Mgr. Martin Venhart, PhD., ktorý je vedúcim Oddelenia jadrovej fyziky Fyzikálneho ústavu SAV sa vo svojej prednáške zameriava práve na skutočnosť, že okrem chemických prvkov, ktoré sa nachádzajú v prírode a vo vesmíre, sa vedcom podarilo v 20.-tom a v 21.-vom storočí objaviť, alebo lepšie povedané vyrobiť, nové prvky. V roku 2016 bola definitívne uzavretá siedma perióda Mendelejevovej tabuľky, ktorá v súčasnosti obsahuje 118 prvkov.
Martin Venhart 28. marca 2017 v priestoroch CVTI SR prezradí nielen to, ako boli niektoré prvky objavené, ale napríklad aj to, že „na počiatku“ existovali iba tri prvky…
„Po Veľkom tresku, t. j. vzniku vesmíru, existoval len vodík a hélium, možno trocha lítia. Všetky ostatné chemické prvky vo vesmíre vznikli postupne rôznymi jadrovými reakciami vo hviezdach. Dnes už vieme, že prvky vznikali a vznikajú iba prostredníctvom jadrových reakcií.“
B. H.: Ako sa dajú novovzniknuté prvky využívať? Majú pre vedu aj nejaký praktický význam?
M. VENHART: „Prvý umelo pripravený prvok bolo technécium – v jadrových reaktoroch. Dnes sa využíva v nukleárnej medicíne pri terapii zhubných nádorov. Pre tento účel sa pripravuje umelo, nakoľko sa v prírode nenachádza. Ďalším potenciálne zaujímavým prvkom pre terapiu nádorov je astát. Ten sa síce v prírode nachádza, ale odhaduje sa, že v celej zemskej kôre je rozptýlených len približne 75 mg astátu (čo je asi polovica tabletky proti bolesti hlavy). Preto musí byt pripravovaný umelo na urýchľovačoch častíc.
Superťažké chemické prvky vieme pripraviť len po jednotlivých atómoch a navyše sú príliš krátko ´žijúce´ a rýchlo sa rozpadajú. Praktický význam teda (zatiaľ) nemajú a ich objavy sú dôležité z hľadiska rozvoja teórie atómového jadra.“
B. H.: V minulosti – najmä v 17. – 19. storočí svet vedy doslova prekypoval novými objavmi – aj čo sa prvkov a ich usporiadania týka. Ako je to s objavmi v súčasnosti?
M. VENHART: „V súčasnosti máme uzavretú 7-mu periódu Mendelejevovej periodickej sústavy prvkov. Pokusy o syntézu ťažších chemických prvkov zlyhávajú a momentálne nie je jasné, akým mechanizmom by sme mohli vyprodukovať atómové jadrá s viac ako 118 protónmi. Veľkou otázkou je i to, ako dlho takéto jadrá žijú.“
B. H.: Ďakujeme za rozhovor.
Mgr. Martin Venhart, PhD. je vedúcim Oddelenia jadrovej fyziky Fyzikálneho ústavu SAV. Venuje sa experimentálnej jadrovej fyzike, štúdiu deformácie atómových jadier a štruktúre hmoty tvoriacej atómové jadro. V roku 2011 navrhol prvý slovenský experiment v CERN-e: IS521 na urýchľovači ISOLDE. Následne viedol tím SAV, ktorý na tento účel skonštruoval spektrometer TATRA a realizoval úspešné merania v CERN-e v rokoch 2014 a 2016. Okrem toho vedie experimentálny program štúdia štruktúry jadier zlata v cyklotrónových laboratóriách na Univerzite v Jyväskylä vo Fínsku a v iThemba Labs v Južnej Afrike.
Rozhovor pripravila: Barbora Hrvolová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: archív Martina Venharta
Ilustračné foto: banner Vedecká cukráreň
Uverejnila: ZVČ