Len nedávno sa podpísal pod unikátny objav plaza starého 47 miliónov rokov, ktorý sa mu spolu s kolektívom spolupracovníkov podaril v nemeckej lokalite Messel (blízko Frankfurtu nad Mohanom). Najnovšie dosiahol významný úspech na našom území. Mgr. Andrejovi Čerňanskému, PhD. z Katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý patrí medzi špičkových výskumníkov v oblasti paleontológie, sa podarilo potvrdiť výskyt štvornožcov z obdobia druhohôr na našom území, ktorý bol donedávna neznámy. Ide o kostru najstaršieho plaza objaveného u nás.
Výskyt štvornožcov vrátane plazov z čias druhohôr, teda z obdobia, keď na Zemi žili dinosaury, nebol u nás dosiaľ odhalený. Územie Slovenska bolo počas tejto éry v prevažnej väčšine zaplavené morom, preto bol predpoklad nálezu štvornožcov veľmi malý. Výnimkou boli iba odtlačky stôp dinosaura z vrchného triasu Vysokých Tatier, ktoré boli objavené v roku 1977 v Tichej doline.
„Od Pavla Hericha zo Správy jaskýň som dostal informáciu, že v jednej z neprístupných jaskýň v Demänovskej doline sa v strope nachádza malá kostra. Na pomoc som si prizval svojich kolegov Juraja Šurku zo Slovenskej akadémie vied a Mária Olšavského z Geodetického ústavu Dionýza Štúra, ktorí sú skúsenými geológmi – jaskyniarmi. Keď sme sa po hodine plazenia a lezenia v jaskyni Štefanová dostali do siene zvanej Eldorádo, vo svetle bateriek sme našli čiernu kostru pochovanú v jej vápencovom hrobe,“ predstavuje nový objav Mgr. Andrej Čerňanský, PhD.
K nálezu kostry najstaršieho stavovca na Slovensku viedla podľa neho súhra viacerých okolností a ani jej získanie zo steny jaskyne nebolo vôbec jednoduché: „Prácne sa nám ju podarilo zachrániť. Vápenec je tvrdý ako betón a po 245 miliónoch rokoch ju rozhodne nechcel vydať ľahko. Táto hornina, ktorá nášho živočícha pochovala, sa ukladala na dne plytkého extrémne slaného mora, tzv. karbonátovej rampy v období stredného triasu, ktoré predstavuje začiatok druhohôr. Po našich veľhorách vtedy nebolo ani chýru a všetky kontinenty boli spojené do jedného superkontinentu zvaného Pangea,“ priblížil paleontológ UK v Bratislave.
Výskumníci kostru plaza z Demänovskej doliny následne laboratórne analyzovali s pomocou počítačovej tomografie. Ukázalo sa, že deväť stavcov a rebrá sú v anatomicky správnej pozícii. Tomografia ukázala napríklad aj kosti zadnej končatiny a panvy. „Zistili sme, že ide o pachypleurosaura, čo bola skupina menších plazov žijúcich pri pobreží. Boli to plavci, i keď sa nevedeli potápať do väčších hĺbok, o čom svedčí i morfológia ich stredného ucha. Živili sa článkonožcami, mäkkýšmi a dospelé jedince vedeli uloviť i ryby. Pachypleurosauria spolu s líniou Nothosauria a Pistosauria tvoria klád Eosauropterygia. Ide o vyhynutú skupinu živočíchov a len dodám, že nejde o dinosaury,“ upresnil výskumník.
Nálezy týchto plazov boli známe z triasových usadenín Talianska, Švajčiarska, Nemecka a Číny. Doteraz však neboli objavené na území Západných Karpát. Usporiadanie kostí v správnej pozícii však vylučuje možnosť transportu na veľkú vzdialenosť. Podľa doktora Čerňanského to znamená, že tento živočích naozaj žil v tejto oblasti, kde sa aj našiel.
„Hornina, v ktorej sme kostru objavili, predstavuje tzv. gutensteinský vápenec. Zdá sa, že pachypleurosaury vyhľadávali práve takéto veľmi slané plytkomorské prostredia. Nález však poukazuje ešte na jednu vec. Na všetkých ostatných lokalitách vo svete boli tieto plazy viazané na pobrežie. Končatiny pachypleurosaurov boli schopné i pohybu po suchej zemi. Niečo také sa tu ale nepredpokladalo. Objav pachypleurosaura tak indikuje ešte jednu novú skutočnosť – prítomnosť nejakých, nad hladinu mora vyvýšených oblastí, napríklad v podobe malých ostrovov,“ podotkol doktor Čerňanský.
„Nový nález Dr. Čerňanského – kostra najstaršieho stavovca na Slovensku – mení naše poznanie nielen čo sa týka výskytu menších plazov pred 245 miliónmi rokov, ale aj ich spôsobu života a takpovediac aj doteraz známu mapu časti superkontinentu Pangea na našom území. Odkrýva priam detektívnym spôsobom tajomstvá minulosti, čím poukazuje na jednu z najpríťažlivejších tvárí vedy a stáva sa tak aj cenným a inšpiratívnym príkladom pre ďalších potenciálnych mladých vedcov z radov našich študentov,“ zdôraznil prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD., rektor Univerzity Komenského v Bratislave.
Mgr. Andrej Čerňanský, PhD. z Katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave sa nedávno zúčastnil aj vykopávok v nemeckej lokalite Messel (blízko Frankfurtu nad Mohanom), ktorá je zapísaná v svetovom dedičstve UNESCO. Ako expert na praveké plazy mal to šťastie, že počas jeho pôsobenia na tomto území mal možnosť pracovať na niekoľkých krásnych nálezoch jašterov práve z tejto lokality. Tímu sa podaril objav plaza starého 47 miliónov rokov.
Nemecká lokalita Messel (blízko Frankfurtu nad Mohanom) sa stala významnou pre vznik jazera v kráteri sopky, kde v dôsledku procesov rozkladu odumretých organizmov v blízkosti dna došlo k odčerpávaniu kyslíka, a tak vzniklo vhodné prostredie pre dokonalé zachovanie vtedajších zvierat v podobe skamenelín. Tieto praveké Pompeje obklopené bujným pratopickým pralesom sa totiž stali dokonalou ochranou pred rozkladom živočíšnych tkanív.
„Čitateľ by túto lokalitu mohol poznať napríklad z dokumentárnych filmov BBC. Fosílie z tejto lokality zo starších treťohôr sú unikátne zachovalé. Sú to celé kostry rôznych zvierat, pričom často sa stáva, že sa zachovali i odtlačky mäkkých tkanív, peria, chrobáky majú napríklad dokonca pôvodné sfarbenie,“ uviedol Mgr. Andrej Čerňanský, PhD.
Objav plaza starého 47 miliónov rokov je podľa neho významný hneď z niekoľkých dôvodov. „Prvým je jeho zachovanie. Ide o kompletnú kostru, kde chýba síce väčšia časť chvosta, no na niektorých miestach sú zachované i odtlačky mäkkých tkanív, preto sme mohli študovať i tvar kožných šupín. Druhý dôvod je, že ide o nový, vede doposiaľ neznámy rod plaza. Nazvali sme ho po osobnosti našich dejín, M. R. Štefánikovi. Pred takmer 80 rokmi bol opísaný najväčší známy jašter starších treťohôr Európy – Eolacerta robusta. Jeho veľkosť presahuje 1 meter. Odvtedy nálezy tohto druhu študovali viacerí vedci a snažili sa zistiť jeho príbuznosť s inými plazmi, zaradiť ho do biologického systému. Avšak bezvýsledne, zhodli sa iba na tom, že tento druh nemožno priradiť do žiadnej známej modernej čeľade plazov. Preto Eolacerta dostala i označenie ako enigmatická.“
Výskumný tím zahrnul do svojej štúdie nové metódy ako napríklad počítačovú mikrotomografiu. „To nám po prvýkrát umožnilo študovať i oku skryté anatomické štruktúry. Nami opísaný nález predstavuje relatívne menšieho plaza, avšak zdieľa viaceré znaky podobné jedincom druhu Eolacerta robusta. Bolo nám teda jasné, že tieto dve formy sú si príbuzné. To nám potvrdila i fylogenetická analýza, a preto sme mohli opísať úplne novú čeľaď, ktorá tieto formy zastrešuje. Opísať novú čeľaď sa naozaj nepodarí každý deň. Analýza ukázala však ešte jednu vec. Táto nová čeľaď tvorí sesterskú líniu k moderným jaštericiam, ako sú na Slovensku žijúca Jašterica múrová alebo Jašterica zelená (čeľaď Lacertidae). Tieto prastaré nálezy tak ukazujú na pôvod a ranú evolúciu dominantnej skupiny plazov v Európe,“ vysvetlil náš paleontológ.
Nález je uložený vo Výskumnom ústave Senckenberg vo Frankfurte nad Mohanom. Ide o tzv. holotyp, teda typový materiál, na základe ktorého bol opísaný nový druh. „K štúdiu ho má k dispozícii samozrejme celá vedecká komunita, ktorá o to požiada daný výskumný ústav. Nálezy z Messelu však nie je možné vyviesť z Nemecka ani za účelom štúdia, preto treba prísť tam,“ uzavrel Mgr. Andrej Čerňanský, PhD.
Časť informácií poskytla: Mgr. Lenka Miller, poverená zastupovaním vedúcej Oddelenia vzťahov s verejnosťou Univerzity Komenského v Bratislave
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Juraj Šurka
Uverejnila: VČ