Podľa novej slovenskej štúdie skok do diaľky z miesta pomerne úzko súvisí s rýchlosťou šprintu mladých hráčov. Počas dospievania sa však tento vzťah výrazne mení.
Akcelerácia a šprint patria medzi dôležité súčasti futbalu. Zdroj: iStock.com/matimix
Futbalista dostane prihrávku do voľného priestoru a obranca vyštartuje za ním. O výsledku nasledujúcich sekúnd môže rozhodnúť schopnosť oboch hráčov v čo najkratšom čase zrýchliť. Hoci futbal spájame najmä s technikou, taktikou a prácou s loptou, rýchlosť patrí k fyzickým schopnostiam, ktoré môžu v rozhodujúcich situáciách výrazne ovplyvniť výsledok súboja.
Význam šprintu dobre ilustrovala dnes už klasická analýza Olivera Faudeho a jeho kolegov. Výskumníci analyzovali 360 gólov strelených v nemeckej Bundeslige a zistili, že 298 z nich, teda v 83 percentách, predchádzala aspoň jedna výbušná pohybová aktivita strelca alebo asistujúceho hráča. Najčastejšou takouto činnosťou bol priamy šprint. U strelcov sa objavil pri 161 góloch, teda približne v 45 percentách analyzovaných gólov.
Ako však rýchlostné schopnosti spoľahlivo merať u stoviek mladých hráčov? Moderná športová diagnostika dokáže vytvoriť podrobný mechanický profil šprintéra, vyžaduje si však príslušné vybavenie a odborné vyhodnotenie. Výskumníci z Fakulty telesnej výchovy, športu a zdravia Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici preto skúmali, koľko informácií možno získať pomocou oveľa jednoduchšieho pohybu – skoku do diaľky z miesta.
Vzorka viac ako 800 mladých futbalistov
Marián Škorik, Roman Švantner, David Brűnn a Lukáš Karabin skúmali 826 elitných mladých futbalistov vo vekových kategóriách U14 až U19. Výsledky publikovali v roku 2026 v časopise Journal of Strength and Conditioning Research. Išlo o prierezovú štúdiu – zisťovali sa vzťahy medzi výkonnostnými charakteristikami v danom období, nie to, ako sa u konkrétnych hráčov menili v priebehu niekoľkých rokov.
Ako pre portál VEDA NA DOSAH uviedol prvý a korešpondujúci autor štúdie Marián Škorik, hráči absolvovali šprint dlhý 30 metrov, ktorý bol meraný systémom motorizovaného odporového tréningu 1080 Motion Sprint. Vedci vďaka nemu nesledovali iba výsledný čas, ale získali aj viacero biomechanických parametrov vrátane maximálnej rýchlosti (Vmax), teoretickej maximálnej rýchlosti (V₀), teoretickej maximálnej horizontálnej sily (F₀), maximálneho výkonu a maximálneho pomeru horizontálnej sily (RFmax). Rýchlosť a silu navyše analyzovali po trojmetrových úsekoch šprintu.
VEDOMOSTNÉ OKIENKO
Niektoré veličiny použité v štúdii znejú abstraktne, no opisujú veľmi konkrétne mechanické charakteristiky šprintu. Krátko si ich opíšeme pre lepšie zorientovanie sa v problematike.
F₀ (teoretická maximálna horizontálna sila): odhad schopnosti športovca produkovať horizontálnu silu pri veľmi nízkej rýchlosti. Je preto úzko spätá s mechanickými požiadavkami začiatku akcelerácie.
V₀ (teoretická maximálna rýchlosť): rýchlostný priesečník modelovaného vzťahu medzi silou a rýchlosťou. Nejde o najvyššiu hodnotu, ktorú radar zaznamenal počas testu, ale o parameter odvodený z mechanického modelu.
RFmax (maximálny pomer sily): vyjadruje schopnosť športovca orientovať výslednú reakčnú silu podložky horizontálnym smerom. Pri akcelerácii totiž nestačí iba vytvoriť veľkú silu. Rozhoduje aj to, kam je táto sila nasmerovaná – a práve táto myšlienka patrí medzi dôležité poznatky modernej biomechaniky šprintu: športovec nemusí byť rýchly iba preto, lebo je silný. Rozhodujúca je schopnosť vyprodukovať potrebnú silu v správnom čase, pri správnej rýchlosti a v správnom smere.
Druhým testom bol skok do diaľky z miesta bez protipohybu. Na prvý pohľad ide o veľmi odlišnú disciplínu. V skutočnosti však majú oba pohyby dôležitú spoločnú vlastnosť: športovec musí účinne vytvoriť a nasmerovať silu tak, aby svoje telo zrýchlil predovšetkým horizontálnym smerom.
Skok do diaľky z miesta preto môže byť zaujímavým nepriamym ukazovateľom neuromuskulárnych schopností dolných končatín. Nie je to nový test – používa sa v športovej diagnostike i testovaní telesnej zdatnosti detí a adolescentov. Prehľad americkej National Academies napríklad uvádza, že standing long jump vykazuje u mladých ľudí prijateľnú reliabilitu a súvisí aj s ďalšími ukazovateľmi svalovej sily a výbušného výkonu.
Skok do diaľky z miesta patrí medzi najjednoduchšie terénne testy výbušnosti dolných končatín. Nová slovenská štúdia ukazuje, že najmä u mladších futbalistov môže jeho výsledok pomerne dobre súvisieť s niektorými parametrami šprintu. Zdroj: iStock.com/Wittayayut
Dlhší skok, rýchlejší šprint
Výsledky slovenskej štúdie ukázali výrazný vzťah medzi výkonom v skoku a viacerými parametrami šprintu. Korelácia medzi dĺžkou skoku a maximálnou rýchlosťou (Vmax) dosiahla r = 0,68, pri teoretickej maximálnej rýchlosti (V₀) r = 0,63 a pri RFmax dosiahla r = 0,58. Vo všetkých troch prípadoch bola štatistická významnosť p < 0,001.
Korelačný koeficient r môže nadobúdať hodnoty od –1 do +1. Čím viac sa jeho absolútna hodnota približuje k jednotke, tým tesnejší je štatistický vzťah medzi sledovanými veličinami. Hodnota 0,68 teda predstavuje pomerne výraznú pozitívnu asociáciu – hráči, ktorí dosahovali lepší výsledok v skoku, mali vo všeobecnosti aj vyššiu maximálnu rýchlosť. Neznamená to však, že dlhší skok sám osebe spôsobuje rýchlejší šprint.
Ešte zaujímavejšie výsledky prinieslo rozdelenie šprintu na jednotlivé úseky. Ako vysvetľuje Marián Škorik, najsilnejší vzťah medzi skokom a priemernou rýchlosťou výskumníci očakávali hneď pri štarte. Ten sa objavil až v neskoršej fáze akcelerácie medzi 9. a 12. metrom, kde korelácia dosiahla r = 0,75. Pri priemernej sile v tomto úseku predstavovala r = 0,66. Najvýraznejšie vzťahy pozorovali autori predovšetkým v najmladších kategóriách U14 a U15.
Tento výsledok zapadá do širšieho biomechanického obrazu šprintu. Štúdia Martina Buchheita, Pierra Samozina, Jeana-Benoita Morina a kolegov vykonaná na 86 vysoko trénovaných mladých futbalistoch ukázala, že akcelerácia a maximálna šprintérska rýchlosť síce spolu úzko súvisia, ale ich mechanické determinanty nie sú totožné.
Po štarte športovec najskôr akceleruje, postupne sa vzpriamuje a približuje sa k svojej maximálnej rýchlosti. Pri akcelerácii zohráva významnú úlohu schopnosť produkovať horizontálnu silu, zatiaľ čo maximálna rýchlosť je veľmi silno spojená s teoretickou maximálnou rýchlosťou (V₀) a maximálnym mechanickým výkonom.
Počas prvých metrov šprintu musí futbalista urýchliť celé telo z nízkej alebo nulovej rýchlosti. Schopnosť vytvárať a vhodne orientovať silu proti podložke preto zohráva pri akcelerácii významnú úlohu. S rastúcou rýchlosťou sa však mechanické požiadavky šprintu menia. Zdroj: iStock.com/LightFieldStudios
Prečo je horizontálna sila taká dôležitá?
Pri obyčajnom státí pôsobíme na zem prevažne vertikálne. Šprintér však potrebuje časť sily nasmerovať dozadu proti podložke, aby reakčná sila podložky urýchlila jeho telo dopredu. Najmä počas prvých krokov šprintu je preto schopnosť účinne produkovať horizontálne orientovanú silu zásadná.
V športovej vede sa na opis týchto vlastností používa okrem iného horizontálny profil sila – rýchlosť (horizontal force-velocity profile, H-FVP). Z priebehu šprintu možno odhadnúť parametre ako F₀, V₀ či maximálny výkon Pmax a zistiť, či športovec dokáže efektívnejšie produkovať veľkú silu pri nízkej rýchlosti alebo udržiavať produkciu sily pri vyšších rýchlostiach.
Systematický prehľad českých a cyperských výskumníkov publikovaný v roku 2025, ktorý zahrnul 14 štúdií a 1 320 futbalistov, potvrdil rastúce využívanie H-FVP v tomto športe.
