Bezpečnosť potravín je pre EÚ významnou prioritou, má vplyv na všetkých občanov a je úzko prepojená s obchodnými politikami. Politika EÚ v oblasti bezpečnosti potravín má za cieľ zaručiť vysokú mieru ochrany ľudského života a zdravia a chrániť občanov pred tromi typmi nebezpečenstiev v potravinách: fyzickými, biologickými a chemickými. Politika EÚ v oblasti bezpečnosti potravín nás chráni, čelí však výzvam.
Bezpečnosť potravín je pre EÚ a všetkých jej občanov významnou prioritou. Politika EÚ v oblasti bezpečnosti potravín, ktorej základom je primárna zodpovednosť súkromných prevádzkovateľov, má za cieľ ochrániť ľudí pred chorobami spôsobenými potravinami, ktoré konzumujú. Bezpečnosť potravín má potenciálne vplyv na zdravie všetkých občanov a úzko súvisí so zaistením voľného pohybu potravín a krmív pre zvieratá v rámci Únie i s uľahčením celosvetového obchodovanias bezpečnými krmivami a bezpečnými a zdravými potravinami. Európske potravinové právo má za cieľ zaručiť „vysokú úroveň ochrany života a zdravia ľudí“. Komisia zdôrazňuje význam tejto politiky a uvádza, že zaručenie toho, aby boli potraviny predávané v EÚ naďalej bezpečné, je stredobodom záujmu Európy, ktorá chráni.
Podľa odhadov organizácie WHO týkajúcich sa celosvetového zaťaženia chorobami prenášanými potravinovým reťazcomje Európa jedným z najbezpečnejších miest na svete, pokiaľ ide o konzumáciu potravín.
Bezpečnosť potravín je pre EÚ vysokou prioritou a zasahuje všetkých občanov. EÚ sa snaží chrániť svojich občanov pred nebezpečenstvami, ktoré môžu byť prítomné v potravinách. Európsky dvor audítorov vydal správu, kde sa uvádzajú výsledky kontroly, či má model EÚ pre bezpečnosť potravín pevný základ a či je náležite uplatňovaný, najmä pokiaľ ide o chemické nebezpečenstvá. Zistilo sa, uvádza sa v správe, že model má pevný základ, je uznávaný na celom svete a európski občania sa tešia jednej z najvyšších mier záruky bezpečnosti potravín vo svete. Takisto sa však zistilo, že model EÚ pre bezpečnosť potravín je preťažený a čelí určitým výzvam. Komisii boli predložené odporúčania k tomu, ako tieto výzvy riešiť a ako zlepšiť fungovanie modelu bezpečnosti potravín.
Čo sú chemické nebezpečenstvá v potravinách?
Účelom modelu bezpečnosti potravín je bojovať proti trom typom ohrození: fyzickým, biologickýma chemickým. Tento audit bol zameraný na chemické ohrozenia. Všetky potraviny pozostávajú z chemických látok. Chemické nebezpečenstvá sú látky, ktoré majú potenciál vyvolať nepriaznivé zdravotné účinky a ktoré sa v potravinách vyskytujú buď prirodzene alebo sú do nich pridané počas výroby potravín alebo pri manipulácii s nimi (pozri tabuľu 1). Patria medzi ne niektoré prídavné látky, pesticídy a určité kovy. Rezíduá niektorých látok sa môžu zachovať a mať vplyv v ďalších článkoch potravinového dodávateľského reťazca alebo na rôzne kategórie výrobkov. Napríklad rezíduá pesticídov, ktoré sa použili pri pestovaní rastlín na krmivá, možno neskôr odhaliť pri testoch potravín živočíšneho pôvodu. Preto sa v súvislosti s modelom EÚ pre bezpečnosť potravín uplatňuje integrovaný prístup, ktorý zahŕňa opatrenia vzťahujúce sa na celý potravinový reťazec, od krmív pre zvieratá, zdravia zvierat, ochrany rastlín a výroby potravín až po spracovanie, skladovanie, prepravu, dovoz, vývoz a maloobchodný predaj. Chemické nebezpečenstvá môžu byť prítomné vo všetkých potravinách vrátane potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby.
