Blíži sa čas udeľovania Nobelových cien ako najvýznamnejšieho ocenenia súčasnosti za zásadný vedecký výskum, technické objavy či za prínos pre ľudstvo. Aké objavy, vynálezy, prekvapivé výsledky práce vedcov však uchvátili vedeckovýskumný svet 50 rokov dozadu? Dnes to možno považujeme za samozrejmosť, ale na tú dobu išlo isto o niečo prevratné, dosiaľ nevídané, s obrovským prínosom pre poznanie a prospech obyvateľstva.
V roku 1968 si Nobelovu cenu za chémiu odniesol Lars Onsager za objav recipročných vzťahov nesúcich jeho meno, ktoré sú základom pre termodynamiku nevratných procesov.
Ako sa uvádza v popise práce tohto významného nórskeho chemika a fyzika, termodynamika je o teple a jeho premene na iné formy energie – v zásade zahŕňa štatistické popisy atómových a molekulárnych pohybov. Nevratné termodynamické procesy idú len jedným smerom a nie naopak. Lars Onsager analyzoval matematické rovnice pre rôzne nevratné termodynamické procesy a našiel spojenie, ktoré ho viedlo k formulovaniu rovníc, ktoré sa stali známymi ako recipročné vzťahy. To umožnilo úplný opis nevratných procesov.
Práve rok 1968 sa v prípade udeľovania Nobelových cien stal významným medzníkom, keďže sa okruh jednotlivých kategórií ustálil na aktuálnych päť: fyzika, chémia, medicína, literatúra, prínos pre mier plus cena za ekonómiu. Tá však technicky nie je Nobelovou cenou; Švédska národná banka sa rozhodla založiť ju pod názvom Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Keďže táto cena nie je spomenutá v Nobelovom závete, peňažná odmena sa nevypláca z Nobelovho fondu. V roku 1968 bolo zároveň rozhodnuté, že už nebudú zavedené žiadne ďalšie ceny „na pamiatku Alfreda Nobela“ – vynálezcu dynamitu.
Nobelova cena môže byť v jednom roku rozdelená aj medzi viac osôb (v roku 1968 bolo rozhodnuté, že najviac medzi tri osoby). Nobelovu cenu nie je možné udeliť posmrtne (in memoriam), s výnimkou situácie, keď držiteľ zomrie medzi zverejnením svojho mena a slávnostným odovzdávaním.
Každý držiteľ Nobelovej ceny má okrem medaily a diplomu tiež nárok na finančnú odmenu, ktorá v súčasnosti predstavuje 8 miliónov švédskych korún (cca 864 000,00 €). Pôvodným cieľom tejto odmeny bolo umožniť pokračovanie vo výskume či práci bez nutnosti starať sa o finančnú situáciu, tento dôvod však zvyčajne nie je aktuálny.
Informačný zdroj:
https://www.nobelprize.org/prizes/chemistry/1968/summary/
https://sk.wikipedia.org/wiki/Nobelova_cena
https://sk.wikipedia.org/wiki/Lars_Onsager
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /3271136/
Uverejnila: VČ