Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Hliník a jeho všestranné použitie

VEDA NA DOSAH

Hliník ako súčasť nášho každodenného života

Hliník (po lat. aluminium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Al. Patrí medzi kovy s nízkou hustotou. Hliník je tretí najrozšírenejší prvok v zemskej kôre (8,13 %). Väčšie zastúpenie má už len kyslík 46,60 % a kremík 22,72 %. S ostatnými prvkami vytvára viaceré zlúčeniny, ktoré sa významnou mierou podieľajú na stavbe zemskej kôry.

V súčasnosti sa hliník a jeho soli vyskytujú všade okolo nás. O tejto téme nám prišiel porozprávať Ing. Lukáš Hrdlička v rámci novembrovej Bratislavskej vedeckej cukrárne dňa  22. 11. 2016 s výstižným názvom Hliník – dobrý sluha, zlý pán.

Hovorilo sa o hliníku o výskyte a využití tohto neesenciálneho prvku v rôznych priemyselných odvetviach, ale aj v produktoch dennej potreby.


Niečo z histórie

Už z histórie vieme, že Rimania používali taniere a poháre z neznámeho striebrolesklého kovu, netušiac, že je to hliník. Dokonca čínsky generál Zhou Yhu v 3. storočí používal ozdobné ornamenty z 85 % hliníka. Objavenie hliníka (AL) ako chemického prvku sa datuje k roku 1807. Hliník objavil nemecký chemik a lekár Friedrich Wöhler. V tom čase to bol vzácny kov. Využíval sa na dekoračné účely. Keď pokračujeme v časovej línii, tak Napoleon III. už v r. 1827 využíval hliníkové taniere pre svojich vzácnych hostí a dokonca ich uprednosťňoval pred zlatými. V roku 1865 Jules Verne používal vo svojom románe  hliníkový raketoplán.


Využitie a jeho výskyt

Hliník – výskyt v prírode

V 20. storočí získava hliník široké priemyselné využitie. V každodennom živote sa hliník využíva ako konštrukčný materiál, ale aj ako vodič elektrického prúdu. Ak by sme chceli identifikovať jeho všestranné využitie, spomenieme stavebný priemysel, strojársky priemysel, hlavne automobilový, ale aj potravinársky, farmaceutický a kozmetický. Často sa používa v elektrotechnike pre jeho dobrú elektrickú vodivosť. Ako sa vyjadril k téme autor prednášky „dnes žijeme v dobe hliníka.“ Hliník a jeho ióny sa stali neoddeliteľnou súčasťou nášho života. K prvému kontaktu s hlinitými iónmi dochádza už aj pri očkovaní novorodeniat. Vo vakcínach je hliník používaný formou látky ktorá zvyšuje účinok vakcíny. Denne prijímame v malom množstve hliník aj vodou.  Je využívaný pri úprave pitných vôd, niekoľko miligramov nájdete aj v potravinách (salámy, prášok do pečiva), v obalových materiáloch a nezanedbateľným zdrojom sú aj liečivá, ktoré obsahujú hliník buď ako pomocnú látku, alebo samotné liečivo je na báze hliníka. Hliník sa taktiež  nachádza v kozmetických produktoch dennej potreby, ako sú napríklad antiperspiranty, make up, opaľovacie krémy alebo zubné pasty proti kvácaniu, kde hliník najčastejšie vystupuje ako adstringencium. V priemysle má význam výroba tzv. penového hliníka. Takýto materiál má výhodný pomer pevnosti k hmotnosti. Technológie pre priemyselnú výrobu takéhoto materiálu vynašli slovenskí vedci pod vedením Ing. Františka Simančíka.


Intoxikácia

Prejavy intoxikácie hliníkom a jeho soľamiČlovek je vystavený tomuto kovu do značnej miery a nemali by sa zanedbávať informácie o možných vedľajších účinkov. Možno nevieme, ale do obehového systému sa dostáva cez kožu, nos, ale aj pľúca. Medzi dôležité cesty výstupu patria: krv ako hlavný distribútor AL v organizme, lymfatický systém, kde vysoké koncentrácie hliníka nájdeme v pote, a potom je to stolica (74 – 96 %) a moč, ktorými sa vylúči najviac hliníka. Prejavy intoxikácie hliníkom nájdeme najčastejšie u ľudí trpiacich demenciou, Alzheimerovou chorobou, Parkinsonovou chorobou, osteomaláciou a  mikrocytárnou anémiou.

Hliníku a jeho iónom sa v bežnom živote nevyhneme. Môžeme znížiť jeho príjem vhodným výberom tovarov. Napríklad nekupujeme salámy a antiperspiranty nahradíme deodorantmi.

Prednáška pre študentov bola veľmi inšpiratívna a zahrnuli autora množstvom otázok. Najlepší z nich boli odmenení sladkou maškrtou.

Ing. Lukáš HrdličkaIng. Lukáš Hrdlička pôsobí ako doktorand oddelenia environmentálneho inžinierstva Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU. Zaoberá sa vývojom nových pokročilých oxidačných procesov na báze hliníka, ktoré sú využiteľné pri čistení odpadových vôd obsahujúcich ťažko rozložiteľné látky. Je autorom novej teórie o toxicite hliníka a jeho solí.

Spracovala: M. Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Obrázky: Prezentácia Ing. Lukáša Hrdličku

Foto:  J. Laštinec, NCP VaT pri CVTI SR

Uverejnil: MZ

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky