Expedícia do mexického pralesa priniesla nielen mnoho vedeckých poznatkov, ale aj estetických zážitkov, pri ktorých džungľa preniká každým milimetrom tela, obnovuje sa s každým nádychom, každým úderom srdca či žmurknutím.
Prales predstavuje tiež dôležité migračné miesto pre vtáky a najvýznamnejšie miesto výskytu posvätných operencov kvezala chocholatého a roháňa horského.
Biosférická rezervácia UNESCO s názvom El Triunfo leží na juhu mexického štátu Chiapas. Pre vedcov je tento stále zelený sezónny horský hmlový les (najrozmanitejší v Mexiku) na prudkých svahoch pohoria Sierra Madre veľmi príťažlivý nielen preto, že tam žijú veľké šelmy a množstvo rastlinných a živočíšnych endemitov. Prales tiež predstavuje dôležité migračné miesto pre vtáky a najvýznamnejšie miesto výskytu posvätných operencov kvezala chocholatého (Pharomachrus mocinno) a roháňa horského (Oreophasis derbianus). Posledné ostrovčeky horského hmlového lesa vyzerajú rozprávkovo nedotknuté.
Posvätný žiarivý klenot
Tri dni trvá cesta z Bratislavy s využitím všetkých možných dopravných prostriedkov a s príslušnými povoleniami, kým sa človek dostane na miesto. So sprievodcom Lykom – skutočným synom majských hôr, sme osamote strávili mesiac pod prístreškom lesa. Neskôr sa k nám pridalo aj niekoľko ďalších mimoriadne milých, ale schopných a drsných ľudí z rezervácie a prírodovedec Luis.
Už prvý deň počas náročného výstupu (El Triunfo znamená po španielsky víťazstvo, čo sa vzťahuje na pocity po náročnom výstupe nahor) sme videli mystického vtáka kvezala chocholatého, a to samca aj samicu. Mali sme neskutočné šťastie a počas prvého mesiaca sa nám podarilo pozorovať viac než 30 jedincov a k tomu päť hniezd s mláďatami. Strávil som roky v rôznych divočinách a videl najrozličnejšie majestátne organizmy našej planéty. Bol som si istý, že les samotný má toľko nádhery, že žiadna jednotlivosť nemá šancu vyniknúť. Tým viac v dažďovom lese s obrovskou rozmanitosťou a zázrakmi tesne natlačenými na seba jeden vedľa druhého. Predsa ma však jeden pohľad neuveriteľne šokoval: keď si nad hniezdnu dutinu na rozkladajúcom sa strome osvetlenom úzkym lúčom svetla, ktorý sa predral cez lesný baldachýn, sadol samec kvezala. Tento vták tak hýri farbami, že to nijaká fotografia nedokáže zachytiť. S dvojmetrovým chvostovým perím vyzerá ako obrovský prehistorický šperk, ktorý pristál rovno v mojej duši. Množstvo žiarivých farieb, prechádzajúcich jedna do druhej so zmenou uhla pohľadu v zlomku sekundy, mizne so svojím nositeľom v hniezde. Z hniezda von trčí iba meter a pol dlhý zvyšok farbu meniacich pierok a povieva vo vetre. Pre toto sa stal posvätným vtákom vo všetkých starých kultúrach mezoameriky.
Najzáhadnejší
Každý deň dažďom zmáčaný les poskytuje domov inému najzáhadnejšiemu vtákovi. Roháň horský je bezpochyby najčudnejší vták, akého som kedy študoval, alebo čo i len videl naživo či v knihe. Je to skutočný dinosaurus. Nielen vzhľadom s obrovským rohom, podľa ktorého získal meno roháň, a ani nie rozmermi, dosahujúcimi jeden meter. Tiež nie jeho dôverčivou a extrémne zvedavou povahou – dovolil nám robiť výskum priamo pod hniezdom a ani sa nevzrušoval. A ani preto, že čelí vyhynutiu. Evolučná línia, do ktorej roháň patrí, je najstaršou spomedzi všetkých vtákov. Je 40 miliónov rokov stará a tento čas, táto priepasť, si vynucuje porovnanie, pretože pred 65 miliónmi rokov vyhynuli dinosaury. Roháň nemá príbuzných. My máme šimpanzy, ale on nemá nikoho. Je sám, len s nami. So štatútom ohrozený a s poslednými asi 600 jedincami, ktoré sú ostrovčekovito rozšírené, je zrejme najväčším skutočne ohrozeným vtákom sveta.
Autor: Mgr. Peter Vršanský, PhD.
Foto: autor
Uverejnila: VČ
Viac o expedícii v mexickom pralese, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 7/2017), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.