základnej a strednej škole. Jeho prelomovou prácou bola Digitálna učebnica fyziky, ktorá obsahuje komplexne spracované učivo základnej a strednej školy formou výučbových prezentácií. V roku 2005 za ňu získal mimoriadne ocenenie Fyzikálno-pedagogickej sekcie Jednoty slovenských matematikov a fyzikov. V roku 2006 bol spoluzakladateľom projektu Centra popularizácie fyziky pri Gymnáziu Viliama Paulinyho-Tótha v Martine. Nosná myšlienka projektu je popularizovať prírodovedné vzdelávanie medzi žiakmi predškolského veku, základných a stredných škôl a laickou verejnosťou. Popularizačné prednášky sú založené na predvádzaní interaktívnych fyzikálnych experimentov a ich cieľom je ukázať, opísať a vysvetliť fyzikálne javy, s ktorými sa stretávame v bežnom živote. Nemalý dosah Centra popularizácie fyziky dokazuje priemerná ročná návštevnosť 3 000 účastníkov, medzi ktorými sú i opakované návštevy učiteľov fyziky z Česka. PaedDr. Jozef Beňuška, PhD., je od roku 2003 hlavným organizátorom odborno-didaktického seminára Vanovičove dni, ktorý sa organizuje bez prerušenia už 50 rokov a je určený pre učiteľov fyziky základných a stredných škôl. Ocenený spolupracuje so Slovenskou fyzikálnou spoločnosťou pri organizovaní Národného festivalu fyziky – konferencie venovanej problematike fyzikálneho vzdelávania, popularizácie fyziky a skvalitneniu výučby fyziky na všetkých typoch škôl. Je držiteľom viacerých ocenení a v súčasnosti tvorcom a realizátorom projektov ako Veríte, že fyzika môže byť zábavná? My vám to dokážeme, Zážitkovou experimentálnou fyzikou k poznaniu a ďalších.

 

Rozhovor pripravila: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Foto: z archívu Dr. Jozefa Beňušku

Uverejnila: VČ

 

Udeľovanie Ceny za vedu a techniku je vyvrcholením Týždňa vedy a techniky na Slovensku.

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky