Liek s názvom Orzeyful sa zameriava skôr na základnú príčinu poruchy spánku ako na jej príznaky.
Príčina narkolepsie doteraz nie je známa. Zdroj: iStock/AntonioGuillem
Začiatkom tohto mesiaca schválil americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) prvý liek určený na liečbu základnej príčiny narkolepsie, ochorenia, ktoré postihuje milióny ľudí a ktoré sa prejavuje extrémnou ospalosťou počas dňa a bdelosťou v noci. Narkolepsia je porucha spánku, ktorá spôsobuje extrémnu dennú ospalosť a náhle zaspatie bez varovania pri bežných činnostiach. Ochorenie ovplyvňuje schopnosť mozgu kontrolovať, kedy zaspávate a kedy sa prebúdzate.
Narkolepsia 1. typu postihuje približne 12 ľudí zo 100-tisíc ľudí a 2. typu postihuje zhruba 20 až 25 ľudí zo 100-tisíc ľudí, čo ju robí oveľa bežnejšou, než si mnohí klinickí lekári uvedomujú. Konkrétne v prostrediach spánkových kliník sa odhaduje, že narkolepsia predstavuje približne päť percent pacientov, no údaje z reálneho sveta naznačujú, že stále zostáva vo významnej miere prehliadaná.
Liek s názvom oveporexton, ktorý sa predáva pod obchodným názvom Orzeyful, považujú za prvý z radu liekov na poruchy spánku, ktoré budú pravdepodobne schválené v najbližších rokoch.
Predstavuje nový spôsob liečby, známej ako agonista orexínu, teda typ liečiva, ktoré aktivuje orexínové receptory v mozgu, čím priamo stimuluje bdelosť a reguluje spánkový cyklus. Na rozdiel od tradičných stimulantov nelieči iba symptómy, ale priamo nahrádza chýbajúci chemický signál v mozgu. Orexín je špeciálny neuropeptid, ktorý zohráva veľmi dôležitú úlohu v regulácii bdelosti. Súčasne zvyšuje príjem potravy a výdaj energie, ale konečným efektom zvýšenia hladiny tohto neuropeptidu je pokles telesnej hmotnosti.
Lieky by mohli mať dokonca dosah aj na iné neuropsychiatrické poruchy. Vďaka tejto novej stratégii boja proti narkolepsii farmaceutické spoločnosti s nadšením využili príležitosť vstúpiť na trh. Jeho hodnota by mala podľa prognóz do začiatku 30. rokov 21. storočia prekročiť 6,4 miliardy amerických dolárov ročne.
Mozog nevie rozlišovať, kedy spí a kedy nie
Pre Chapmana, 19-ročného študenta Univerzity v Tennessee v Knoxville, je tento míľnik životnou zmenou. Chapman už dlho bojoval so svojím ochorením. Niekedy spal až 16 hodín denne, mal problémy so štúdiom a bol závislý od kávy. Dokonca obyčajný smiech občas vyvolal kolaps jeho tela, hoci zostal plne pri vedomí – ide o príznak známy ako kataplexia. Namiesto toho, aby si užíval všetko, čo univerzitný život ponúka, zriedka chodil von.
Aspoň dovtedy, kým sa začiatkom tohto roka prihlásil ako dobrovoľník do klinickej štúdie spoločnosti Takeda Pharmaceuticals America v Cambridgei v štáte Massachusetts, ktorej cieľom bolo otestovať novú triedu liekov na narkolepsiu. Predtým vyskúšal viac ako tucet liekov vrátane stimulantov, často však pociťoval závažné psychické vedľajšie účinky.
V súčasnosti je schopný zostať celý deň hore a v noci sa dobre vyspať. Tvrdí, že kvalita jeho života sa výrazne zlepšila. Jeho ťažkosti so zvládaním príznakov nie sú ojedinelé. Obidve formy tohto ochorenia – typ 1 a typ 2 – spôsobujú dennú ospalosť, nočnú bdelosť, spánkovú paralýzu a halucinácie. Prvý typ, ktorým trpí Chapman, sa vyznačuje aj kataplexiou.
Príčina narkolepsie dlho zostávala záhadou. Od konca 90. rokov však výskumníci zistili, že v mozgu ľudí s narkolepsiou 1. typu často chýba peptid nazývaný orexín. Orexín produkuje približne 70-tisíc neurónov v hypotalame mozgu. Zdá sa, že u ľudí s narkolepsiou 1. typu tieto bunky odumierajú a bez orexínu, ktorý produkujú, nie je mozog schopný regulovať cyklus spánku a bdenia. Narkolepsia 2. typu zrejme nesúvisí s nedostatkom orexínu a vedci stále skúmajú jej príčinu.
Zmizli problémy so zobúdzaním
Vedci spoločnosti Takeda prehľadali svoju rozsiahlu databázu chemických zlúčenín a našli jednu, ktorá napodobňovala orexín. V mozgu táto zlúčenina nahrádza orexín tým, že aktivuje receptory tohto peptidu, čím pomáha stabilizovať okruhy bdelosti a spánku u človeka. Výskumníci identifikovali túto zlúčeninu už v roku 2011, ale strávili roky jej vývojom do podoby perorálnej tabletky a jej testovaním.
Spoločnosť sa rozhodla otestovať liek na 273 ľuďoch s narkolepsiou, pričom v rámci testov im podávali perorálny liek dvakrát denne alebo placebo. V oboch štúdiách boli ľudia, ktorí dostávali liek, schopní zostať hore a v noci zaspať a spať nepretržite. Účastníci, ktorí užívali Orzeyful, tiež hlásili zlepšenie symptómov, akými sú kataplexia, spánková paralýza a halucinácie.
„Po užití lieku sa pacienti stávajú viac-menej normálnymi ľuďmi,“ hovorí Emmanuel Mignot, špecialista na spánkovú medicínu na Stanfordovej univerzite v Kalifornii. „Zrazu nemajú problém so zobudením.“ Emmanuel Mignot viedol štúdie spoločnosti Takeda v pokročilom štádiu a bol kľúčovou postavou pri objavení súvislosti medzi orexínom a touto poruchou.
Viac ako len spánok
Napriek nadšeniu, ktoré sprevádza schválenie lieku, výskumníci zdôrazňujú, že o narkolepsii a o úlohe orexínu v mozgu ešte veľa nevieme. Jerome Siegel, psychiater špecializujúci sa na spánok z Kalifornskej univerzity v Los Angeles, poukazuje na to, že úbytok orexínu sa neprejavuje u všetkých pacientov s narkolepsiou typu 1, čo ponecháva priestor iným terapeutickým prístupom. Začiatkom tohto roka vo svojej štúdii uviedol, že k narkolepsii typu 1 pravdepodobne prispieva aj úbytok neurónov v mozgovej oblasti nazývanej locus coeruleus.
Vzhľadom na stratu týchto ďalších neurónov by bolo podľa Siegela chybou zameriavať sa výlučne na orexín, pričom dodáva, že budúcnosť liečby predstavujú buď dva lieky, alebo kombinovaná terapia, ktorá napraví stratu oboch typov neurónov.
Výskumníci sa tiež zaujímajú o to, či by mohli mať agonisty orexínu širšie uplatnenie, podobne ako agonisty receptora GLP-1, napríklad semaglutid, ktorý je známejší ako Ozempic či Wegovy. Tieto lieky napodobňujú črevný hormón nazývaný glukagónu podobný peptid a pôvodne sa používali na liečbu cukrovky a obezity. V súčasnosti sa však skúma ich účinnosť pri kardiovaskulárnych ochoreniach, ochoreniach obličiek, pečene a spánkového apnoe, ako aj pri artritíde. Výskumy ukázali, že orexín pravdepodobne reguluje v tele mnoho ďalších dráh okrem tej, ktorá riadi spánok, vrátane dráh súvisiacich s chuťou do jedla, s úzkosťou a so závislosťou.
Ochorenie znepríjemňuje ľuďom bežný život. Zdroj: iStock/demaerre
Barry Lubarsky, farmaceutický manažér pôsobiaci ako viceprezident pre lekársku stratégiu v spoločnosti Alkermes, plne integrovanej biofarmaceutickej spoločnosti, uskutočnil prieskum medzi skupinami pacientov s narkolepsiou. Zistil, že po liečbe štandardnými liekmi, akými sú napríklad stimulanty, viacerí pacienti stále pociťovali príznaky únavy a kognitívneho poškodenia. Tieto príznaky sa zdanlivo zmiernili vďaka novším terapiám zameraným na orexín, čo viedlo spoločnosť k tomu, aby pokračovala v klinických štúdiách týchto liekov zacielených na poruchu pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) a únavu spojenú s roztrúsenou sklerózou a s Parkinsonovou chorobou.
„Často sa stáva, že lieky vyvinuté na jednu indikáciu majú nakoniec nejaký neočakávaný účinok, ktorý otvára úplne nové možnosti,“ hovorí Barry Lubarsky. „Na základe vedeckých poznatkov a spätnej väzby od pacientov sa tiež naozaj snažíme presadiť tieto lieky v iných oblastiach,“ dodáva.
Zdroje: Cleveland Clinic, National Library of Medicine, Nature (1, 2), Medical Affairs Strategic Summit East
(RR)
