Archeozoológia je pomerne mladý, no progresívny vedný odbor, ktorý sa zaoberá vzťahmi ľudí a zvierat v priebehu vekov. Primárnymi prameňmi sú kostrové pozostatky, nájdené pri archeologických výskumoch.
„Archeozoologické poznatky dotvárajú obraz spôsobu života našich predkov. Pomáhajú charakterizovať vtedajšiu spoločnosť, ich mentalitu, spôsob hospodárenia so zvieratami, taktiež približuje ich potravu, spôsob lovu či dokonca prítomnosť zvierat ako ´domácich miláčikov´. Znalosť anatómie a morfológie živočíchov je nevyhnutným predpokladom pre správne určenie jednotlivých druhov na základe ich kostier, ktoré sú často nekompletné. Kostrové nálezy ponúkajú, okrem druhového zastúpenia zvieracej populácie, aj ďalšie cenné informácie. Získavame ich buď pozorovaním alebo pomocou špecifických meraní na kostre a následných prepočtov,“ približuje autorka práce Výber z metód osteometrického výskumu v archeozoológii (Selection of osteometric methods used in archaeozoology) Zuzana Uhlárová a jej školiteľka Janka Schlarmannová, Katedra zoológie a antropológie, FPV UKF.
Týmto spôsobom môžu odborníci približne určiť napríklad druh, pohlavie zvierat, ich výšku, hmotnosť či približný vek v čase smrti. „Na základe ďalšieho skúmania môžeme predpokladať taktiež podmienky, v ktorých zviera žilo, akými ochoreniami trpelo alebo akým spôsobom uhynulo.“
Spolužitie ľudí so zvieratami prešlo v priebehu času veľkými zmenami, ktoré môžeme pozorovať napríklad aj na nálezoch zvieracích pozostatkov, uvádza sa v práci. Ich výskumom sa zaoberá archeozoológia. „Vzťah človeka a psa bol však vždy trochu špecifický. Predpokladá sa, že jeho predchodca – vlk, bol na rozdiel od iných zvierat domestikovaný za účelom ochrany, pomoci pri love či domáceho spoločníka. V menšej miere sa vyskytujú doklady o jeho konzumácii, či rituálnych obradoch, pri ktorých slúžil ako obetina. Táto práca prezentuje najčastejšie osteometrické metódy archeozoologického výskumu demonštrované na recentnej kostre psa z referenčnej zbierky AÚ SAV. Kostrové pozostatky stavovcov sú cenným zdrojom informácii o druhovej skladbe, vzhľade, živote či smrti zvierat v minulosti.“
Vybrané metódy archeozoologického výskumu sa realizátorky projektu rozhodli demonštrovať na kostre psa, ktorá je súčasťou porovnávacej zbierky AÚ SAV a vie sa o nej, že je kompletná. „Pes bol vždy považovaný viac za pomocníka pri love či domáceho spoločníka ako za súčasť potravinového reťazca. Človek už v minulosti aktívne vplýval na jeho vzhľad, či už domestikáciou alebo prvotnými pokusmi o kríženie. V dnešnej dobe poznáme obrovské množstvo plemien, no mnoho z nich sa na svojho genetického predka – vlka, Canis lupus – podobá len veľmi málo.“
Po oboznámení sa s archeozoológiou ako vedou a ostelógiou ako jej neoddeliteľnou súčasťou, pomocou zvolených meraní autorky práce demonštrovali niektoré z metód osteometrického výskumu. „Na základe absencie kosti os penis považujeme skúmaného jedinca za sučku. Údaj o výške psa v kohútiku je významný z hľadiska pozorovania variability tohto druhu. Pomocou Harcourtových výpočtov sme získali výšku jedinca z dĺžok všetkých dostupných kostí. Hodnoty sa pohybovali v rozmedzí od 58,6 – 61,1 cm. Nižšiu hodnotu – 54,6 cm nám poskytol výpočet podľa Chrószcza, na základe rozmeru kraniálnej dutiny. Po spriemerovaní všetkých hodnôt môžeme povedať, že pravdepodobná výška bola okolo 57 cm. Odobraté miery stehnových aj ramenných kostí sme použili pri výpočte hmotnosti jedinca. Pri použití ramennej kosti sme získali menšiu hmotnosť, v priemere 39,3 kg. Stehnová kosť viedla k vyšším hodnotám, hlavne pravý femur indikoval až hmotnosť 49,4 kg. Táto nepresnosť mohla byť zapríčinená chybou merania. V konečnom dôsledku je odhadovaná hmotnosť jedinca 43 kg, čo je priemer všetkých získaných hmotností.“
