Rovnako ako v prípade iných neuroprenášačov ani adrenalín nenájdete v starších štúdiách pod týmto názvom. Odborníci ho pôvodne volali epinefrín.
Po tom, ako sa adrenalín vylúči do krvi a naviaže sa na príslušné receptory, spúšťa mnoho biologických procesov. Ilustrácia: Michaela Mašánová
Príbeh adrenalínu odštartovali v roku 1894 anglický lekár George Oliver a fyziológ Edward Schafer. Z drene nadobličiek vyizolovali zaujímavú látku. Pri jej skúmaní zistili, že dokáže ovplyvniť srdcovú frekvenciu aj krvný tlak zvierat.
Oliver a Schafer sa rozhodli, že extrakt preskúmajú z každej strany. Otestovali, ako reaguje na teplo, prítomnosť kyseliny alebo peptidické trávenie. Opísali fyzikálne aj biochemické vlastnosti látky, a pripravili tak kostru, na ktorej mohli stavať pri svojich experimentoch ďalší vedci.
Ich práca slúžila ako základ pre amerického biochemika a farmakológa Johna Jacoba Ábela, ktorý pracoval v Univerzite Johna Hopkinsa v Baltimore. Ábelov výskum vyvrcholil v roku 1899, keď sa mu podarilo vyizolovať čistý extrakt. Látke dal názov epinefrín.
Radosť z vyizolovania čistej látky však Ábelovi netrvala dlho. Jej rýdzosť spochybnili rakúsky lekár Otto von Furth a japonský fyzik Jokichi Takamine.
Japonského fyzika poháňala túžba po získaní extraktu, o ktorom sa hovorilo, že bude mať výnimočnú terapeutickú hodnotu. Onedlho sa mu podarilo vyizolovať epinefrín v kryštalickej forme. Látku pomenoval adrenalín.
Jeho konečný chemický vzorec (C9H13NO3) opísal v roku 1901 Thomas Aldrich a látku okamžite patentovala spoločnosť Parke-Davis and Company.
Chemický vzorec adrenalínu. Zdroj: iStockphoto.com
Adrenalín v ľudskom mozgu
Adrenalín je v mozgových bunkách omnoho vzácnejší než noradrenalín alebo dopamín. V centrálnom nervovom systéme sa nachádza iba v malých množstvách, produkujú ho hlavne adrenergné neuróny v mozgovom kmeni.
Hlavným zdrojom adrenalínu sú chromafínné bunky drene nadobličiek. Adrenalín uvoľnený z nadobličiek stimuluje adrenergné receptory buniek jednotlivých orgánov.
Neuroprenášač vzniká z noradrenalínu. Aby sa mohol premeniť, musí byť jeho blízkosti enzým fenyletanolamin-N-metyltransferáza.
Vedci doposiaľ určili dva typy receptorov, s ktorými adrenalín interaguje, a to adrenoreceptory alfa a beta. Adrenalín prednostne obsadzuje beta receptory.
Na konci púte ho v centrálnom nervovom systéme inaktivujú dva enzýmy, konkrétne monoaminooxidáza a katechol-O-methyl transferáza.
Hlavný hormón stresu
Keď človek pociťuje zvýšenú záťaž, začne sa v jeho tele vyplavovať práve adrenalín. Spolu s kortizolom tvorí adrenalín známu dvojicu, ktorá je kľúčová počas stresovej reakcie.
Po tom, ako sa adrenalín vylúči do krvi a naviaže sa na príslušné receptory, spúšťa mnoho biologických procesov. Napríklad zvyšuje hladinu glukózy a mastných kyselín v krvi, zrýchľuje činnosť srdca, zvyšuje krvný tlak, rozširuje priedušky, spôsobuje rozšírenie očných zreničiek alebo spomaľuje vylučovanie tráviacich štiav. Napriek tomu je adrenalín nevyhnutným hormónom na prekonanie stresovej reakcie.
Kortizol počas stresovej reakcie mobilizuje zdroje energie. Ak človek nevie kontrolovať neprimeranú stresovú záťaž, vysoká hladina kortizolu môže spôsobiť poškodenie mozgu.
Pokiaľ stresové reakcie telo zvláda správne, adrenalín aj kortizol mu pomáhajú. Ak je však stresových podnetov príliš veľa, sú intenzívne alebo trvajú dlho a organizmus si s nimi nevie poradiť, prejavia sa negatívne dôsledky. Patria k nim poruchy nálady, občasná úzkosť a depresívna nálada.
Odborníci upozorňujú, že ak je človek príliš často vystavený stresu, môžu sa uňho objaviť srdcovocievne choroby, ale aj psychické problémy.
Zdroje
