Vedci v Chemickom ústave SAV, v. v. i., sledujú nebadané zmeny cukrov na červených krvinkách a využívajú ich v diagnostike ochorení.
Krvné skupiny a krvinky. Zdroj: iStockphoto.com. Grafika: Michaela Ádám Mašánová
Z morfologického hľadiska je krv (kvapalným) tkanivom, ktorého bunky sa pohybujú v tekutej látke (plazme). Kľúčovou funkciou krvi je transport (živín – glukóza, tuky a aminokyseliny; prípadne iných podstatných prvkov – kyslík) a zároveň slúži na odvádzanie odpadových produktov z organizmu (oxid uhličitý, kyselina mliečna).
Krv má nezastupiteľnú úlohu v prenose buniek (biele, červené krvinky a krvné doštičky) a iných organických molekúl (hormóny). Ľudská krv obsahuje červené farbivo hemoglobín, čo je metaloproteínová zlúčenina (tvorí ju železo vo forme kofaktoru), na ktorú sa viaže kyslík.
Objem krvi v ľudskom tele je v rozmedzí 4 – 6 litrov (približne 8 % telesnej hmotnosti). Neustále sa obnovuje, no všetky zložky v individuálnom časovom intervale. Vďaka relatívne vysokej regeneračnej schopnosti vieme túto tekutinu opakovane darovať.
Krvinky nemajú jadro
Ľudské červené krvinky sú zaujímavé z viacerých dôvodov. Napríklad ako jediné nemajú jadro a preto nie sú schopné sa deliť, vznikajú v kostnej dreni. Na povrchu červených krviniek sa nachádzajú antigény – zložité organické molekuly tvoriace neoddeliteľnú súčasť bunkovej membrány.
Sú zložené z bielkovín, cukrov a tukov. A práve vďaka rôznemu zastúpeniu cukrových zvyškov rozlišujeme jedinečné krvné skupiny. Existuje viacero klasifikačných systémov, no najčastejšie využívaným je systém AB0. Objavil ho rakúsky lekár Karl Landsteiner (určil iba typy A, B, 0), všetky štyri typy preukázal až český lekár Jan Jánsky.
Na obrázku sú zobrazené rôzne geometrické tvary, každý z nich predstavuje špecifický cukorný zvyšok. Zdroj: Filip Květoň/SAV
Vplyv na typ krvnej skupiny
Glykozylácia je enzymaticky riadený proces chemických reakcií, pri ktorom sa molekuly sacharidov (cukrov) viažu na proteíny alebo lipidy. Na obrázku sú zobrazené rôzne geometrické tvary, každý z nich predstavuje špecifický cukorný zvyšok. Ich presné zoradenie za sebou v konkrétnom poradí predurčuje správnu funkcionalitu daného proteínu, a teda celej bunky.
Reťazec „kruh – štvorec – kruh – trojuholník“ je rovnaký pre všetky krvné skupiny. Malá zmena jedného sacharidu (kruh/štvorec/prítomnosť oboch, prípadne úplná absencia) má zásadný vplyv na typ krvnej skupiny. Podanie nesprávnej skupiny môže mať až fatálne následky.
Keď dôjde k podaniu nesprávnej krvnej skupiny, protilátky (z pôvodnej krvi) sa naviažu na antigény červených krviniek (v darovanej krvi). Tento dej vyústi do zhlukovania krviniek a upchatia ciev, čím sa preruší prietok do rôznych oblastí tela. V niektorých prípadoch to môže viesť až k život ohrozujúcim stavom.
Vedci na Chemickom ústave SAV, v. v. i., sledujú nebadané zmeny cukrov na červených krvinkách a využívajú ich v diagnostike viacerých ochorení ako je rakovina, geneticky podmienené raritné ochorenia a rôzne poruchy glykozylácie.
Spracoval a grafika: Filip Květoň, Chemický ústav SAV, v. v. i.
Zdroj: SAV
(JM)
