Strukoviny sú významný zdroj proteínov vo výžive človeka a pre zvieratá. Prostredníctvom hrčkotvorných baktérií (Rhizóbií) viažu vzdušný dusík a tým obohacujú o dusík pôdu a zabezpečia ho aj pre následné plodiny. Strukoviny majú aj tzv. fytosanitárne účinky, sú veľmi dobré prerušovače pri pestovaní rôznych plodín (najmä pri pestovaní obilnín). Pestovanie strukovín je jedna z foriem ako odburiňovať pozemky.
Odborníci na výživu označujú strukoviny za lacnú a výživnú náhradu mäsa. Strukoviny obsahujú 22 až 44 % životne dôležitých bielkovín, na porovnanie rovnaké množstvo mäsa má 16,5 až 21 % bielkovín. Za kráľovnú zo strukovín sa považuje sója. Podľa názoru špecialistov ide o biologicky najhodnotnejšiu strukovinu, zvyčajne sa nazýva aj rastlinné mäso. Strukoviny môžu výrazne prispieť k potravinovej bezpečnosti a zdraviu ľudí, najmä v boji proti hladu, podvýžive a environmentálnym výzvam. Rastlinné zvyšky strukovín sa používajú ako krmivo na zvýšenie koncentrácie dusíka v krmive zvierat, čo zlepšuje ich rast a zdravie. Pestovanie strukovín zlepšuje aj stav mikroflóry a mikroorganizmov.
Celosvetovo zahŕňa takmer 20.000 kultúrnych a divorastúcich druhov. Patria sem ročné, dvojročné a viacročné rastliny, vrátane dreviny, ako sú stromy a liany. Vo výžive ľudí sa využívajú najmä hrach, fazuľa a sója, potravinárske využitie majú i hrachor, cícer a bôb.
Chemické zloženie strukovín je vhodné pre racionálnu výživu človeka pre:
- vysoký obsah bielkovín,
- vlákniny,
- priaznivú skladba škrobu.
K veľmi cenným zložkám strukovín patrí:
Vysoký obsah vitamínov skupiny B (najmä thiamínu, riboflavínu, niscínu, pirodoxínu a kyseliny listovej). Základná a spoločná vlastnosť vitamínov skupiny B spočíva v tom, že sa zúčastňujú na uvoľňovaní energie v organizme a ich spotreba výrazne stúpa pri zvýšenej psychickej alebo fyzickej záťaži.
- B1 – Tiamín – pri nedostatku vitamínu B sa typicky vyskytuje strata chuti do jedla; význam tiamínu spočíva najmä v jeho stimulujúcom účinku na nervovú sústavu, bráni tvorbe toxických látok v tele, hlavne tých, ktoré môžu poškodzovať srdce a nervovú sústavu. Vitamín B1 sa vyskytuje najmä v strukovinách, kukurice, zemiakoch, slivkách a hrozne.
- B2 – Riboflavín, má taktiež za úlohu uvoľňovanie energie z potravy. Keďže človek nemôže uskladniť väčšie množstvo riboflavínu musíme si ho zabezpečovať pravidelnú dennú dávku. Riboflavín je dôležitý pre pokožku, oči, funkciu srdca a ďalších orgánov a jeho nedostatok sa prejavuje popraskaním pier, zápalmi ústnych kútikov a ťažkosťami pri prehĺtaní. Vitamín B2 obsahujú čerešne, marhule, čierne ríbezle, kiwi, broskyne, brokolica, špenát, žerucha a vlašské orechy.
- B3 – jeho nedostatok sa prejavuje poruchami spánku, zníženou koncentráciou, pocitmi strachu, nervozitou až depresiou, podporuje funkciu zažívacieho ústrojenstva, kože a nervov a prispieva k útlmu tvorby cholesterolu. Vitamín B3 sa vyskytuje v hrozne, grepoch, broskyniach, jahodách, mrkve, karfiole, petržlenovej vňati, zemiakoch, červenej paprike.
- B5 – Kyselina pantoténová: dôležitý pre metabolické spracovanie prijatých živín a je nenahraditeľný pre syntézu hormónov a cholesterolu. Dôležitú úlohu zohráva pri metabolizme tukov, sacharidov, rôznych aminokyselín a pri syntéze mastných kyselín, cholesterolu a látok odvodených od steroidov. Kyselina pantoténová sa nachádza v melónoch, citrónoch, malinách, brokolici, karfiole a zeleri.
- B6 – Pyridoxín: pomáha uvoľňovať energiu z bielkovín a je dôležitý pre imunitné funkcie organizmu a tvorbu červených krviniek. Vitamín B6 sa vyskytuje v banánoch, sóji, orechoch a listovej zelenine.
