Sokol s červenými nohami na svojej ceste prekoná viac ako 7 000 kilometrov a mnoho nástrah.
Sokol kobcovitý. Zdroj: SOS/Birdlife Slovensko
Pondelok 29. apríl 2024 sa pre ornitológov na Slovensku stal dôležitým dátumom. Na našom poslednom pravidelnom hniezdisku v CHVÚ Sysľovské polia pozorovali návrat prvého sokola kobcovitého. Ten je Slovenskou ornitologickou spoločnosťou/BirdLife Slovensko vyhlásený za Vtáka roka 2024, čo poukazuje na dôležitosť jeho ochrany.
Na ceste z Afriky, kde jedince trávia zimné obdobie, sokoly s červenými nohami prekonajú viac ako 7 000 kilometrov a mnoho nástrah. Na hniezdiskách ich už čaká viacero príjemných zmien.
- Alternatívny názov sokola kobcovitého je sokol červenonohý. Pomenovanie vzniklo podľa oranžovočervených nôh.
- Sokol kobcovitý je sociálny druh, preto páry hniezdia blízko seba v kolóniách.
- Druh na Slovensku takmer vyhynul, keď v roku 2012 nebolo známe ani jedno hniezdenie.
- Pre slovenskú populáciu bol zlomový rok 2016, keď päť párov odchovalo 20 mláďat, pričom ďalší rok hniezdna populácia skokovito narástla na 16 párov.
Predstavenie vtáčieho sveta verejnosti
„Kampaň Vták roka vyhlasujeme s cieľom priblížiť verejnosti vtáčie druhy, ktoré sú ohrozené (ich populácie ubúdajú najmä v dôsledku ľudskej činnosti), a predstaviť možnosti pomoci a záchrany daných druhov. Kampaň nemá len informatívny charakter, jej súčasťou sú rôzne aktivity, často aj v spolupráci s verejnosťou, s cieľom pomôcť vtáčím druhom v našej prírode,“ uviedol Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko.
„V roku 2023 prebehla masívna pomoc dudkom chochlatým v podobe stoviek inštalovaných búdok na hniezdenie, v roku 2022 v spolupráci poľnohospodármi zas aktivity na zlepšenie podmienok výskytu jarabice poľnej. V histórii kampane sme pomohli desiatkam operencom roka, ktoré sme vybrali z radov vzácnych, ale aj bežnejších druhov žijúcich priamo v urbanizovanej krajine,“ doplnil Gúgh.
Tešíme sa aj z malej populácie
„Sokol kobcovitý bol ešte nedávno u nás na hranici vyhynutia. Vďaka aktivitám na jeho záchranu sa v súčasnosti môžeme tešiť z malej populácie v lokalite, ktorá je tiež na hranici, a to troch krajín – Slovenska, Rakúska a Maďarska. Aj vďaka slovensko-maďarskému projektu LIFE Steppe on border, ktorý sa tu realizuje, čaká na sokoly viac ako dvesto nových búdok. Vlastné hniezda si totiž sokoly nestavajú, využívajú predovšetkým búdky a hniezda krkavcovitých vtákov,“ informoval Tomáš Veselovský z Ochrany dravcov na Slovensku.
„Okrem hniezdnych búdok sa na území podarilo zvýšiť rozlohu pestrých travinno-bylinných porastov, takzvaných biopásov, a úhorov celkovo aktuálne na 52 hektárov. Sú to ostrovčeky biodiverzity v inak intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine. Cieľom je založiť druhovo bohaté plochy poskytujúce dostatok potravy pre sokoly kobcovité, ktorá je v porovnaní s inými dravcami veľmi špecifická. Naším cieľom je priblížiť sa pestrosťou plochám v susednom Rakúsku, aby sokoly z hniezdisk u nás mali potravné zdroje bližšie,“ vysvetlil Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko.
Sokol kobcovitý. Zdroj: iStockphoto.com
Tento druh sa živí predovšetkým koníkmi, kobylkami, vážkami a drobnými hlodavcami. Takéto hodnotné rozmanité porasty sú dôležité aj pre dropa veľkého, pre ktorého je daná lokalita rovnako posledným známym pravidelným hniezdiskom a zimoviskom.
„Čo sa týka potravy, zatiaľ to vyzerá, že sokoly jej budú mať tento rok dostatok. V roku 2023 sme v lokalite zaznamenali dvadsať párov, ktoré odchovali 46 mláďat. Sme zvedaví, koľko párov bude hniezdiť tento rok. V aktuálnom roku pribudli aj tri online kamery. Ľudia tak budú môcť sledovať, čo sa deje v búdkach, v priamom prenose zo svojich domovov,“ zakončil Veselovský.
Zdroj: SOS BirdLife Slovensko
(JM)
