Sledovanie a bližšie hodnotenie historického vývoja krajiny je jedným zo základných postupov pri riešení súčasných krajinnoekologických problémov. Tvrdia to Jana Striešková a Zlatica Muchová vo svojej práci Zhodnotenie zmien vývoja krajinnej štruktúry (modelové územie Dobrá a Opatová) (Evaluation of development changes of landscape structure (key study Dobrá and Opatová )).
Cieľom ich práce je tvorba databázy druhotnej krajinnej štruktúry k. ú. Opatová a k. ú. Dobrá v štyroch časových horizontoch v rozmedzí rokov 1806 – 2017 a následná prezentácia vývojových trendov s využitím nástrojov geografických informačných systémov. Záujmové územia (k. ú. Dobrá a k. ú. Opatová) sa nachádzajú v Trenčianskom kraji v centrálnej časti okresu Trenčín. Výmera k. ú. Dobrá je 532 ha a Opatová 1 422 ha. V území dominuje lesná (55,4 %) a poľnohospodárska pôda (30 %). Územím preteká rieka Váh, vodné plochy zaberajú 4,4 %. „Analyzovali a hodnotili sme vývoj zmien, ktoré nastali vo využívaní krajiny. Zvolenú problematiku sme riešili na základe mapových podkladov, ako boli mapy 2. vojenského mapovania (obdobie mapovania 1806 – 1869), historické letecké snímky (mapovanie z roku 1949), mapy účelového mapovania polohopisu v rámci projektu pozemkových úprav (PÚ) (mapovanie z roku 2009) a aktuálne katastrálne mapy (stav k roku 2017).“
Mapové podklady boli podľa tvorcov projektu buď zvektorizované alebo prebraté z geodetických podkladov projektu PÚ a následne spracované a jednotne upravené podľa klasifikácie máp využívania pozemkov. Krajinná štruktúra je rozdelená do ôsmych druhov pozemkov a následne ešte aj do detailnejšieho rozčlenenia na základe prvkov využitia pozemku. Mapové vstupy boli spracované pomocou programu ArcMap 10.0. Tendencie vývoja a priestorové analýzy pre každý časový horizont boli spracované v programe Microsoft Excel. „Druhy pozemkov (DP) a ich percentuálne zastúpenie v ČH1 (obdobie 2. vojenského mapovania) je nasledovné: orná pôda – 21,3 %, ovocný sad – 0,3 %, trvalý trávny porast – 8,8 %, lesný pozemok – 56,2 %, vodná plocha – 10,0 %, zastavaná plocha a nádvoria – 2,1 % a ostatná plocha – 1,4 %. DP a ich percentuálne zastúpenie v ČH2 (mapovanie z roku 1949): orná pôda – 22,4 %, trvalý trávny porast – 11,0 %, lesný pozemok – 53,2 %, vodná plocha – 3,4 %, zastavaná plocha a nádvoria – 3,0 % a ostatná plocha – 6,9 %. DP a percentuálne zastúpenie v ČH3 (mapovanie z roku 2009): orná pôda – 16,6 %, záhrada – 0,1 %, ovocný sad – 0,2 %, trvalý trávny porast – 7,6 %, lesný pozemok – 59,0 %, vodná plocha – 4,4 %, zastavaná plocha a nádvoria – 7,2 % a ostatná plocha – 4,9 %. DP a ich percentuálne zastúpenie v ČH4 (stav z roku 2017): orná pôda – 16,5 %,záhrada – 0,03 %, ovocný sad – 0,2 %, trvalý trávny porast – 6,7 %, lesný pozemok – 59,6 %, vodná plocha – 4,4 %, zastavaná plocha a nádvoria – 7,5 % a ostatná plocha – 5,1 %.“
Na základe výsledkov analyzovania zmien tvorcovia projektu konštatujú, že až 59,8 % plochy je v súčasnosti využívané tak isto ako pred 200 rokmi. „Najväčšiu časť nezmenenej krajiny zaberá lesný porast, ktorý v každom časovom horizonte zaberal viac ako polovicu územia a má stúpajúcu tendenciu. Počas sledovaných rokov sa niektoré plochy významne viackrát zmenili. Výrazné zmeny druhov pozemkov v súvislosti s vodnými plochami nastali najmä v dôsledku regulácie rieky Váh, ktorá prebiehala počas 20. storočia a vybudovaním malej nádrže na Opatovskom potoku v roku 1958. Regulácia rieky mala zamedziť vzniku povodní, ktoré postihovali záujmové územie. Veľká časť ornej pôdy sa kvôli nárastu obyvateľstva postupne menila na zastavené územie a tento trend predpokladáme aj do budúcna. Takmer 200 ha ornej pôdy sa počas riešeného obdobia nezmenilo ani vplyvom urbanizácie a zostalo na pôvodnom mieste“
Autori projektu tvrdia že štúdium vývoja krajiny od minulosti po súčasnosť má veľký význam. „Prezentované výsledky je možné využiť pri krajinnoekologických analýzach a syntézach ústiacich do návrhov pre udržateľné využívanie územia. Identifikácia zmien, ich príčin a dopadov na krajinu prispieva k poznaniu a určeniu potenciálu a taktiež k únosnosti krajiny (Boltižiar a kol., 2013).“
Príspevok je súčasťou Študentskej vedeckej konferencie Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva (FZKI) Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Vedecká konferencia študentov s medzinárodnou účasťou sa koná tradične, každoročne. V roku 2017 sa na nej zúčastnili študenti a doktorandi študijných programov FZKI všetkých troch študijných stupňov. Prihlásení účastníci boli rozdelení do troch sekcií: Záhradníctvo, Krajinárstvo a Krajinná a záhradná architektúra, ktoré zodpovedajú študijným odborom rozvíjaným na FZKI. Vedecká činnosť študentov patrí medzi dôležité aktivity fakulty. Pod vedením učiteľa je vytvorený priestor na aktívnu a samostatnú výskumnú prácu študenta, na osvojovanie si návykov a schopností pre experimentálnu činnosť. Táto činnosť prispieva k prehĺbeniu odbornej profilácie študentov vo všetkých stupňoch vzdelávania a predstavuje významnú a dnes prirodzenú súčasť vzdelávacieho procesu na vysokých školách.
Zdroj informácií:
http://www.fzki.uniag.sk/sk/aktualne-informacie-reader/items/svk-fzki-2018/
Informácie prebrané zo zborníka Študentskej vedeckej konferencie FZKI 2017; (september 2018)
autori príspevku: Jana Striešková (SR) – Zlatica Muchová (SR)
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /MichaelGaida/
Uverejnila: VČ