Iba regulovanými investíciami a správne nastavenou politikou môžeme zmierniť ich degradáciu a zlepšiť život ľudí v horských oblastiach.
Následkom klčovania lesov a ich necitlivého obhospodarovania je erózia pôdy a strata celých lesných biotopov. Zdroj: iStockphoto.com
Hory tvoriace približne pätinu povrchu našej planéty sú dnes domovom približne 15 percent svetovej populácie a zhruba polovice všetkých druhov zvierat a rastlín na svete. Pomáhajú udržiavať svetové hospodárstvo a sú zdrojom sladkej vody, energie aj medicíny asi pre polovicu ľudstva. Sú to prírodné klenoty, ktoré by sme mali patrične chrániť.
- Najvyšším vrcholom sveta na pevnine je Mount Everest v Himalájach. Týči sa do výšky 8 848 metrov. V Himalájach sa nachádza celkovo 14 najvyšších hôr na svete.
-
Najvyššou horou zasahujúcou aj do oceánu je Mauna Kea na Havaji. Keby ste merali jej výšku od základne, ktorá sa nachádza hlboko pod hladinou mora, namerali by ste viac ako 10 000 metrov. Pod hladinou mora sa týči množstvo ďalších hôr, nájdete ich tam dokonca viac ako na súši.
- Najvyššia známa hora v slnečnej sústave je Olympus Mons na Marse. Meria 27 kilometrov.
Bohužiaľ, aj hory sú dnes čoraz ohrozenejšie zmenou klímy, nadmerne využívané ľuďmi a do veľkej miery kontaminované.
Podľa českého geológa a klimatológa Václava Cílka satelitné snímky síce s presnosťou zaznamenávajú celkové pribúdanie zelenej masy, no zároveň je zjavný úbytok kompaktného dospelého lesa, ktorý je tvorený spoločenstvom starých stromov.
Problémy s pitnou vodou
Asi 80 percent sladkej vody na planéte pochádza z hôr. S postupujúcim globálnym otepľovaním majú dnes už aj ľudia v horách problémy so zásobovaním pitnou vodou. Klčovaním lesov a ich necitlivým obhospodarovaním sme sa postupne dopracovali k rozsiahlej erózii pôdy a k strate celých lesných biotopov. Pôda postupne stráca svoje pôvodné vlastnosti a každým dňom je menej produktívna.
Vo výsledku to znamená, že až 178 miliónov ľudí je dnes vystavených potravinovej neistote. Ako však jasne uvádza na svojej stránke Organizácia Spojených národov (OSN), tento problém sa netýka len ich, ale nás všetkých. „Musíme znížiť uhlíkovú stopu a starať sa o naše prírodné bohatstvo,“ podčiarkuje OSN. Aj preto je hlavnou témou tohto ročníka obnova horských ekosystémov.
„Dnešný deň je príležitosťou na zvýšenie povedomia o význame horských ekosystémov. Treba ľudí vyzvať, aby sa zaoberali riešeniami blízkymi prírode, optimálnymi postupmi a investíciami, ktoré nám pomôžu posilniť odolnosť, znížiť zraniteľnosť a zvýšiť životaschopnosť hôr, aby sa dokázali prispôsobiť každodenným hrozbám a extrémnym klimatickým udalostiam,“ uvádza OSN.
Iba optimálne regulované investície a správne nastavená politika môžu zmierniť drsné životné podmienky horských komunít a zvrátiť trendy migrácie z horských oblastí.
Symbol Medzinárodného dňa hôr
Logo Medzinárodného dňa hôr. Zdroj: ŠOP SR
Symbol Medzinárodného dňa hôr je zložený z troch rovnostranných trojuholníkov znázorňujúcich hory. Prvý zľava má modrý diamant na vrchole, symbolizujúci ľadovce a snehovú pokrývku, ktoré sú zdrojom životodarnej vody. Kruh vnútri prostrednej hory znázorňuje surovinové zdroje a zelená plocha v časti tretej hory predstavuje plodiny a poľnohospodársku produkciu v horských oblastiach.
Vyhlásenie Medzinárodného dňa hôr nadviazalo na Medzinárodný rok hôr, ktorý sa uskutočnil od 11. decembra 2001 do 11. decembra 2002. Po jeho skončení Valné zhromaždenie OSN dňa 20. decembra 2002 s účinnosťou od nasledujúceho roka vyhlásilo Medzinárodný deň hôr. Po prvý raz sa teda oslavoval 11. decembra 2003.
Zdroje: United Nations, ŠOP SR, YouTube Tabor TV, primaryhomeworkhelp.co.uk, theschoolrun.com