Zdravotné riziká súvisiace s chemickými nebezpečenstvami v potravinách
Účinky potravín obsahujúcich toxické množstvá chemických látok sa vyčísľujú ťažko. Štúdie o chorobách prenášaných potravinovým reťazcom často obsahujú menej údajov o chorobách a úmrtiach v dôsledku chemických nebezpečenstievako infekcií spôsobených potravinami. Dôvodom môže byť skutočnosť, že poškodenia spôsobené mnohými chemickými nebezpečenstvami sa prejavia až po dlhom čase a v niektorých prípadoch sú dôsledkom interakcie a kumulatívneho účinku na naše telo.
Spontánne sťažnosti o konkrétnom výrobku na trhu, ktorý prekračuje limity toxicity, sú preto pomerne zriedkavé. Systém kontroly riadený verejnými orgánmi zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane spotrebiteľov pred potenciálnymi rizikami.
Chemické látky v potravinách – vrátane prirodzene sa vyskytujúcich látok – môžu pôsobiť ako endokrinné disruptory a antibiotiká používané na zvieratách môžu zvýšiť antimikrobiálnu rezistenciu. V správe sa uvádzajú príklady nezanedbateľných zdravotných rizík súvisiacich s chemickými látkami v potravinách.
Keď sa občanov pýtajú na obmedzený počet záležitostí v súvislosti s potravinami, odpovedajú, že to, čo ich najviac znepokojuje je používanie pesticídov, antibiotík a prídavných látok pri produkcii potravín. V nedávnej štúdii, ktorú na vypracovanie zadal úrad EFSA, sa uvádza, že 86 % respondentov bolo veľmi alebo pomerne dosť znepokojených používaním týchto látok pri výrobe potravín.
Prečo sú chemické nebezpečenstvá prítomné v potravinách
Potraviny môžu byť vystavené toxickým množstvám chemických látok niekoľkými spôsobmi vrátane poľnohospodárskych postupov, priemyselných procesov, nevhodného skladovania, kontaminácie životného prostredia a prírodných toxínov. Chemické nebezpečenstvá môžu vzniknúť kdekoľvek v potravinovom dodávateľskom reťazci. Ukážme si to na príklade šálky kávy.
Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov majú okrem právnych záväzkov aj silný hospodársky záujem a záujem v súvislosti so zachovaním dobrého mena na tom, aby potraviny, ktoré predávajú, boli bezpečné. Pomôcť im v tom môžu chemické látky, ako sú dezinfekčné a konzervačné látky. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov majú tiež hospodársky záujem, ktorý ich môže viesť k použitiu chemických látok, napríklad aby znížili náklady alebo mohli ponúknuť nové výrobky, textúry či chute.
Má model EÚ pre bezpečnosť potravín pevný základ?
Tento audit bol zameraný na chemické nebezpečenstvá a audítorská otázka znela: „Má model EÚ pre bezpečnosť potravín pevný základ a je náležite uplatňovaný tak, aby ochránil výrobky v EÚ, ktoré konzumujeme, pred chemickými nebezpečenstvami?“Zistilo sa , že model mápevný základ a vo svete je uznávaný. Zistilo sa však tiež, že v súčasnosti je preťažený, pretože Komisia a členské štáty nemajú kapacity, aby ho uplatňovali v plnej miere, uvádza sa v správe.
Pokiaľ ide o ochranu pred chemickými látkami, model EÚ pre bezpečnosť potravín sa vo svete považuje za referenčný vzor a podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa občania EÚ tešia jednej z najvyšších mier záruky bezpečnosti potravín vo svete.
Potraviny dovezené do EÚ spĺňajú tie isté prísne normy bezpečnosti, EÚ okrem toho vyžaduje, aby aj krajiny mimo EÚ dodržiavali normy EÚ.
Napriek tomu, že model EÚ je jedným z najlepšie rozvinutých modelov, náklady poľnohospodárov v EÚ spojené s dodržiavaním predpisov vo všeobecnosti zodpovedajú nákladom v iných častiach sveta. Určité prvky sa považujú za špecifické a charakteristické pre prednosti modelu EÚ.
