Medzinárodný tím vedcov pod vedením Mgr. Petra Vršanského, PhD. z Geologického odboru Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied v roku 2013 v kuse libanonskej živice objavil uviaznutý hmyz a jeho náznaky po potrave. Vo vedeckom tíme sa nazdávali, že šváb sa živil potravou podobnou tej, ktorou sa živili jeho príbuzní. Avšak po dôkladnejšom skúmaní prišli na to, že mláďa švába malo vo svojich vnútornostiach drevo natrávené takým spôsobom, že ho už niekto predtým jedol.
Osud 180 kilometrovej vrstvy trusu
Vedci objavili prvý dôkaz toho, že šváby sa v druhohorách živili trusom dinosaurov. Vyriešili tým podľa National Geographic záhadu kam sa podela 180 kilometrová vrstva trusu, ktorá by inak pokryla celú Zem. Následne tím v roku 2014 publikoval článok o výskume živočícha Ectobius (švábik) na americkom kontinente komentovaný v Scientific American, aj v hlavných správach Yahoo. Tento nenápadný živočích bol v Eocéne, pred 49-miliónmi rokov bežný aj v oboch Amerikách a to vo viacerých formách a druhoch. „Bezpečne ale vieme, že pri príchode ľudí tam nežil. Musel teda, ako najbežnejší druh vyhynúť, a to na celom kontinente. Ostalo po ňom prázdne miesto po dobu najmenej 10 milión rokov, kým sme ho tam nezaniesli naspäť. Prečo je to také významné? Hovorí nám to o tom, že aj dominantný druh môže náhle zmiznúť z celého kontinentu a nič ho dlhú dobu nenahradí.“ uvádza Vršanský.
Vražedný šváb
V máji 2015 na hlavnej úvodnej stránke BBC prišla správa o ďalšom významnom, tentoraz spravodajskom úspechu slovenskej vedy, Petrovi Vršanskému s Günterom Bechlym sa podarilo nájsť vyhynutého švába uchovaného v jantári v Mjanmarsku, starého 98 miliónov rokov. Tento prehistorický šváb – Manipulator modificaputis – „… bol typ dravého švába zabijaka, ktorý väčšinou nevolil techniku sit-and-wait, ale korisť prenasledoval. Na hlave mal zdokonalené oči, ktoré mu umožňovali vyhýbať sa dinosaurom a parazólovité ochranné štíty nad každým prídavným očkom,“ hovorí P. Vršanský. Taktiež uviedol, že nejde o nijaký prelomový výskum, ale je to jeden z najzaujímavejších paleontologických nálezov posledných rokov, navyše zachovaný v najkrajšom kuse „kameňa“. Šváb z čias dinosaurov, starý 98 miliónov rokov, sa dokonale zachoval vďaka živici stromu. Bohatú životnú skúsenosť tohto samca dokazujú zlomené časti panciera, odtrhnuté zmyslové orgány a početné rany. O tom, že trávil celý život v blízkosti stromov produkujúcich jantár, hovoria aj čerstvo narodené mláďatká. Tento šváb sa nepodobá na nič, čo dnes žije na Zemi. Autori 5 fotografií zložili z viac ako 15,000 jednotlivých záberov. Spolu tieto výskumy preberala tlač v približne 200 krajinách.
Viacero objavov
Mgr. Peter Vršanský, PhD. pracuje v Ústave vied o Zemi Slovenskej akadémie vied v Geologickom odbore. Oblasťou jeho výskumu je evolúcia a ochrana živočíchov a ekosystémov. Na svojom konte má viacero významných objavov a výsledkov. Podarilo sa mu objasniť vznik spoločenského spôsobu života, objavil parazity dinosaurov či opísal novú svetielkujúcu formu hmyzu.
Viac o slovenských vedcoch a ich objavoch, s ktorými dosiahli na poli svetovej vedy mimoriadne úspechy, sa dočítate v brožúre Svetová slovenská veda I. a Svetová slovenská veda II.
Spracovala: Martina Pitlová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj: Slovenská akadémia vied
Uverejnila: ZVČ