- B9 – Kyselina listová: dôležitá pre tvorbu DNA a syntézu RNA (tzv. nukleových kyselín), ktoré sú dôležité pre rast a delenie všetkých buniek v organizme; ďalej je nevyhnutná pre tvorbu červených krviniek, liečbu chudokrvnosti. Vitamín B9 sa vyskytuje v hrášku, šošovici, pomarančoch, ananáse, mandarínkach, jahodách, repe, brokolici, ružičkovom keli, špenáte, fazuli a hrachu.
- B12: podlieha deštrukcii pri výrobe potravín a príprave jedál; nevyhnutný pre tvorbu červených krviniek a fungovanie centrálneho nervového systému. Vitamín B12 sa nachádza v kyslej kapuste, sójových bôboch a morských riasach.
Esenciálné mastné kyselíny: polynenasýtené Omega-6 a Omega-3 mastné kyseliny (PUFA), ktoré si ľudské telo nevytvára a je nútené ich získavať z potravy. Slúžia na produkciu chemických prenášačov (látok podobných hormónom), ktoré sú potrebné pre normálny rast buniek, metabolizmus tukov a cholesterolu, ohybnosť ciev, zrážanlivosť krvi a činnosť mozgu i očí.
Minerálne látky (K, P, Ca, Mg, Zn, Mn, Cu, Co, J, F, V).
Vo výžive zvierat predstavujú semená strukovín dôležitý zdroj bielkovín pre kŕmne zmesi, ku kŕmnym účelom sa využíva i celá nadzemná hmota v zelenom stave. Osobitné postavenie medzi strukovinami má sója fazuľová, ktorá obsahuje vysokohodnotný lecitín (prírodná látka, ktorá je známa pre svoje pozitívne účinky pri znižovaní cholesterolu v krvi a ochrane voči kardiovaskulárnym ochoreniam).
Strukoviny majú vysokú predplodinovú hodnotu. Zaraďovanie strukovín do osevných postupov vytvára priaznivé podmienky pre vysokú produktivitu celého osevného postupu a stabilitu úrod. Agronomický význam strukovín spočíva v schopnosti pútať dusík zo vzduchu prostredníctvom hrčkotvorných baktérií, vo využívaní živín, najmä fosforu z menej prístupných foriem, v zlepšovaní fyzikálneho stavu a štruktúry pôdy (mohutný koreňový systém najmä pri lupine, bôbe, vike a hrachu). Strukoviny možno pestovať ako hlavné a strniskové plodiny i medziplodiny, prípadne na zelené hnojenie.
Strukoviny sa využívajú aj priemyselne (výroba škrobu, tukový priemysel). Veľa ľudí využíva strukoviny ako okrasné rastliny v záhradkách (lupiny, hrachor).
Na Slovensku pestované strukoviny patria do čeľade bôbovitých (Fabaceae). Do čeľade bôbovitých (často označované ako „leguminózy“) patria tiež ďatelinoviny a rada vytrvalých rastlín.
Zo 41 rodov čeľade bôbovitých, ktoré sa u nás vyskytujú, sú najviac využívané druhy: Pisum sativumL. (hrach siaty), Vicia sativa L. (vika siata), Lens culinarisL. (šošovica jedlá), Phaseolus vulgaris L. (fazuľa záhradná), Glycine max L. (sója fazuľová), Lupinus albusL. (lupina biela), Cicer arietinum L. (cícer baraní), Lathyrus sativus L. (hrachor siaty).
Genetické zdroje rastlín zahrňujú aj genetické zdroje strukovín
V rámci Národného programu genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo sa v Génovej banke SR v aktívnej kolekcii uchovávajú kultúrne druhy strukovín ako:
- hrach siaty pravý (Pisum sativum subsp.sativum L) v počte 577 vzoriek,
- hrach siaty roľný (Pisum sativum subsp. arvense ) – 85 vzoriek,
- vika siata (Vicia sativa L ) – 62 vzoriek,
- bôb (Vicia faba) – 59 vzoriek,
- fazuľa (Phaseolus L ) – 1 309 vzoriek,
- sója fazuľová (Glycine max.) – 540 vzoriek,
- lupina (Lupinus L .) – 49 vzoriek,
- šošovica jedlá (Lens esculenta Moench.) – 285 vzoriek,
- cícer baraní (Cicer arietinum L.) – 324 vzoriek,
- hrachor siaty (Lathyrus sativus L.) – 63 vzoriek,
- vika huňatá (Vicia villosa L.) – 1 vzorka.
Dlhodobo pre budúce generácie sa v základnej kolekcii Génovej banky SR (NNPC-VZRV Piešťany) uchováva 959 vzoriek prevažne domáceho pôvodu, resp. československého pôvodu.
Autor: Ing. Pavol Hauptvogel, PhD. riaditeľ NPPC – Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch
Foto: Pixabay.com
Uverejnila: ZVČ