Skupina indických herpetológov objavila počas minuloročnej expedície obojživelníka s výrastkom, pravdepodobne to bude huba.
Žaba Hylarana intermedia s hubou vyrastajúcou na ľavom boku, nájdená 19. júna 2023 v Mala, Karkala, Karnataka v Indii. Zdroj: Reptiles and Amphibians, autor: Lohit Y. T.
O objave malej žabky s latinským názvom Hylarana intermedia (Rao, 1937), ktorej na boku tela vyrastá huba, informuje denník The New York Times. V lete minulého roka ju našiel Lohit Y. T., špecialista na rieky a mokrade z WWF India, počas expedície v indickom Západnom Gháte. Spolu s ďalšími účastníkmi chceli v divočine pozorovať obojživelníky a plazy.
Žaba s výrastkom
Ich herpetologická výprava však priniesla iný objav – malú žabku Hylarana intermedia, z ktorej tela vyrastá miniatúrna huba.
V rybníku pri ceste boli desiatky žltých žiab. Jedna práve sedela na konáriku, keď na nej skupina spozorovala zvláštny výrastok. Po bližšom preskúmaní zistili, že je to huba rastúca na živej žabe. Správu o svojom objave uverejnil Lohit a ďalší členovia expedície v januárovom čísle časopisu Reptiles and Amphibians.
Odborník na rieky a mokrade z WWF India Lohit Y. T. Zdroj: WWF India
O svoj objav sa podelili aj online, na základe čoho sa im začali ozývať mykológovia a občianski vedci s tým, že by mohlo ísť o hubu z čeľade Mycenaceae, ktorá zvyčajne žije na rozkladajúcich sa rastlinných materiáloch, ako je napríklad hnijúce drevo.
Záhada pre vedcov
Záhada, ako sa táto huba ocitla na živej žabe, vedcov fascinuje. Už v minulosti sa objavili správy o hubách rastúcich na nečakaných miestach, nikdy však na živom organizme. Na povrchu tela žaby sa musela usadiť spóra huby, ktorá vytvorila mycélium, podhubie, zhluk vzájomne prepletených vláken, z ktorých vyrástla plodnica huby.
Podľa Matthewa Smitha, biológa z Floridskej univerzity, ktorý sa špecializuje na huby, sa „mycéliá nachádzajú buď na povrchu kože obojživelníka, alebo hlbšie v jeho tele“.
Žaba Hylarana intermedia a detail jej tela s hubou. Zdroj: Reptiles and Amphibians
Hubám sa darí v celom spektre ekosystémov. Okrem toho, že rozkladajú odumretú vegetáciu v lesoch, niektoré pokojne žijú na živých organizmoch alebo v nich. Naša vlastná pokožka je domovom húb, ako sú kvasinky.
Parazitické huby
Niekedy sú však huby žijúce na živých organizmoch patogénmi. Parazitická huba žezlovka z čeľade Ophiocordycipitaceae infikuje svojho hostiteľa, v tomto prípade mravca, a zmení chemické zloženie jeho mozgu. V dôsledku pôsobenia parazita sa ten mení na zombie mravca.
Ďalším príkladom je Batrachochytrium dendrobatidis, ktorá spôsobuje smrteľné ochorenie žiab. Tento patogén napadne kožu obojživelníka, mení jej hrúbku, v dôsledku čoho si žaby nedokážu udržať životné procesy a uhynú.
Je to vôbec huba?
V prípade výrastku na tele žaby pravdepodobne nejde o patogén. Vedci by však potrebovali ďalšie dáta a pozorovania, na základe ktorých by dokázali urobiť presnejší záver. Členovia expedície žabu ponechali v jej prostredí, keďže plánovali len pozorovanie.
Druh huby tak zostáva záhadou. Podľa Sydney Glassmanovej, odborníčky na ekológiu húb z Kalifornskej univerzity v Riverside, to dokonca nemusí byť huba. Na identifikáciu sú podľa nej potrebné ďalšie dôkazy než len fotografický záznam.
Huba rodu Mycena
Mykológ Christoffer Bugge Harder z Kodanskej univerzity, ktorý sa na práci nepodieľal, si súdiac podľa fotografie myslí, že by mohlo ísť o druh Mycena. Zodpovedalo by to charakteristike húb z čeľade Mycenaceae.
Mycena je veľký rod malých saprotrofných húb, ktoré dorastajú do veľkosti niekoľkých centimetrov. Vyznačujú sa bielou spórovou potlačou, malým kužeľovitým alebo zvončekovým uzáverom a tenkou krehkou stonkou. Väčšina z nich je sivá alebo hnedá, iba niekoľko druhov má jasnejšie farby.
Doktor Harder a jeho kolegovia nedávno zistili, že huby Mycena rastú nielen na rozkladajúcom sa dreve, ale aj na živých koreňoch stromov. Znamenalo by to, že tento rod, ktorý obsahuje stovky druhov, dokáže urobiť ekologický obrat o 180 stupňov a zmeniť sa z huby rozkladajúcej organický materiál na parazitickú alebo symbiotickú hubu.
V monzúnovom období, keď Lohit a ďalší členovia expedície objavili žabu, sa na lesnej pôde nachádza veľa húb, uviedla Sonali Gargová, herpetologička z Múzea komparatívnej zoológie na Harvarde, ktorá nebola členkou expedície. Skúmala žaby v Západnom Gháte a iných častiach Indie, no s ničím podobným sa nestretla. Poznamenala však, že teplé a vlhké prostredie v tomto regióne je pre huby ideálne. V kombinácii s vlhkou pokožkou žiab by to mohla byť dokonalá živná pôda.
Hoci sa odborníci zhodujú, že na vyvodenie relevantných záverov je potrebných viac informácií, uviedli, že vďaka tomuto objavu budú ľudia pozornejší a viac si budú všímať prírodu aj huby.
Zdroj: The New York Times, India Biodiversity Portal, American Museum of Natural History
(zh)