Vek jedinca určili na základe stupňa osifikácie hlavice ramennej kosti na približne 10 mesiacov. Každé meranie opakovali trikrát pre väčšiu objektivitu a podrobili ním pravé aj ľavé kosti končatín. V ďalších výpočtoch pracovali s aritmetickým priemerom nameraných hodnôt. „Pre vretennú kosť sme odobrali jednu mieru navyše, označuje najužšie miesto na diafýze vretennej kosti, spolu s údajom Radius GL (greatest lenght) slúži na porovnanie stavby tela skúmaného jedinca s recentnými plemenami. Toto porovnanie vykonávame na základe grafu od Nohálovej , ktorý demonštruje korelácie medzi šírkou a dĺžkou vretennej kosti u recentných plemien a porovnáva ich s nálezom pohrebu psa z Prahy – Zličína. Poloha nami sledovaného jedinca je v ňom len orientačne zaznačená. Výsledky výpočtov výšky v kohútiku sa celkom nezhodujú, no ich rozdiel je pomerne malý, líšia sa o hodnotu 5,3 cm. Oba zaraďujú skúmaného jedinca k vysokým a pomerne mohutným psom, je najbližšie dnešnému boxerovi.“
Použitím osteometrických metód sa odborníčkam podarilo priblížiť vzhľad skúmaného jedinca Canis familiaris na základe jeho kostry. „Zistili sme že ide o sučku, ktorá mala v čase uhynutia približne 10 – 12 mesiacov, v kohútiku merala okolo 57 centimetrov a vážila približne 43 kg. Takouto analýzou nálezového súboru zvieracích kostí získavame informácie o spôsobe života človeka vo vzťahu k zvieratám z dávnej minulosti. Nálezová situácia by nám prezradila aj ďalšie informácie, no v tomto prípade absentuje. Fenomén psích hrobov, však svedčí o blízkom vzťahu človeka a psa už od dávnych vekov.“
Príspevok vyšiel v rámci zborníka Študentskej vedeckej konferencie 2018 Fakulty prírodných vied UKF v Nitre a Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici. (zborník)
Študentské vedecké konferencie sú jedinečnou príležitosťou pre študentov prezentovať výsledky svojej vedecko-výskumnej práce, vyskúšať si a zažiť jedinečnú atmosféru vedeckej konferencie a v neposlednej miere aj získať možnosť publikovať svoj prvý príspevok. Pre mnohých študentov je to možno prvá, avšak veľmi dôležitá osobná skúsenosť s vedeckým životom.
Tentokrát mali možnosť stretnúť sa študenti Fakulty prírodných vied UKF v Nitre a Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici na spoločnej Študentskej vedeckej konferencii (ŠVK). Konferenciu hostila Fakulta prírodných vied UKF v Nitre. Študenti bakalárskeho, magisterského a prvého ročníka doktorandského štúdia úspešne prezentovali výsledky svojho výskumu v sekciách konferencie: Biológia; Ekológia a environmentalistika; Fyzika, Chémia a Matematika; Geografia a regionálny rozvoj; Informatika; Didaktika biológie, geografie; Didaktika matematiky, fyziky, informatiky a techniky.
Informačný a foto zdroj:
https://konferencie.ukf.sk/index.php/svk/svk2018 (september 2018)
autori príspevku: Zuzana Uhlárová; Školiteľ: Janka Schlarmannová
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