Autori uvádzajú, že H-FVP sa skúmal vo vzťahu k šprintu (najčastejšie sa používali lineárne šprinty na 30 – 40 metrov, často s meraním medzičasov), k zmene smeru, biologickej maturácii, únave, hráčskej pozícii či k zraneniam.
Výskumný tím pod vedením Adama Lipčáka zároveň upozornil na metodické rozdiely medzi jednotlivými spôsobmi merania a výpočtu a na potrebu štandardizácie testovacích protokolov. H-FVP preto nemožno chápať ako jednoduché číslo rýchlosti, ale ako súbor mechanických parametrov odvodených z priebehu šprintu, pričom výsledok závisí aj od spôsobu zberu a spracovania údajov.
Skok do diaľky z miesta takýto komplexný mechanický profil nenahrádza. Jeho výhodou je však jednoduchosť a nízka technická náročnosť. Ide o terénny test, pri ktorom možno výkon vyjadriť jednoducho vzdialenosťou doskoku a ktorý sa používa ako ukazovateľ výbušnej schopnosti dolných končatín.
Škorik a kolegovia ho práve preto označujú za potenciálne nákladovo efektívnu alternatívu tam, kde nie sú dostupné pokročilé systémy na analýzu šprintu.
U štrnásťročných je vzťah výpovednejší než u devätnásťročných
Azda najzaujímavejší výsledok štúdie sa ukázal až po rozdelení futbalistov podľa veku. U hráčov kategórie U14 vysvetľoval výsledok skoku 39,1 percenta variability maximálnej rýchlosti (Vmax). V kategórii U19 to bolo už iba 9,8 percenta. Inými slovami, u mladších hráčov bol výkon v jednoduchom skokovom teste podstatne informatívnejší pre odhad šprintérskych schopností než u starších futbalistov.
Prečo je to tak? Podľa Mariána Škorika je jedným z vysvetlení to, že s pribúdajúcim vekom a tréningovou skúsenosťou sa šprint stáva čoraz špecifickejšou pohybovou zručnosťou. Dvaja starší hráči môžu mať podobnú schopnosť vytvoriť veľký impulz pri skoku, no rozdielne držanie tela, frekvenciu a dĺžku krokov, prácu končatín, schopnosť aplikovať silu pri veľmi krátkom kontakte chodidla s podložkou či koordináciu pri vysokej rýchlosti.
Výsledok preto upozorňuje na hranice jednoduchého testovania. Dobrý skokan nemusí byť automaticky dobrým šprintérom. Skok a šprint majú niektoré neuromuskulárne predpoklady rovnaké, ale nejde o identické pohyby. S rastúcou športovou špecializáciou môže byť čoraz dôležitejšie, ako športovec dokáže svoje silové schopnosti využiť pri šprintérskej technike.
Dvaja štrnásťroční nemusia byť biologicky rovnako starí
Pri hodnotení mladých športovcov navyše vstupuje do hry faktor, ktorý pri dospelých často nemusíme riešiť v takej miere – biologická maturácia (dozrievanie).
Chronologický vek hovorí iba o tom, koľko času uplynulo od narodenia. Biologická maturácia však medzi rovesníkmi neprebieha rovnakým tempom. Počas puberty sa mení telesná výška, hmotnosť, množstvo svalovej hmoty, dĺžka končatín, hormonálne prostredie aj nervovosvalové vlastnosti. Dvaja rovnako starí hráči preto môžu byť v značne odlišnej fáze telesného vývoja.
Výskumy mladých elitných futbalistov ukázali vekové rozdiely v akcelerácii, maximálnej rýchlosti aj opakovaných šprintoch a skúmali pritom aj úlohu antropometrie a biologickej maturácie.
Robert M. Malina z Katedry kineziológie a zdravotnej výchovy Texaskej univerzity vo svojich štúdiách publikovaných v Biology of Sport a PLOS One tento problém ďalej zdôrazňuje: výkonnosť v šprinte a skokových testoch sa u mládeže môže meniť v závislosti od toho, či sa športovec nachádza pred maximálnou rýchlosťou telesného rastu, takzvaného peak height velocity (PHV), aktuálne v tomto procese alebo po tomto období.
Počas dospievania sa okrem výšky menia aj telesné rozmery a zloženie tela a spolu s rastom a maturáciou sa vyvíjajú silové, skokové a šprintérske schopnosti. Longitudinálna štúdia 83 mladých futbalistov sledovaných od 11 do 13 rokov ukázala, že vývoj schopnosti opakovaných šprintov je ovplyvnený viacerými faktormi, najmä biologickou maturáciou, telesnou veľkosťou, beztukovou hmotou, aeróbnou vytrvalosťou, výbušnou silou dolných končatín a celkovým tréningovým objemom.
