Hlavná téma májového čísla Quarku je venovaná vedeckému pohľadu na pranostiky súvisiace s predpoveďami počasia, ktoré je známe predovšetkým svojou nepredvídateľnosťou.
(Ne)dôveryhodné pranostiky
Podľa všetkého pranostiky zľudoveli najmä preto, lebo dobre zneli a nie preto, že by sa zakladali na štatisticky overených skutočnostiach.
Téma vznikla z nápadu Samuela Kováčika z Dublin Institute for Advanced Studies. Cieľom tohto textu nie je vedecky vyvrátiť či potvrdiť pranostiky – predsa len ich iba málokto berie úplne vážne. Zámerom je skôr ukázať, ako vedci pristupujú k skúmaniu sveta okolo nás. Na základe dlhodobých pozorovaní mnohí očakávame, že keď sa skončí leto a ochladí sa, po nejakom čase sa ešte pred definitívnym príchodom jesene zasa na pár dní oteplí. Hovoríme tomu babie leto. Počasie teda nie je úplne náhodné a jeho sledovanie ľuďmi sa pretavilo do pranostík, z ktorých sú mnohé veľmi známe a populárne. Sú pranostiky jednoducho destilovaná múdrosť mnohých generácií, odpozorované nenápadné štruktúry, ktoré si človek za bežných okolností len tak nevšimne?
Rozhodol som sa túto možnosť otestovať. Ako fyzik momentálne pracujem na numerických simuláciách kvantových modelov. Znie to sofistikovane, značná časť práce však spočíva v spracovávaní veľkého množstva údajov, v hľadaní ihly v digitálnej kôpke sena. Prirodzene som tak pri pranostikách siahol po rovnakom nástroji – napísal som krátky počítačový program, ktorý analyzoval dostupné historické údaje z niekoľkých meteorologických staníc a hľadal v nich oporu pre niektoré známe pranostiky.
Zo Slovenska ku hviezdam
V máji tohto roku uplynie 300 rokov od narodenia popredného vedca svetového významu, ktorý vyrástol zo slovenských koreňov – Maximiliána Hella. Pôsobil ako katolícky kňaz, jezuita, vedec, pedagóg a prezentoval sa odbornou činnosťou v oblastiach matematiky, fyziky a astronómie. Patrí medzi tých málo našich rodákov, ktorí sa svojou prácou presadili aj v zahraničí a dosiahli medzinárodné uznanie a ocenenie.
Lákavá sloboda
Ľudia už pred tisícročiami začali v rôznych častiach našej planéty domestikovať niektoré druhy živočíchov. Väčšinou preto, aby z nich mali viac úžitku, zriedkavejšie len pre potešenie. Veľakrát sa však odohral aj opačný proces, keď sa domestikované zvieratá z nejakého dôvodu vrátili späť do prírody – zdivočeli.
Prelomenie kódu
Nestáva sa často, že by matematici zachraňovali životy miliónov ľudí. Aj preto je príbeh šifrovacieho stroja Enigma používaného nemeckými vojskami počas druhej svetovej vojny taký zaujímavý. Historici odhadujú, že vďaka rozlúšteniu kódu a poznaniu tajnej komunikácie trvala vojna o tri roky kratšie, vďaka čomu bolo tak zachránených 14 až 28 miliónov životov. Zložitý proces kódovania správ sa podarilo rozlúštiť britskému matematikovi Alanovi Mathisonovi Turingovi (1912 – 1954) spoločne s jeho tímom v panskom sídle Bletchley Park, ležiacom asi 80 kilometrov severozápadne od Londýna. Ako presne Enigma fungovala a ako sa ju podarilo zlomiť?
Teritoriálne gorily, Neobvyklá diera, Malý príkon, veľký jas, Lacný a presný, Ľahšie prispôsobenie sa, Nádej sa volá MW189, Mimozemský proteín, Jed kvôli koristi, Ultrazvukový biosenzor, Piata kultivačná oblasť, Netušené správanie, Paleontologická žatva je výber ďalších tém, ktoré nájdete v rubrike Magazín. Samozrejme, aj v májovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky na zaujímavých úlohách.
Výber článkov z májového čísla časopisu Quark
Zviditeľniť neviditeľné
V 20. storočí sa významným pokračovateľom klasických optických mikroskopov stal elektrónový mikroskop. Aj vďaka nemu môžeme v súčasnosti bojovať proti koronavírusu.
Dvojrozmerný ľad
Nízkodimenzionálny ľad môže vznikať tam, kde je voda uzatvorená medzi dvoma pevnými povrchmi. Tento stav hrá kľúčovú úlohu v chémii, biológii či v atmosférických vedách.
Dávni moreplavci z ríše plazov
Donedávna sa predpokladalo, že pôvodnou domovinou chameleónov je ostrov Madagaskar. Rozprávali sme sa s paleontológom Andrejom Čerňanským, ktorý sa zaslúžil o to, že tento predpoklad už neplatí.
Obor vedľa trpaslíka
Vedci našli dôkazy prítomnosti veľkej extrasolárnej planéty v blízkosti hviezdy typu biely trpaslík. Tento systém nám ukazuje, ako by raz mohla vyzerať naša slnečná sústava v ďalekej budúcnosti.
Dravé spevavce
Strakoše, vtáky z čeľade strakošovité, patria k našim jedinečným živočíchom. Aj keď patria medzi spevavce, spôsobom života ich vôbec nepripomínajú.
Zmysly medveďa
Medveď je pokojné zviera a pozorovateľ, ktorý dokáže tiež zostať v pokoji, získa príležitosť dôkladne si túto našu najväčšiu šelmu poobzerať a dozvedieť sa čosi i o jej zmysloch.
Mapy z vesmíru
Mapovanie zemského povrchu sa v súčasnosti nezaobíde bez globálnych navigačných satelitných systémov. Okrem iného pomáhajú lepšie pochopiť a plánovať využívanie pôdnych zdrojov.
Ako sa zvára auto?
Automobilový priemysel sa snaží znižovať hmotnosť vyrábaných vozidiel, a tým zmenšovať ich spotrebu aj škodlivé emisie. Jeden zo spôsobov je použitie ľahkých materiálov, najmä zliatiny hliníka, horčíka a titánu.
Novodobý prétorián
Prvý terénny autobus na svete Torsus Praetorian 4×4 chce byť ako prétoriáni. Elitní vojaci v antickom Ríme, príznační svojou neohrozenosťou a húževnatosťou, tvorili telesnú stráž rímskeho cisára.
Archa za polárnym kruhom
Globálny trezor semien kultúrnych rastlín Global Seed Vault na nórskom súostroví Špicbergy za polárnym kruhom predstavuje železnú zásobu všetkých železných zásob.
Klikni na vedu
Veda z pohodlia domova? YouTube kanál Centra vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) predstavuje jednu z možností ako relaxovať a rozširovať si obzory zároveň.
Prečo skúmať dejiny odboja
Pomerne nedávno sa v televízii objavila relácia, ktorej cieľom bolo formou hlasovania zistiť, kto patrí podľa verejnosti medzi najvýznamnejšie postavy našej histórie. Jej výsledky niektorých potešili, iných prekvapili.
Vesmírne ťaženie
Plány na vesmírny turizmus či kolonizáciu blízkych vesmírnych telies sa nezaobídu bez ťažby materiálov vo vesmíre. Presun potrebného materiálu zo Zeme je však príliš komplikovaný.
Export a import epidémií
Najstaršia dekódovaná DNA baktéria dokladá priamu spojitosť poľnohospodárstva a pastierstva so vznikom aj v súčasnosti vážnej infekčnej choroby.
Hlavná téma májového čísla Quarku je venovaná vedeckému pohľadu na pranostiky súvisiace s predpoveďami počasia, ktoré je známe predovšetkým svojou nepredvídateľnosťou.
Objednajte si zvýhodnené predplatné: www.quark.sk/predplatne/
Zdroj: Quark
Ilustračné foto: Quark
