Tohtoročná Nobelova cena za chémiu bola udelená trom vedcom za objavenie technológii na evolúciu proteínov v skúmavke. Polovicu ceny si odnáša Frances Arnoldová (USA) za objavenie riadenej evolúcie enzýmov a druhú polovicu si rozdelili George P. Smith (USA) a Gregory P. Winter (Veľká Británia) za fágový displej. Objav ocenených vedcov má veľký význam, pretože pomocou nimi vyvinutých technológii je možne riešiť chemické problémy ľudstva (ako sa uvádza v zdôvodnení ocenenia), podotkol Ing. Jozef Hanes, PhD. z Neuroimunologického ústavu SAV.
Evolúcia je podľa neho kontinuálny proces, pri ktorom sa striedajú procesy mutagenézy (zmeny genetickej informácie) a selekcie. „V prírode takýto proces trvá veľmi dlhú dobu, od niekoľkých týždňov, mesiacov po niekoľko storočí. Oceneným trom vedcom sa podarilo realizovať evolúciu v laboratóriu a urýchliť ju na dobu niekoľko dní.“
Náš odborník popisuje, že F. Arnoldová už v roku 1993 objavila spôsob, ako uskutočniť riadenú evolúciu enzýmov, teda proteínov, ktoré slúžia na katalýzu chemických reakcii v organizmoch. „Opakovaním cyklov mutagenézy a selekcie sa jej podarilo zmeniť vlastnosti enzýmu tak, že bol schopný katalyzovať inú chemickú reakciu ako tú pôvodnú. Riadená evolúcia enzýmov si veľmi rýchlo našla cestu aj v priemyselnej produkcii. Enzýmy, ktoré sa objavenou technológiou vyrábajú, slúžia dnes na produkciu biopalív, rôznych materiálov, chemikálií, detergentov, konzumných produktov, ako aj na výrobu rôznych liečiv či komponentov na ich výrobu. A pritom sú tieto procesy environmentálne prijateľnejšie, keďže je možné zameniť chemické reakcie, ktoré používajú rôzne toxické kovy či veľké objemy organických rozpúšťadiel.“
 |
 |
Druhú polovicu Nobelovej ceny si odnášajú dvaja vedci, ktorí objavili fágový displej. Fágový displej objavil P. Smith v roku 1985. Ing. Jozef Hanes, PhD. vysvetlil, že je to elegantná technológia založená na displeji peptidov a proteínov na povrchu bakteriofágov (vírusov, ktoré infikujú baktérie), ktoré môžu byť použité na riadenú evolúciu proteínov. Gregory Winter neskôr použil fágový displej na riadenú evolúciu protilátok s cieľom produkcie nových bio farmaceutík. „Objavenie fágového displeja má obrovský význam, keďže pomocou tejto technológie je možné vyprodukovať protilátky, ktoré môžu liečiť rôzne ochorenia. Prvá protilátka vyprodukovaná touto technológiou, adalimumab, bola zavedená na trh v roku 2002 a je používaná na liečbu reumatickej artritídy, psoriázy a zápalových črevných ochorení. V súčasnosti pomocou fágového displeja bolo vyprodukovaných viacero protilátok, ktoré slúžia na liečbu rakovinových ochorení, pomáhajú pri liečení autoimunitných ochorení či sú schopné neutralizovať toxíny, a podobne,“ konštatoval odborník z Neuroimunologického ústavu SAV.
Odborný garant textu: Ing. Jozef Hanes, PhD., Neuroimunologický ústav SAV
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj foto: Ill. Niklas Elmehed. © Nobel Media
https://www.nobelprize.org/prizes/chemistry/2018/summary/
Uverejnila: VČ