Chemické látky, na ktoré sa vzťahuje potravinové právo EÚ, predstavujú len určitú časť celkového počtu chemických látok na trhu. Presný podiel nie je známy. Väčšina chemických látok, ktoré sa používajú v potravinách, podlieha postupom povoľovania pre uvedením na trh, ktoré majú zaistiť súlad s požiadavkami potravinového práva EÚ vrátane bezpečnosti potravín. Počet žiadostí o schválenie nových látok sa z roka na rok zvyšuje. EÚ zohráva na celosvetovom trhu s agropotravinovými chemickými látkami tradične vedúcu úlohu. Úrad EFSA je orgánom EÚ zodpovedným za vyhodnotenie rizík spojených so všetkými aspektmi potravinového reťazca.
Nastolené výzvy
Identifikovali sa však výzvy, na ktoré sa v súčasnosti pri uplatňovaní modelu naráža. Konkrétne sa zistilo, že: na právnom rámci EÚ upravujúcom chemické látky v potravinách, krmivách, rastlinách a živých zvieratách sa stále pracuje a zatiaľ sa neuplatňuje v takej miere, ako sa predpokladalo v potravinovom práve EÚ. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), ktorý poskytuje vedecké poradenstvo, na základe ktorého sa formulujú právne predpisy a pravidlá a tvorí politika EÚ, má okrem toho nahromadenú nedokončenú prácu, a to aj v súvislosti s chemickými látkami. To má vplyv na riadne fungovanie častí systému a súdržnosť modelu ako celku. Kontroly verejných orgánov môžu okrem toho tvoriť len malý podiel všetkých vykonávaných kontrol. Zistilo sa, že kontroly niektorých členských štátov pokrývajú určité skupiny chemických látok častejšie ako ostatné a že právny rámec je taký rozsiahly, že pre samotné verejné orgány je ťažké plniť si všetky povinnosti, ktoré sú im pridelené. Najlepším spôsobom, ako zachovať model EÚ dôveryhodným je, ak budú verejné systémy kontroly doplnené kontrolami súkromného sektora. Avšak možnosť dosiahnutia synergického účinku medzi verejným a súkromným systémom kontroly sa zatiaľ ešte len preskúmava.
EÚ sa snaží zaručiť, že dovezené potraviny spĺňajú prísne európske normy bezpečnosti. V súčasnosti EÚ na základe kritérií nebezpečnosti obmedzila používanie pesticídov. Rezíduá takýchto pesticídov sa však napriek tomu môžu tolerovať v produktoch dovezených do EÚ, ak sa pri vyhodnotení rizika preukázalo, že nepredstavujú riziko pre spotrebiteľov.
Systém kontroly má svoje obmedzenia, pretože členské štáty mali ťažkosti stanoviť povahu opatrení na presadzovanie predpisov, ktoré sa majú prijať v prípade nedodržania pravidiel. Komisia okrem toho určila možnosti na zlepšenie svojich postupov v súvislosti s monitorovaním a presadzovaním právnych predpisov týkajúcich sa potravín.
Odporúčania
Na základe uvedených zistení audítori predkladajú tri odporúčania: Komisia by mala ako súčasť prebiehajúceho overovania právneho rámca týkajúceho sa potravín, krmív, živých zvierat a rastlín v rámci Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) posúdiť prípadné zmeny v právnych predpisoch upravujúcich chemické nebezpečenstvá s ohľadom na schopnosť uplatňovať tieto predpisy dôsledne. Mala by nadviazať na už začatú prácu s cieľom podporiť komplementárnosť a stanoviť budúci postup, aby sa verejné orgány členských štátov v oprávnených prípadoch mohli vo väčšej miere spoľahnúť na kontroly, ktoré vykonáva súkromný sektor, s cieľom zlepšiť koordináciu a efektívnosť kontrol a udržateľnosť modelu EÚ pre bezpečnosť potravín.
V súvislosti s rezíduami pesticídov v potravinách by Komisia mala vysvetliť, aké opatrenia príjme na zachovanie rovnakej miery uistenia pri potravinách vyprodukovaných v EÚ i pri dovezených potravinách a ako bude zároveň naďalej dodržiavať pravidlá organizácie WTO.
Komisia by mala členským štátom poskytnúť ďalšie usmernenie k uplatňovaniu opatrení na presadzovanie predpisov. Komisia by mala tiež zaviesť do praxe možnosti, ktoré určila na zlepšenie svojich postupov v súvislosti s monitorovaním dodržiavania pravidiel EÚ týkajúcich sa potravín.
Audit sa vykonával v období od decembra 2017 do mája 2018.
Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR
