Dominika Pánska má 17 rokov a dôkladne skúma, ako uchovávame potraviny, ktoré denne konzumujeme. Pri jej bádaní ju na najbližšie obdobie podporí finančnou injekciou Nadačný fond AXA Nadácie Pontis. Odborná porota ju vybrala ako jednu z Mladých inovátorov tohto roka.
Dominika býva spolu s rodičmi a bratom v obci Veselé neďaleko Piešťan. Študuje na gymnáziu Jána Baltazára Magina vo Vrbovom, kde navštevuje anglické bilingválne štúdium. Ako prezradila, rodičia aj mladší brat Erik ju veľmi podporujú vo všetkých aktivitách a stáli pri nej aj počas prvých vedeckých pokusoch, úspechoch i neúspechoch.
„Moja láska k chémií a biológií sa začala už na základnej škole vďaka Mgr. Lívií Blahovej, ktorá mi svojou ochotou a podporou otvorila brány do vedeckého sveta. Pokračovalo to na gymnáziu, kde sa mi osobitne venuje Mgr. Andrea Michalková, ktorej motivácia a entuziazmus v oblasti vedy ma stále ženú vpred,“ hovorí s vďačnosťou Dominika. V budúcnosti by rada pokračovala v štúdiu prírodných vied a naďalej sa chce venovať výskumnej činnosti. Viac prezradila v rozhovore.
M. HUCÁKOVÁ: Dominika, Ty sa vo svojej práci sa venuješ syntetickému potravinovému aditívu E250. Čo je to za látku?
D. PÁNSKA: Jedná sa o dusitan sodný, látku používanú na stabilizáciu farby a konzerváciu mäsových výrobkov. Testujem jeho obsah v bežne dostupných mäsových výrobkoch a jeho vplyv na množstvo hemoglobínu v červených krvinkách. Túto tému som si vybrala, nakoľko som zistila obrovské rozdiely v povolenom množstve dusitanov v pitnej vode a v mäsových výrobkoch. Totižto, aby voda bola označená ako pitná, obsah dusitanov môže dosahovať maximálne 0,5 mg/l. V prípade dojčenskej vody sa dokonca jedná len o koncentráciu 0,1mg/l. Avšak, pri mäsových výrobkoch je maximálna stanovená koncentrácia dusitanov 6 mg/kg, bez ohľadu na to, či sú produkty určené pre deti alebo pre bežného spotrebiteľa. V praxi to znamená, že už pri konzumácií 10 g bežného mäsového výrobku vieme ľahko prekročiť limity stanovené pre pitnú vodu, o dojčenskej ani nehovoriac. Táto skutočnosť bola pre mňa veľmi zarážajúca, a preto som sa rozhodla venovať sa tejto problematike a zistiť, či je takýto príjem dusitanov pre naše telo skutočne neškodný.
M. H.: Ako pôsobí dusitan sodný na ľudský organizmus? V čom je nebezpečný?
D. PÁNSKA: Dusitan sodný, resp. E250, má škodlivý vplyv najmä na tráviacu, obehovú a dýchaciu sústavu človeka. Ak napríklad tepelne spracujeme výrobky s obsahom tejto látky, vzniknú tzv. nitrozamíny, ktoré sú silno karcinogénne. Pravidelná konzumácia E250 teda výrazne zvyšuje vznik rakoviny hrubého čreva. Slovensko je vo výskyte rakoviny hrubého čreva dokonca prvé na svete! Odborníci sa sami zhodujú, že za to môže vo veľkej miere práve aj prílišná chemizácia mäsových výrobkov, ktoré my ako národ veľmi často konzumujeme. Osobitné nebezpečenstvo predstavuje aj pre tehotné ženy, nakoľko výrazne zvyšuje riziko vzniku ochorenia diabetes typu I. u vyvíjajúceho sa plodu. Nebezpečná je aj konzumácia v prípade detí, ktorých obehový a dýchací systém ešte nie je dokonale vyvinutý. Pravidelná konzumácia E250 môže teda zapríčiniť nedostatočné prekysličenie istých častí tela. Do budúcna si tak dieťa môže odniesť ochorenia ako astma, alergia či potravinová intolerancia.
M. H.: Kde všade nachádzame dusitan sodný a ako by sme sa mu mohli vyhnúť?
D. PÁNSKA: Dusitan sodný sa nachádza vo väčšine bežných vákuovo balených mäsových výrobkov, ako sú párky, šunka, slanina, saláma či klobása. Keďže dokáže zabíjať aj rôzne baktérie vznikajúce pri rozklade, je veľmi vhodný na konzerváciu staršieho a menej kvalitného mäsa. Ak sa však chceme vyhnúť tomuto konzervantu, ako aj negatívnym dôsledkom jeho konzumácie, mali by sme siahať po kvalitných mäsových výrobkoch od mäsiara, ktoré sú vyrábané z čerstvého a zdravého mäsa, a v ktorých je na konzerváciu použitá namiesto dusitanovej zmesi obyčajná kuchynská soľ. Všeobecne odporúčam uprednostniť pultový predaj pred chladiacimi boxmi v hypermarketoch.
M. H.: Čo sa teraz dá so všetkými týmito zisteniami robiť?
D. PÁNSKA: Nakoľko výrobcovia nie sú povinní udávať množstvo E250 vo svojich výrobkoch, chcela by som ich otestovať čo najviac, aby spotrebitelia mali aký-taký prehľad, po akých produktoch siahať. Taktiež plánujem testovať reakcie červených krviniek na príjem určitých množstiev dusitanu, a tým aj jeho vplyv na prenos dýchacích plynov. Chcela by som tak spotrebiteľom presne ukázať, čo dané množstvá E250 spôsobujú v ich krvi. Čakajú ma aj nejaké prednášky a besedy na školách, aby som čo najviac šírila osvetu v tejto problematike a aby sa ľudia zamýšľali nad tým, čo konzumujú a čo dávajú svojim deťom, aby čítali zloženie a aj mu správne rozumeli.
M. H.: Dominika, Ty si povedala, že si „lásku k chémií“ pocítila už na základnej škole. Bude to takto „navždy“?
D. PÁNSKA: Určite by som sa v budúcnosti chcela venovať výskumu v oblasti biochémie. V prvom rade preto, že táto oblasť vedy z veľkej časti ovplyvňuje náš život a jeho kvalitu. Bolo by pre mňa splneným snom podieľať sa svojimi výskumami na zlepšovaní kvality života ľudí. Považujem za nesmierne dôležité, najmä v súčasnej dobe, kedy sme priam presýtení chémiou (nielen) v potravinách, aby sme sa venovali dôsledkom súčasného životného štýlu na náš organizmus. Mohli by sme tak zredukovať rapídny nárast výskytu ochorení ako sú rakovina, cukrovka, astma, alergia, potravinová intolerancia a mnohé ďalšie.
M. H.: Aj vďaka ľuďom, ako si Ty, sme stále bližšie k tomu, aby sa to podarilo. Ďakujem za rozhovor a želám veľa úspechov.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: z archívu Dominiky Panskej
Uverejnila: VČ