Vedeli ste, že malé vysokohorské jazerá sú naozaj citlivými indikátormi environmentálnych zmien? Pracovníci Botanického ústavu SAV počas posledného roku riešenia projektu dozbierali materiál bentických bezstavovcov z alpínskych a subalpínskych jazier Tatier a lokalít z priľahlého podhoria, pričom sa zamerali na zástupcov štyroch vybraných druhov hmyzu (Agabus bipustulatus, A. guttatus, Acrophylax zerberus a Heterotrissocladius marcidus).
Ide o projekt Malé vysokohorské jazerá – citlivé indikátory environmentálnych zmien: bentické bezstavovce a faktory ovplyvňujúce rôzne úrovne ich diverzity (Alpine ponds – sensitive indicators of environmental changes: macroinvertebrates and determinants of their multilevel diversity). Zodpovednou riešiteľkou je Zuzana Čiamporová – Zaťovičová. „Napriek evolučne mladému a geograficky malému územiu sme analýzou dvoch mitochondriálnych fragmentov (coxI a cytB), ako aj analýzou mikrosatelitov potvrdili vysokú genetickú variabilitu vodných bezstavovcov, ako aj viacnásobnú kolonizáciu územia druhmi hmyzu,“ uvádzajú realizátori projektu. Zároveň v rámci rodu Heterotrissocladius realizátori projektu detekovali prítomnosť minimálne 2 – 3 kryptických druhov. „Porovnaním genetickej variability veľkých alpínskych jazier a malých ´pondov´ sme potvrdili značný prínos malých vodných telies alpínskeho typu k celkovej genetickej diverzite vodných bezstavovcov, pričom geneticky najrôznorodejšie sa ukázali byť ´pondy´ s plochou do cca 420 m2.“
Ďalší tím botanikov pod vedením Tomáša Čejku sa zaoberal projektom Stanovenie biologickej hodnoty odvodňovacích kanálov (The assessment of biological value of the drainage ditches). Riešitelia počas sezóny dospeli k záveru, že zo získaných výsledkov sa nepotvrdili signifikantné rozdiely medzi výskytom druhov v artificiálnych biotopoch (neorefúgiách) a bývalými prírodnými biotopmi (palaeorefúgiami). „Zistili sme, že rozdiely medzi tromi typmi biotopov (ramená typu plesiopotamál, paleopotamál a kanálmi) určuje relatívna početnosť jednotlivých druhov. Vyššie habitatové preferencie vykazovali indikačné druhy (Anisus vorticulus, Umbra krameri) k miestam s vyššou hustotou vodnej vegetácie, k úzkym kanálom, s pomalým prúdením vody, k vyššiemu vegetačnému krytu a k úsekom s neregulovanými brehmi. Nepotvrdili sme predpokladané rozdiely vo frekvencii výskytu a abundancii ekosozologicky významných druhov v kanáloch a prírodných, resp. poloprírodných vodných biotopoch.“
DNA Barkoding Elmidae – využitie molekulárnej taxonómie v poznaní biodiverzity vodných chrobákov (DNA Barcoding Elmidae – application of molecular taxonomy for description of aquatic beetles biodiversity), to je projekt, ktorého zodpovedným riešiteľom je Fedor Čiampor z Botanického ústavu SAV. Prvotným cieľom projektu je taxonomické spracovanie materiálu Elmidae z celého sveta, analýza nových DNA barkódov a deskripcia nových taxónov. „Počas prvého roku riešenia sme katalogizovali vyše 4 000 jedincov chrobákov čeľade Elmidae odobraných počas terénnych prác v Malajzii, pričom sme identifikovali približne 20 rodov a viac ako 50 druhov. Okrem toho sme začali získavať DNA barkódy druhov Elmidae z Južnej Ameriky (Ekvádor, Venezuela). Vytvorených bolo skoro 300 barkódov, ktoré tvoria zatiaľ najväčší dostupný dataset molekulárnych dát o druhoch tejto čeľade, ktoré bude možné využívať na molekulárnu identifikáciu druhov.“
K tomuto projektu bola vytvorená webová stránka venovaná taxonómii Elmidae, ktorá vychádza z katalógu druhov publikovaných v roku 2016 a v budúcnosti bude dopĺňaná o ďalšie informácie týkajúce sa taxonómie a systematiky tejto čeľade.
Foto a informačný zdroj: vybrané časti zo Správy o činnosti organizácie SAV – Botanický ústav
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ
