Slovensko len pred pár dňami potešili správy z amerického Texasu. Mladý gymnazista Peter Škripko sa umiestnil na prestížnej celosvetovej projektovej olympiáde I-SWEEEP v Houstone. V konkurencií 60 krajín sveta zaujal porotu svojím projektom „Vplyv kremíka na zvýšenie tolerancie zasolenia pôd u Agropyronelongatum“. Na súťaž vycestoval ako víťaz národného finále Festivalu vedy a techniky AMAVET, ktorý už 19 rokov organizuje Asociácia pre mládež, vedu a techniku.
Peter Škripko má 17 rokov a býva, ako sám tvrdí, „v mestskej časti najkrajšieho mesta Slovenska – Prešova v Solivare“. Študuje na gymnáziu a vo voľnom čase navštevuje aj jazykovú školu. Je skautom, hrá na gitaru a najradšej si chodí zahrať futbal s kamarátmi. Miluje prechádzky do prírody a samozrejme vedu. Touto pozitívnou správou sme začali rozhovor o ceste mladého úspešného človeka za svojím snom.
M. HUCÁKOVÁ: Prečo si sa rozhodol venovať práve problematike zasolenej pôdy a v čom tento problém spočíva, ako sa nás všetkých dotýka?
P. ŠKRIPKO: O túto problematiku som sa začal zaujímať približne pred dvoma rokmi. V okolí Solivaru je tento problém aktuálny už niekoľko rokov, nakoľko sa v oblasti prestalo s ťažbou soli v roku 2009 a nevyťažená soľanka znečisťuje pôdu a vodu. V čase, keď som sa začínal zaoberať touto témou panovali medzi ľuďmi iba neoverené fakty, či pôda a voda je zasolená. Preto som sa rozhodol potvrdiť, resp. vyvrátiť tieto informácie a navrhnúť riešenia, ako môžeme tento problém odstrániť. V mojom okolí je tento problém spojený s ukončením ťažby soli v lokalite Prešov – Solivar, ale vo väčšine prípadov je spojený s inými príčinami. Ovplyvňuje približne 62 miliónov hektárov obrábanej pôdy, ktorá je zasolená a toto číslo vplyvom klimatických zmien každoročne narastá o 1 – 2 %.
M. H.: K akým výsledkom si sa doteraz dopracoval a ako raz pomôžu bežnej praxi?
P. ŠKRIPKO: V prvej fáze projektu som sa snažil odsoliť zasolenú pôdu pomocou remediačných metód – premývaním pôdy destilovanou vodou a obohatím pôdy o kompost. Pri kombinácii týchto metód som dokázal znížiť zasolenie až o 83 %. Keďže táto kombinovaná metóda je finančne náročná (pohybujeme sa v tisíckach eur na m2 do hĺbky 30 cm), chcel som skúsiť niečo ekologické a hlavne lacnejšie, čo dokáže tento globálny problém vyriešiť. Rozhodol som sa pre fytoremediáciu pomocou pestovania energetickej trávy Agropyronelongatum, ktorá dokáže znášať veľké množstvo abiotických stresov vrátane zasolenia (halofyt) a produkuje veľké množstvo biomasy. Tú môžeme využívať v energetickom priemysle. Zistil som, že rastlina dokáže rásť na zasolených pôdach, ale s nižším výnosom biomasy. Preto som sa rozhodol, že sa pokúsim pomôcť jej pomocou kremíka, ktorý pomáha rastlinám znášať abiotické stresy. Pridaním kremíka som dokázal zvýšiť množstvo biomasy až do 31 %. Následne som pozoroval fytoremediačné vlastnosti rastliny. Rastlina akumulovala do svojho tela soľ, no po pridaní kremíka sa akumulácia zvýšila až o 1/5 (pred pridaním kremíka bol obsah NaCl v sušine rastliny z nadzemnej časti do 20 % a po pridaní kremíka do 25 %). Zvýšenou akumuláciou soli dokážem rýchlejšie čiastočne odsoliť zasolenú pôdu.
M. H.: V akej fáze prác na projekte si teraz?
P. ŠKRIPKO: Momentálne som ukončil sledovanie vplyvu kremíka na rastliny rastúce na zasolených pôdach a pozorovanie vplyvu kremíka na pôdnu respiráciu. Do budúcnosti rozmýšľam o ďalšom smerovaní projektu, či už v podobe vyskúšania iných halofytov, ktoré sa využívajú aj v iných odvetviach priemyslu ako bioenergetika, napr. zdravotníctvo, alebo vyskúšam iné prvky, ktoré by mohli pomôcť rastlinám znášať stres.
M. H.: Priniesol si medailu z medzinárodnej súťaže, prečo si myslíš, že má projekt taký úspech?
P. ŠKRIPKO: Predpokladám, že porotcovia ocenili inovatívny prístup pri hľadaní spôsobov ako môžeme takýto závažný problém v budúcnosti riešiť. Práca sa odlišuje od ostatných tým, že skúmala špecifický druh rastliny – halofyt, ktorý má špecifické soľ tolerujúce mechanizmy. Svojou prácou som navrhol lacnú, ekologickú metódu pomocou, ktorej dokážme zasolené pôdy čiastočne odsoliť a produkovať zisk. Určite aj to malo dopad na záverečné hodnotenie. Tento môj úspech by ale neprišiel bez pomoci ľudí, ktorí mi počas týchto dvoch rokov pomáhali s projektom – na čele s p. učiteľkou RNDr. Miriam Feretovou a s ďalšími odborníkmi z výskumných inštitúcií, ale aj z firiem.
M. H.: Považuješ sa za človeka, ktorý raz bude vedcom a prinesie ostatným objavy uľahčujúce život?
P. ŠKRIPKO: Určite plánujem ľuďom pomáhať a snažiť sa skvalitniť ich život, no som ešte len v sexte gymnázia a výber životného povolania mám ešte pred sebou. Momentálne robím to, čo ma baví a čím dokážem skvalitniť život ľuďom okolo seba. V bližšej budúcnosti by som chcel pokračovať vo vedeckom bádaní, zmaturovať a pokračovať na vysokej škole. V tej ďalekej by som chcel byť človekom, ktorý pomôže skvalitniť život ľudí v našej nádhernej krajine, aby sme neboli len krajinou plnou káuz, ale krajinou, kde sa oplatí žiť.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: z archívu Petra Škripka
Uverejnila: ZVČ