Aj nová štúdia z roku 2026 ukazuje, aký výrazný môže byť tento efekt. V súbore 44 futbalistov U13 až U16 dosahovala skupina po PHV lepšie výsledky než skupiny pred PHV a okolo PHV v skoku, sile dolných končatín, 10- a 30-metrovom šprinte aj vo VO₂max.
Najväčšie rozdiely sa objavili pri výkone dolných končatín a 30-metrovom šprinte. Keďže však išlo o relatívne malú vzorku a maturácia bola odhadovaná, výsledok treba vnímať ako ďalší dôkaz významu biologického dozrievania, nie ako univerzálnu normu pre každého hráča.
Pre trénera to má praktický dôsledok. Ak štrnásťročný hráč šprintuje rýchlejšie a skáče ďalej než jeho rovesník, nemusí to automaticky znamenať, že má väčší dlhodobý športový potenciál. Časť rozdielu môže byť jednoducho dôsledkom toho, že biologicky dozrieva skôr.
Rovnaký dátum narodenia neznamená rovnaký biologický vek. V období puberty môžu byť medzi rovesníkmi výrazné rozdiely v telesnom vývoji, ktoré sa premietajú do sily, skokových schopností a rýchlosti. Pri hodnotení talentu mladých športovcov je preto potrebné zohľadňovať biologickú maturáciu. Zdroj: iStock.com/Alida Garcia
Lacný test namiesto drahej techniky? Áno, ale iba do určitej miery
Výsledky slovenskej štúdie nemožno interpretovať tak, že meraciu techniku možno zahodiť a všetkých futbalistov stačí nechať skákať z miesta. Autori ukázali štatistický vzťah, nie úplnú zameniteľnosť oboch testov.
Marián Škorik vidí najväčší praktický význam výsledkov v možnosti rýchleho a lacného otestovania športovcov v mladších kategóriách. „Skok môže byť mimoriadne praktický tam, kde treba rýchlo otestovať veľké množstvo mladých športovcov, sledovať ich vývoj počas sezóny alebo odhaliť hráčov, pri ktorých má význam vykonať podrobnejšiu diagnostiku. Detailná analýza šprintu však poskytuje informácie, ktoré samotná vzdialenosť doskočená z miesta nedokáže zachytiť.“
Dôležitým obmedzením je dizajn štúdie. Keďže išlo o prierezové pozorovanie, z výsledkov nemožno vyvodiť, že tréning skoku do diaľky automaticky spôsobí zlepšenie maximálnej šprintérskej rýchlosti. Korelácia ukazuje, že určité vlastnosti oboch výkonov spolu súvisia, nie že zlepšenie jednej nevyhnutne vyvolá zlepšenie druhej.
Výsledky navyše pochádzajú z elitných mladých futbalistov mužského pohlavia vo veku U14 až U19. Opatrnosť je preto potrebná pri prenášaní rovnakých čísel na dievčatá, dospelých profesionálov, rekreačných športovcov alebo športovcov z iných disciplín.
Pozrite si
Jednoduchý pohyb môže odhaliť zložitú fyziológiu
Na štúdii je napokon zaujímavé práve spojenie jednoduchého a komplexného. Skok, ktorý možno zmerať obyčajným metrom, v sebe nesie informáciu o nervovosvalovej koordinácii, schopnosti rýchlo vyvinúť silu a o tom, ako efektívne športovec premieňa svalovú prácu na pohyb celého tela.
Šprint je však ešte zložitejší. Výsledná rýchlosť vzniká zo súhry svalovej sily, výkonu, koordinácie, techniky, antropometrie, biologickej maturácie a schopnosti aplikovať silu v extrémne krátkom čase kontaktu s podložkou. Vzťah medzi jednoduchým skokom a šprintom môže byť teda výrazný u mladého hráča, ale oveľa slabší u staršieho a technicky vyspelejšieho futbalistu.
A práve v tom spočíva praktická hodnota výsledkov Mariána Škorika a jeho kolegov z FTVŠaZ UMB. Nehovoria, že jeden skok dokáže predpovedať futbalovú budúcnosť dieťaťa. Ukazujú však, že veľmi jednoduchý pohybový test môže zachytiť významnú časť fyzických schopností, ktoré mladý futbalista využíva pri akcelerácii a šprinte, a že význam tejto informácie sa počas dospievania mení.
Zdroje: Journal of Strength and Conditioning Research, 1080 Motion, Journal of Sports Sciences (1, 2), BMC Sports Science, Medicine & Rehabilitation, Biology of Sport, PLOS One, Journal of Sports Science & Medicine, Frontiers in Sports and Active Living
(KAM)
